Spôsob, akým sa poskytujú úvery má zásadný vplyv na súcasný stav
ekonomiky. Tento clánok je úvod do tejto problematiky. Kto nevie, akým
spôsobom banky poskytujú úvery, tj. ako tvoria peniaze, nemôze spoznat
najzákladnejšie príciny tejto ekonomickej zumpy, v ktorej sme sa ocitli,
nie to ešte nájst riešenie ako z nej von. Dnes si preto priblízime, co
sa presne deje, ked si obcan vezme úver s výhodným úrokom.
Ked chceme niekomu pozicat 100 €, musíme najprv co-to odpracovat, aby
sme tie peniaze v prvom rade zarobili a mali k dispozícii. Pre mnohých
samozrejmost. No je aj iná moznost. Zriadte si peňazný systém a
zabezpecte, aby v danej komunite boli ludia povinní pouzívat vaše
peniaze, ktoré vy budete vytvárat. Ked to dokázete, uz nemusíte viac
driet, iní budú na vás, môzte si vylozit nohy na stôl a cakat ako
budú obcania jeden za druhým klopat na vaše dvere a prosit, aby ste im
pozicali vaše peniazky. Vy tak aj spravíte, chytíte najblizší zdrap
papiera povalujúci sa niekde na vašom stole, napíšete tam napríklad
"je ti povolené nakúpit tovar a sluzby v hodnote x toliarov", orazíte
peciatkou, hodíte podpis a odovzdáte túto poukázku dotycnému,
samozrejme s tým, ze vám túto "hodnotu" musí vrátit... s úrokmi. Ked
sa vám dotycný upíše, podakuje a zavrie za sebou dvere, môzte si
zapálit dalšie cigáro, zasmiat sa a pokracovat v biznise, pretoze
cakáreň je plná dalších netrpezlivých ziadatelov. Z poctivo
zarobených peňazí môzte s priatelmi prevádzkujúcimi podobný kšeft
bud priamo alebo nepriamo financovat pár politických strán, ktoré sa
budú svojimi [pre radového obcana dôlezitými] názormi síce
odlišovat, ale v tých skutocne zásadných otázkach (upevnit vaše
postavenie a chránit vaše záujmy) sa budú zhodovat. Tak môzte
skvalitnit aj vzdelávací systém, môzte konecne naucit deti skutocnej
pravde ako aj naucit ich opakovat nové prevratné ekonomické poucky, z
ktorých kazdý vydedukuje, ze vy a váš biznis musí byt pre danú
komunitu nepostrádatelný, velmi cenený a uznávaný. Takto vyškolených
robotníkov osadíte na príslušné pozície a necháte ich oslovovat
pomenovaniami ako "odborník" alebo "expert s mnohorocnou praxou", tieto
oslovenia mávajú na ludí hypnotizujúci vplyv. O moznosti z poctivo
nadobudnutých peňazí investovat do médií za úcelom zabezpecit pre
obcanov objektívne a kvalitné spravodajstvo snád netreba ani rozprávat.
Ak toto dokázete, máte o budúcnost vystarané.
Teraz známy príbeh: Máme obcana, ktorý túzi po vlastnom bývaní pre
seba a svoju rodinku, avšak nemá peniaze. Takze ide do banky snívajúc a
dúfajúc, ze mu pán podnikatel pozicia peniazky. Takze vyplní zopár
formulárov a potvrdení a v prípade "úspechu" zaplatí pánovi
podnikatelovi príslušné poplatky (úroky pochopitelne nestacia) a
dostane vysnívaný úver vo výške 100,000 €, ktorý musí
splácat...aj s výhodnými úrokmi. Príde financná kríza, dotycný
obcan zial stratí zamestnanie, nebude schopný splácat úver s
výhodnými úrokmi a skôr alebo neskôr za ním príde pán podnikatel a
vykopne ho na ulicu aj s rodinkou. Rozoberme si, co sa vlastne stalo:
1. V momente, ked obcan poziadal bankára o 100,000 €, bankár tieto
peniaze nemal, co mu však zatajil.
2. V momente, ked sa obcan upísal splácat danú sumu, svojim podpisom
vytvoril cenný papier, ktorý bankár prevzal a zaúctoval medzi svoje
aktíva, a následne na jeho základe vytvoril kredit (tj. príslub
zaplatit) v rovnakej sume. Tento postup mu taktiez zatajil. Tento kredit
pripísal na novovytvorený úverový úcet ziadatela.
3. V dôsledku praktík bankárov vznikla financná kríza, vdaka ktorej
obcan prišiel o prácu a tak aj o svoj príjem.
4. Bankár chladnokrvne vyrazil obcana na ulicu a vzal si jeho dom.
Takze ked bankár poskytne úver (akýkolvek), jediné, co spraví je, ze
naklepe pár císiel do pocítaca a tým vytvorí nový kredit/nové
peniaze, ktoré predtým neexistovali, akurát pred ziadatelmi o úver to
mozno nebude robit s nohami na stole a cigárom v ústach, pôsobil by
nedôveryhodne. To je všetko. Za toto sa obcan zaväzuje zaplatit skromný
poplatok za samotný úver a X dalších poplatkov s tým súvisiacich,
bankár ho informuje, ze mu hrozí Y dašlích pokút a penálov ak
nespraví to alebo tamto a, samozrejme, nesmieme opomenút na výhodné
úroky. Potom bankár uz iba inkasuje. Ak obcan nemá na splátky, bankár
sa zmocní zalozeného majetku. Tak a tomuto sa hovorí výhodný biznis.
*...alebo všetko môze byt trochu inak?*
Z pochopitelných dôvodov radový obcan vo svojom oblúbenom periodiku
alebo televíznom kanáli neuvidí týchto podnikatelov diskutovat
konkrétnejšie na túto tému, namiesto toho, aby si bankári zachovali
tvár, tak sa snazia vo verejnosti udrziavat pri zivote mýtus, ze
poziciavajú peniaze iných vkladatelov. To sa hlavne robí tak, ze z casu
na cas v mediách len tak akoze pomimo s kamenným a vázeným výrazom
utrúsite túto poznámku, ako by to bola samozrejmost. Bezná prax. Kazdý
tomu uverí, pretoze to jednak dáva zmysel a jednak to nikoho nejak
zvlášt nezaujíma. Toto však môzme jednoducho vyvrátit nasledovnými 2
spôsobmi:
1. pre tých, ktorým sa nechce rozmýšlat: "Of course, [banks] do not
really pay out loans from the money they receive as deposits. If they did
this, no additional money would be created. What they do when they make
loans is to accept promissory notes in exchange for credits to the
borrowers' transaction accounts. Loans (assets) and deposits (liabilities)
both rise [by the same amount]." Modern Money Mechanics, The Chicago
Federal Reserve (last revision 1992), strana 6. Dalo by sa pokracovat
podobnými úryvkami na dalších pár strán, ale to nie je potrebné.
2. s pouzitím sedliackeho rozumu: Je fakt, ze ak si v banke ulozíte 1000
€, bankári môzu postupne na základe týchto tisíc eur poskytnút
úvery vo výške dalších 49000 €, takze z tisícky spravia 50000 (pri
2 % rezervách v Eurozóne, pri záväzkoch so splatnostou nad 2 roky to je
dokonca 0 %) a to bez pouzitia akýchkolvek iných vkladov. To hovorí
samé za seba. Alebo vari môzte z jedného chleba spravit 50 chlebov tým,
ze budete ten istý dookola poziciavat? Dalšia vec, nemozno pozicat x €
a zároveň vkladatelovi garantovat, ze tých istých x € má u vás
kedykolvek k dispozícii, ze? O tom pojednáva hned niekolko paragrafov.
Postupu, akým to banky robia hovoria frakcný rezervný systém. Nie je to
nic zlozitého, funguje to nasledovne (pri 2% rezervách): v banke si
niekto ulozí vklad 1000€, bankár je povinný drzat rezervy vo výške
2%, tak odlozí 20€ na úcet v národnej centrálnej banke a poskytne
Ferovi úver vo výške 980 € (1000 mínus 2%), Fero si 980 € nechá na
úcte, alebo ich prevedie Vincovi, ktorý ich nechá v tej istej banke,
alebo prevedie do inej. Týchto 980 sa povazuje za nový vklad a bankár
môze poskytnút dalšie úvery v hodnote 960,40 € (980 mínus 2%), a tak
dookola az vytvoria tých nových 49000 €. Bankári ale môzu (a toto je
dôlezité) namiesto poskytnutia úverov, nakupovat cenné papiere, napr.
štátne dlhopisy a aj takto inkasovat úroky. Áno, rozprávame aj o tých
úrokoch, ktoré štáty platia za nimi vydávané dlhopisy, úroky, ktoré
namiesto toho, aby ostávali v rozpocte, idú do vrecák týchto
podnikatelov. Dobrý biznis, co? To je ale na samostatný clánok. (Mozno
by sa patrilo spýtat kompetentných, preco aj ostatní podnikatelia si
nemôzu podobným spôsobom vytvorit vlastné peniaze a nakúpit za ne
dlhopisy a takto si prilepšit v týchto nelahkých casoch, ked uz sa
daňoví poplatníci dobrovolne rozhodli takto rozdávat; preco títo musia
tie peniaze pracne najprv zarobit. Je toto vari férový prístup?)
Mimochodom, ked banky uvedeným spôsobom tvoria peniaze, to neznamená, ze
tlacia bankovky (to robí iba centrálna banka), preto podiel bankoviek a
mincí je len velmi malé percento v porovnaní so všetkými eurami,
ktoré kolujú v obehu, väcšinou sa teda jedná len o císla na úctoch
(elektronické peniaze). Jeden zo spôsobov ako si to overit je, ze
skontaktujete všetkých klientov svojej oblúbenej banky a vyberete sa tam
na návštevu a poziadate, aby vám všetkým dala vaše peniaze, uvidíte
co vám povedia. Peniaze tvorí aj centrálna banka, táto ich púšta do
obehu nákupom "cenných" papierov, napr. štátnych dlhopisov a stahuje z
obehu ich predajom, prípadne, ak je záujem, jednoducho pozicia komercným
na tzv. diskontný úrok. Peniaze, ktoré takto dostane CB do obehu, sú
vlastne nové "rezervné peniaze", kedze na ich základe sa môze zacat
nový cyklus tvorby peňazí cez komercné banky. Teda ked cítame, ze CB
nakúpila napr. talianske dlhopisy v hodnote 1000 €, to neznamená nic
iné, ze môze vzniknút takto moznost pre komercné vytvorit dodatocných
49000 € uz uvedeným spôsobom, preto je rozdiel, ked nakupujú dlhopisy
CB a ked KB . Centrálna pochopitelne nepotrebuje mat ziadne rezervy,
proste takto môze vytvorit tolko peňazí, kolko bude chciet (v
niektorých krajinách to platí pri všetkých záväzkoch aj o
komercných - napr. Velká Británia, Kanada, Švédsko). Ked sme uz
spomenuli bankovky, vzdy ked si ludia vyberajú z banky hotovost, banke sa
znizujú o danú sumu rezervy (menšie rezervy = menej úverov/CP = menej
úrokov), to znamená, ze ak si niekto vybere 1000 € v hotovosti a
rozhodne sa ich drzat doma pod vankúšom, bankári v Eurozóne ako
dôsledok nemôzu poskytnút úvery alebo nakúpit cenné papiere v hodnote
49000 €. Preto sa bankári snazia rôznymi spôsobmi ludí odrádzat od
pouzívania hotovosti. A vlastne, uz sú plány na vytvorenie výhradne
bezhotovostného rezimu (= total control), aj ked, ze by hlavným dôvodom
boli nejaké rezervy, to sa povedat nedá, to je však uz kapitola sama o
seba.
Dalšia fráza, ktorú s oblubou pouzívajú, ked sa snazia ospravedlnit
svoje konanie: "Úrok [z peňazí] je cena peňazí" resp. "Úrok je cena
odlozenej spotreby" (táto cena má zahÅňat aj riziko nesplácania
dlzníkovho záväzku), to znamená, ze ak mám momentálne 100€, a nic
si za ne nekúpim, ale ich niekomu poziciam, on mi bude platit úroky ako
kompenzáciu za to, ze si za ne nekúpim nieco hned, ale musím pockat.
Znie to ok. To však znamená, ze uz z definície by bankár nemal mat
právo pozadovat akýkolvek úrok za poskytnutý úver, pretoze: a)
peniaze, ktoré pri úvere vytvoril, predtým neexistovali a teda ich nemal
(kedze ich vytvoril, ze?) a teda sa nejedná o "odlozenú spotrebu", b)
peniaze, ktoré bankár vytvoril nepatrili ani inému vkladatelovi, ani
jemu, keby tomu tak bolo, po splatení úveru by mu ostali k dispozícii,
co sa však nedeje, pretoze v tom momente miznú z obehu, ich vytvorenie
bolo priamo podmienené ziadostou o úver (vid nizšie).
Zhrňme si, k akému zisteniu sme sa teda na základe faktov dopracovali:
1. Ked sa bankárovi pri poskytnutí úveru upíšete (prislúbite
zaplatit), svojím podpisom vytvoríte cenný papier. Spravíte presne to
isté, co spraví štát, ked vydáva dlhopisy, na zdrap papiera sa
napíše, ze slubujete zaplatit tolko a tolko vtedy a vtedy (tiez vid
zmenka). Co je však zaujímavé, je to, co nasleduje.
2. Usúdme, ze ste sa upísali splatit 100,000 €. Bankár sa zachová,
akoby mu tento VÁŠ cenný papier, ktorý ste mu odovzdali v tom momente z
akéhosi dôvodu patril bez toho aby poskytol protiplnenie a zaúctuje si
ho medzi svoje aktíva. Toto vám, s cielom privodit si financný prospech,
zatají. Majme v pamäti, ze v tejto fázi, ste vy dali bankárovi nieco v
hodnote 100,000 € (preto CENNÝ papier) a on Vám nedal nic.
3. Bankár na základe VÁŠho cenného papiera vám poskytne kredit v
hodnote 100,000 € a pripíše vám ho na príslušný úverový úcet (a
drzí vás v presvedcení, ze vám poziciava svoje peniaze). Inak kredit v
pravom slova zmysle by mal byt rozlíšený od peňazí ako takých
pouzívaných pri výmene tovarov a sluzieb, kredit je v podstate len
úctovná polozka preukazujúca existenciu dlhu, v tomto prípade dlhu
bankára voci vám. Preto tie císla, co vidíme na úcte v skutocnosti
neznamenajú, ze sú samé o sebe eurami, ale len ze nám banka dlzí dané
mnozstvo eur. Kedze však je nám umoznené presúvat tieto císla hore
dole, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, kredit nazývame tiez peniazmi,
alebo "úctovnými peniazmi". No vrátme sa k tomuto bodu... Povedzme, ze v
tejto fázi ste si fifty-fifty, vy ste dali bankárovi nieco v hodnote
100,000 (+ ste mu ešte zaplatili poplatok za úver), on vám
poskytol/vrátil nieco v hodnote 100,000. To jednoducho mozno preukázat
jeho úctovnými knihami, realita nepustí. Toto vás nezbavuje záväzku
platit tých 100,000, ku ktorým ste sa upísali na vami vydanom cennom
papieri, to sa môze spravit napr. hotovostou, zmenkou alebo podobným
"cenným papierom".
4. Co je na tom všetkom však znovu zarázajúce, je, ze bankár sa
nadalej tvári, akoby on vám dal jeho peniaze, a vy jemu vôbec nic =>
chce aby ste mu platili ešte aj úroky.
*Co to všetko znamená*
Bankár vám v skutocnosti "nepoziciava" jeho peniaze, ani peniaze iných
vkladatelov, ale paradoxne vaše, akurát to co vám patrí, vám vracia v
inej forme. Treba mat na pamäti, ze peniaze [euro] v súcasnosti sa do
obehu dostávajú ako dlh, preto peniaze = dlh. Co bankár v skutocnosti
robí, je, ze vám preukazuje sluzbu (ktorej hodnota je však
diskutabilná), ktorá, dá sa povedat, spocíva jedine v akejsi konverzii
hodnoty vášho vyššieuvedeného cenného papiera na kredit (císla na
úcte). Preto aj tie osobitné poplatky za úver, vedenie úverového úctu
a podobne, ktoré si bankár casto aj pýta. Princíp je rovnaký ako ked
niekomu poskytnete múku a on vám dá chlieb s tým, ze chce odmenu za to,
ze vám ho upiekol. Bankár však nielenze chce odmenu za upecenie, ale
chce, aby ste mu zaplatili aj hodnotu samotného chleba; múka z jeho
rovnice z akéhosi zvláštneho dôvodu úplne vypadla.
Ak by teda v prípade sporu nadalej bankár tvrdil, ze svojmu "dlzníkovi"
pozical peniaze a teda, ze sa jedná o jeho skutocného dlzníka, bolo by
vhodné, aby to aj dokázal, teda dokázal, ze on je veritelom, o.i.
predlozením jeho úctovných kníh a presného postupu úctovania, ktoré
zaiste preukázu z akých zdrojov bola údajná "pôzicka" poskytnutá.
V predpise SR c. 300/2005 sa píše "Kto zneuzívajúc nieciu tieseň,
neskúsenost alebo rozumovú slabost alebo niecie rozrušenie, dá sebe
alebo inému poskytnút alebo slúbit plnenie, ktorého hodnota je k
hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohladávku
uplatní alebo v úmysle uplatnit ju, na seba prevedie", dopúšta sa
úzery.
Taktiez "Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ze
uvedie niekoho do omylu alebo vyuzije niecí omyl, a spôsobí tak na
cudzom majetku" škodu, dopúšta sa podvodu.
Na záver teda otázka c. 1: V prípade, ze si vezmete úver, má bankár
právo od vás ziadat úroky a takýmto spôsobom tvorit zisk a zarábat na
vás? Ak áno, na akom základe?
A ešte otázka c. 2: Tým, ze bankár pár kliknutiami na klávesnici
'prekonvertoval' hodnotu vášho cenného papiera na kredit v podobe
císiel na úcte, poskytol vám sluzbu, ktorej hodnota, je adekvátna
hodnote, ktorú pozaduje?
Na tieto otázky nech si uz kazdý nájde odpoved sám.
PS: Cielom clánku nie je nikoho o nicom presvedcit, je na kazdom si vo
vlastnom záujme overit pravdivost uvedených tvrdení.
[LINK: http://rapcan.blog.sme.sk/] Jaroslav Rapcan,
↧