Šestdesiate roky 20. storocia priniesli bezprecedentnú vlnu uvolnenia a
slobodného myslenia na celom svete. Mladí ludia predchnutí duchom
slobody zacali experimentovat so slobodou a novými formami spolocenského
zivota. Objavil sa obrovský záujem o rôzne duchovné smery, ekológiu,
padli hranice a tabu všetkého. Tak, ako pri kazdej búrke, prinieslo to
aj rad negatívnych javov, ako drogy, promiskuitu a rôzne sekty, ale
ocistný charakter bol nesporný. Blok v myslení západnej civilizácie
bol uvolnený a zacala doba skutocného hladania novej alternatívy k
súcasnej civilizácii, takej ktorá by nenicila svet ale celistvo
rozvíjala cloveka a viedla svet k harmónii a mieru. Od naivných a
utopických pokusov spontánne vzniknutých komunít hippies bez pravidiel,
spojených len „volnou láskou" (a drogami), ktoré sa väcšinou aj v
krátkom case rozpadli, az po premyslenejšie a rozváznejšie projekty
spolocného zivota. V západnom svete zacali vznikat spolocenstvá ludí
snaziacich sa zit novým, voci prírode a svetu zodpovedným spôsobom.
V nových komunitách sa budoval zámer odlíšit sa od starých
pôvodných komunít viazaných len na jedno nábozenstvo alebo ideológiu
svojou univerzálnostou a snahou o rovnomerné vyvázenie všetkých 3
pilierov sociálnej trojclennosti, slobody, rovnosti a bratstva. Nové
komunity chceli byt postavené na rešpektovaní osobnej slobody
jednotlivca, t.j. aby kazdý mohol praktikovat svoju predstavu duchovného
zivota a slobody v umeleckom vyjadrovaní, zároveň však za plnej a
vedomej úcasti na spolocnom rozhodovaní a na spolupráci v hospodárskom
zivote. Nové komunity sa mali stat prvými priekopníkmi budúcej
civilizácie.
Skúsme si definovat predstavu, ako by taká ideálna komunita, primeraná
súcasnému duchu casu, mala vyzerat. Pravá komunita je samosprávnym
celkom. Má plnú právnu samostatnost, je hospodársky sebestacná a
riadiace vztahy v nej sú zalozené na priamej demokracii. Ekonomika
komunity by mala fungovat na zásadách prirodzenej ekonomiky a úspešne
ich uplatňovat v realite. Zachováva sa v nej ideál slobody, t. j. kazdý
má slobodu vo viere, myslení, umení, t.j. v jednej komunite môze vedla
seba zit hinduista, moslim, zid, bahaista bez toho, aby to rozbíjalo
spolocenstvo. Práve naopak, myšlienková pestrost je chápaná ako
vzájomné sa obohacovanie. Dalej platí princíp rovnosti, všetci majú
rovnaké práva a povinnosti. Moderná komunita, na rozdiel od sektárskej
komunity, nemá centralizované vedenie. Konsenzus nahrádza hlasovanie,
aby všetci zúcastnení dospeli k takému rozhodnutiu, ktoré by
uspokojovalo všetkých. Je to pravdivejšia a konštruktívnejšia cesta
oproti princípu rozhodovania sa na základe väcšiny, ked 51% hlasov
môze rozhodnút napriek nesúhlasu 49% ostatných. Tí zostávajú potom
nespokojní, co brzdí energiu celej komunity. Aj vztahy k vlastníctvu sú
iné. Kazdá komunita hladá svoje spôsoby vztahu k vlastníctvu, niekde
je preferované spolocné, niekde súkromné alebo kombinácia obidvoch.
Všade je však kladený dôraz na vzájomnú spoluprácu a pomoc
silnejšieho slabšiemu. Komunita vytvára nový model zivota, kde sa
spája ekológia cloveka s ekológiou krajiny. Ekonomika sa stáva
ekológiou.
Ekonomika tu nie je cielom, ale len prostriedkom. Zmyslom komunít je
vytvorenie /novej úrovne sociálneho prepojenia/. Je miestom,
laboratóriom nových vztahov, spája ludí so spolocnou víziou. Komunity
smerujú k spiritualizácii sociálnej štruktúry. Premena sveta sa
nezaobíde bez takýchto komunít. Mnozstvo takýchto komunít sa stáva
silou schopnou prispiet k transformácii spolocnosti. Komunitný spôsob
zivota je dnes potrebný predovšetkým na reorganizáciu samospráv a ich
usporiadanie do rozsiahlych prepojených sieti, ktoré tvoria opozíciu
voci štátu. Komunity sa nesmú izolovat, ale postupne prerastat do
sociálnej štruktúry. V Európe máme vela vlastných vzorov
alternatívneho spôsobu zivota, ktoré nás môzu niecím inšpirovat.
Spomeniem štyri najznámejšie komunity, ktoré svojím charakterom
najlepšie vystihujú celé spektrum rôznorodosti európskeho prístupu
spájajúceho v sebe prvky spirituality, ekológie, priamej demokracie a
alternatívnej ekonomiky. Sú to Christiania, Findhorn, Järna a
Damanhúr.
Christiania
Uprostred Kodane, hlavného mesta Dánska, sa nachádza dnes uz dost známa
komunita Christiania. Od roku 1970 tu fungovala az 900 - clenná komunita
ako slobodné mesto, alternatíva k existujúcej spolocnosti, s vlastnou
samosprávou, postavená na vzájomnosti a spolupráci. Komunita vznikla
ako spontánna iniciatíva v atmosfére doznievajúcich myšlienok 60-tych
rokov. Bola to realizácia snov o všeludskom bratstve a porozumení.
Zacalo to v roku 1970, ked ludia zacali obsadzovat práve opustené
armádne kasárne. Prichádzali sem ludia zo všetkých vrstiev
spolocnosti, ktorí prišli vybudovat alternatívny spôsob zivota
zalozený na rovnosti a slobode. Názov /Christiania/ dostala podla
rozprávkara Hansa Christiana Andersena, pretoze ludia v nej uskutocňovali
rozprávku svojho zivota. Cielom Christianie bolo vytvorit samosprávnu
spolocnost, kde kazdý jednotlivec je zodpovedný za blaho celej komunity a
kde komunita má byt ekonomicky sebestacná. Zástava Christianie je
cervená s troma samostatnými zltými kruhmi, co pekne symbolizuje ideály
sociálnej tojclennosti - slobodu, rovnost, bratstvo (alebo tiez lásku,
mier a harmóniu). Hlavným orgánom komunity sa stalo spolocné
zhromazdenie, kde sa diskutovalo o problémoch. Rozhodnutia sa robili na
základe všeobecného konsenzu. Jediným všeobecným príkazom bolo:
ziadne tvrdé drogy, ziadne zbrane, ziadne násilie, ziadne obchodovanie s
budovami alebo obývatelnými priestormi. Obyvatelia komunity zabezpecovali
infraštruktúru, starali sa o ekológiu, pestovali umenie. Mali vlastnú
medzinárodne preslávenú divadelnú skupinu /Solvognen/. Christiania
prevádzkovala niekolko stolárskych a kovácskych dielní, bicyklové
obchody, kaviarne, reštaurácie, hudobné nocné kluby. Na komunitu bol
neprestajne vyvíjaný tlak zo strany vlády. V roku 2004 im boli zákonom
odobraté kolektívne práva. V januári 2006 im vláda navrhla, aby sa
transformovali na bytové spolocenstvo s jednotlivými vlastníkmi bytov a
aby za prenájom bytov platili trhovú cenu. Komunita to odmietla s
odôvodnením, ze tento koncept je nekompatibilný s ich konceptom
kolektívneho vlastníctva. Preto vláda pristúpila k násilnostiam. Od
decembra 2006 zacala obyvatelov Christianie násilne vystahovávat. Došlo
k poulicným zrázkam s políciou a k zatýkaniam 17. decembra 2006 a 1.
marca 2007. No nakoniec komunita na základe podpory zo strany širokej
verejnosti si uchovala svoju existenciu.
Findhorn
Dalšou velmi známou komunitou je Findhorn na severe Škótska. Komunita
vznikla v roku 1962 v chladnej a veternej krajine. Dnes tam stojí záhrada
plná zelene. Vdaka kombinácii metód komunikácie s prírodnými
bytostami, permakultúry a biodynamického hospodárenia dokázali na
neúrodnej pôde vytvorit krásne záhrady, polia a sady. Komunita stavia
na kazdodennej fyzickej práci s pôdou, umeleckej cinnosti a pravidelných
meditáciách a modlitbách. Vyuzívajú sa tam výhradne alternatívne
zdroje energie, pricom sa dosahuje skoro úplná energetická a
potravinová sebestacnost. Organizujú sa tam rôzne semináre a kurzy,
komunita má vlastnú waldorfskú školu a vlastný druh všeobecne
univerzálnych duchovných obradov. Otvorená je všetkým duchovným
tradíciám celého sveta, vedla seba tam zijú ludia rôznych duchovných
a nábozenských tradícií. Komunita má ale jednoznacne zadefinované
základné princípy spoluzitia a komunikácie a má pevne vybudované
všetky ekonomicko-právne vztahy s okolím a vládou Velkej Británie.
Právne má prisúdený štatút nadácie, ktorej patrí aj všetka pôda
komunity. Komunita je financovaná najmä z príspevkov clenov a
sympatizantov. Komunita je zlozená z dvoch castí. Prvou je tzv.
„otvorená komunita", ktorú tvorí asi 300 ludí, ciastocne bývajúcich
v priestoroch komunity, ciastocne v okolitých obciach. Nie sú stálymi
clenmi komunity. Stat sa jej clenom totiz nie je vôbec jednoduché,
vyzaduje sa dlhé skúšobné obdobie a nový adept musí byt prijatý
celou komunitou tak, aby spolu ladili. Jadro komunity, to jest jej trvalí
clenovia, tvorí asi 100 ludí, ktorí bývajú, pracujú a zijú v rámci
komunity. Cast zeleniny a ovocia sa raz týzdenne priamo predáva
odberatelom z okolitých obcí a miest. Je tu aj mnozstvo dielní, kde sa
vyrábajú šperky, keramika, drevené plastiky a koberce. Výrobky sa
predávajú v miestnom obchode, spolu s literatúrou, zdravými
potravinami, prírodnými liecivami. V obchode sa predávajú iba výrobky,
ktoré boli vyrobené v súlade so základnými princípmi etiky. Dalším
významným zdrojom príjmov pre komunitu je organizovanie najrôznejších
kurzov, tréningov a konferencií. Peniaze prinášajú aj návštevníci a
turisti. Cast komunity takmer neprichádza do styku s peniazmi, v rámci
komunity úspešne funguje aj LETS systém pouzívajúci vlastnú menu.
Järna
Trochu iné je švédske mestecko Järna, ktoré nie je komunitou v pravom
slova zmysle. Ide skôr o mimoriadnu koncentráciu rôznorodých a
individuálnych antropozofických aktivít na jednom mieste. Zo 7500
obyvatelov malého mestecka je az 1000 zapojených nejakým spôsobom do
antropozofických cinností. Sídli tam velká antropozofická klinika,
vela liecebno-terapeutických centier, waldorfská škola, škola eurytmie,
vela súkromných biodynamických fariem, obchodov, knizníc. Nachádza sa
tam kultúrno-duchovné centrum umeleckých aktivít, vela súkromných
lekárov a architektov venujúcich sa organickej architektúre, vyrábajú
sa tam liecivá a kozmetika podla zásad duchovnej vedy. Je tam centrum
obce krestanov, sídli tam eko-banka, ktorá financuje na báze solidarity
všeobecne prospešné a ekologické projekty. Na rozdiel od Damanhúru
alebo Findhornu, ktorých podstata spocíva v budovaní si vlastného
systému zivota nezávisle na existujúcom väcšinovom
hospodársko-spolocenskom systéme, v Järne ide skôr o premenu
existujúceho systému. Järna je príkladom, ako komunita zalozená ako
skupina nezávislých iniciatív v rámci jednej obce ju prerastie a
zmení zvnútra. Je to cesta prenikania a premeny a zdá sa, ze aspoň v
severských krajinách je dost úspešná. Severské štáty, ako sú
Nórsko, Švédsko, Fínsko a ciastocne aj Dánsko a Holandsko, sú
príkladom otvorenosti a slobody smerujúcej k stieraniu hraníc medzi tzv.
alternatívnym spôsobom zivota a bezným spôsobom zivota. V tých-to
krajinách je silná podpora celej spolocnosti, ako aj politikov voci
rôznym alternatívnym iniciatívam a myšlienkam.
kapitola je z knihy David Sulík : Zodpovedná spolocnost- Alternatívna
ekonomika, priama demokracia a komunity ako cesta k spravodlivejšej
spolocnosti
www.ekoobchod.sk/zodpovedna-spolocnost-david-sulik.html
↧