Damanhúr
Asi najznámejšia z komunít je talianska komunita Damanhúr, ktorá sa
stala iniciátorkou tzv. Novej Renesancie. Damanhúr (mesto svetla) bol
zalozený roku 1977 asi 40 kilometrov na sever od Turína. Dnešné
Damanhúr sa rozkladá na ploche 110 hektárov, má okolo 100 budov a okolo
600 obyvatelov s plným obcianstvom plus niekolko tisíc volnejšie
zapojených ludí. Damanhúr má štatút federácie. Federácia je
zlozená zo samostatných obcí, ktoré sa volajú nukleo. Kazdá takáto
obec sa špecializuje na nieco iné: ekologické polnohospodárstvo,
umelecké remeslá, meditácie, geomantiu, liecitelstvo, obchod a styk s
verejnostou. Ekológia je v Damanhúre na prednom mieste. Obytné domy
majú špeciálnu avantgardnú architektúru a sú stavané iba z
prírodných materiálov, najmä z kameňa a dreva. Slnecné kolektory
zabezpecujú az 25 percent potrebnej elektrickej energie a az 50 percent
teplej vody. Ak dochádza k výrubu stromov, okamzite sú nahradzované
novými sadenicami. Potrebné automobily sú na elektrický pohon, plyn
alebo rastlinné palivo. Komunita má vlastné obchodné aktivity, vlastnú
menu, školu, posvätné písmo, organizuje kurzy a semináre na rôzne
témy (liecitelstvo, ezoterická fyzika, psychoterapia atd.), má
vypracovaný efektívny a skutocne demokratický systém riadenia.
Damanhúr sa stále rozširuje, pokracuje tvorba posvätných hájov a
amfiteátra. Má vela pobociek po celom Taliansku a aj inde. Známa je po
celom svete svojimi kvalitnými bio-produktami a umeleckými úzitkovými
produktmi, ako nábytok, textil, keramika, sklo.
Najväcšou pýchou Damanhúru je podzemný chrám „Svä-tyne ludstva",
ktorý je oznacovaný za ôsmy div sveta. Nachádza sa v hlbke 70 metrov
pod povrchom zeme a je rozlozený do piatich podlazných úrovní.
Obyvatelia Damanhúru ho budovali 18 rokov a spomínajú, ze prenikanie do
skaly bolo pre ne zhodné s prenikaním a poznávaním seba samého.
Predovšetkým práca na tejto svätyni stmelila celé tunajšie
spolocenstvo. Je to podobné ako v stredoveku, ked všetci obcania mesta
predchnutí jednotnou silnou nábozenskou ideou sa podielali na výstavbe
gotického chrámu, a táto výstavba prinášala spätný efekt v podobe
rozvoja remesiel a umenia pre celé mesto. Priestory svätyne sú
vyzdobené fantastickými malbami, freskami, mozaikami a sochami všetkých
mozných rastlín, zvierat, výjavov historických a mytologických
udalostí a pod. Svätyňa slúzi predovšetkým na meditáciu a kontaktom
s vesmírnymi silami. Uskutocňujú sa tu aj divadelné predstavenia,
koncerty a podobné vystúpenia. Umenie v tomto sakrálnom priestore
povazujú clenovia spolocenstva za rituál zjednocujúci ludstvo a
priblizujúci cloveka k Bohu. Hoci katolícka cirkev v Taliansku oznacuje
spolocenstvo Damanhúr za sektu zaoberajúcu sa mágiou, toto spolocenstvo
nie je nijako uzatvorené. Napríklad majú vytvorenú skupinu civilnej
obrany, ktorá pomáha pri zivelných pohromách, pri povodniach, a to v
celom Taliansku. V Damanhúre dokonca vytvorili politickú stranu Con te
per il Pease, ktorá v miestnych volbách získala väcšinu a aj sa
zaslúzila o nebývalý ekonomický rozvoj celého regiónu. Opustenú
továreň koncernu Olivetti vo Vidracco si komunita upravila na komplex
urcený na výrobu umeleckých predmetov a nábytku, ktoré sa tu zároveň
predávajú.
Zaujímavý je ekonomický systém Damanhúru. Ten je zmesou súkromného a
druzstevného podnikania zalozeného na solidarite. Na zaciatku bolo
absolútne ekonomické zdielanie, ked všetok majetok, ako aj príjmy boli
spolocné. Postupom casu sa systém vyvíjal tak, ze vznikali jednotlivé
malé samostatné obce - nukleo, skladajúce sa priblizne z 20-30 ludí
(4-6 rodín). Tieto nuklea sa premenili na súkromné alebo druzstevné
spolocnosti s tým, ze stále bola zachovaná vzájomná spolupráca
všetkých jednotlivých nukleo medzi sebou. Peniaze si spravuje kazdý
clovek sám. O všetkých rozhodnutiach v rámci jednotlivých nukleo,
vrátane tých ekonomických, sa diskutuje a rozhoduje spolocne. Kazdá
táto nukleo býva v spolocnom rozsiahlom dome, alebo komplexe domov, kde
všetky výdavky spojené s domom, ako sú údrzba, kúrenie, výziva,
investície do obnovitelných zdrojov energie, atd., sú rozdelené na
kazdého cloveka podla individuálnych schopností. Ak sa niekto z komunity
nemôze zúcastňovat na spolocnom ekonomickom výnose z rôznych dôvodov,
lebo študuje, alebo má zdravotné tazkosti, je ekonomický podporovaný
ostatnými clenmi nukleo komunity. V prípade, ze viac osôb súcasne nie
je zárobkovo cinných a nukleo ho nie je schopná ekonomicky zabezpecit,
iné komunity (nuklea) im pomôzu. Nápady na nové investície a spolocné
projekty môze podat kazdý obcan nuklea, spolocne sa prediskutujú. Ak sa
obcan rozhodne opustit komunitu, dostane vyplatený svoj podiel z druzstva
v peniazoch. Na podiel na dome alebo pôde nemá nárok, ten zostáva
druzstvu, tým sa chráni forma kolektívneho vlastníctva. Damanhúr má
vlastnú menu credito a sporitelňu DES, o ktorej sme hovorili uz v
kapitole o alternatívnych menových systémoch. Dobrovolnícka práca je
cenená, kazdý sa zúcastňuje na velkých spolocných projektov pre celú
federáciu, ako sú napr. výstavba chrámu, kultivácia pôdy, a pod.
V Damanhúre sú rôzne úrovne obcianstva - A, B, C, D, atd. - kazdý
záujemca si môze zvolit akú úroveň chce a kazdej úrovni obcianstva
prislúchajú iné práva a povinnosti. Osobné veci, ako sú autá,
nábytok, pocítace a technika atd., zostávajú osobným majetkom.
Investovanie vlastných peňazí je vzdy na základe slobodnej vôle
jednotlivca, v zhode s moznostami úrovne slobodne vybratého druhu
obcianstva. Jednotlivé nukleá sú riadené úplne samosprávnym
princípom, cize o všetkom sa rozhoduje plnoprávnymi clenmi nuklea. Celú
federáciu zastupujú navonok traja regenti, demokraticky vyberaní vzdy na
tri roky. K federácii Damanhúr sa môzu vzdy pripájat nové malé
komunity nuklea alebo jednotlivci, vzdy podla vlastného výberu úrovne
obcianstva. Vela ludí prichádza z celého sveta a rozhoduje sa zit
blízko Damanhúru, aj ked sa nebudú priamo podielat na zivote
spolocnosti. To tiez prináša ekonomické a kultúrne bohatstvo do
údolia.
O fungovaní Damanhúru sa zaujímajú všade vo svete. O svojich
skúsenostiach s budovaním komunity chodia predstavitelia Damanhúru
prednášat do celého sveta a záujem o nich rastie kazdým rokom. V
novembri 2009 sa na Islande na pozvanie tamojších obyvatelov uskutocnilo
velké stretnutie, na ktorom sa zúcastnilo 1500 Islandanov (z 300 -
tisícovej populácie), zväcša intelektuálnej elity národa, kde im
predstavitelka Damanhúru prezentovala model fungovania komunity.
Islandania sa z dôvodu krízy a bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa
krajina ocitla, silno zaujímali o fungovanie spolocenského a
ekonomického modelu Damanhúru, a ci by sa nedal pouzit aj v ich
podmienkach. Damanhúr sa tak stáva váznym zdrojom inšpirácie nielen
pre komunity, ale pre celé regióny a štáty.
Niektorí odborníci tvrdia, ze úspechy, ktoré sa dosahujú v Damanhúre
sú mozné len preto, ze ide o malé spolocenstvo. Ak by sa ich zásady
mali aplikovat vo velkom, zlyhali by. Ja sa s týmto názorom
nestotozňujem, naopak si myslím, ze takéto malé komunity sa môzu
postupne rozrastat a prerást napriec celým regiónom a menit celé
štáty zvnútra. Uz teraz je mozné aspoň niektoré damanhurské zásady
prenášat do nášho zivota vo „velkom svete". Je to zivot v súlade s
prírodou, obnovenie medziludských vztahov, duchovné hladanie alebo
rozvoj osobnosti skrze umenie. A to tým viac, ze cesta, po ktorej teraz
krácame, nevedie k nicomu pozitívnemu.
Sekem
Nielen v Európe alebo v USA, ale aj v islamskom svete sa dá nájst
príklad zivotaschopnej komunity. Je to komunita Sekem (v starej
egyptctine: zivotná sila) nachádzajúca sa nedaleko Káhiry, ktorá bola
zalozená v roku 1977 egyptským farmakológom a sociálnym podnikatelom
Dr. Ibrahimom Abouleishom. Cielom Sekemu bolo obnovit a udrzat vitalitu
pôdy a potravín, ako aj biologickej rozmanitosti prírody
prostredníctvom trvalo udrzatelného, ekologického polnohospodárstva a
podpory sociálneho a kultúrneho rozvoja v Egypte. Sekem zalozil Dr
Abouleish, ktorý 19 rokov pôsobil v Rakúsku. Po príchode do Egypta v
roku 1975 sa rozhodol zacat sociálny projekt na základe syntézy islamu a
antropozofie. O dva roky neskôr kúpil pozemok v pomerne neúrodnej
krajine a zalozil farmu. Pôvodným cielom bolo kultivovat krajinu
pomocou biodynamickej metódy a zlepšit príjmy miestnych ludí. Farma
zacala produkovat mlieko, liecivé prípravky a caje z bylín. Do projektu
farmy zapojil vela samostatných rolníkov a fariem z celého Egypta,
ktorí zacali pouzívat biodynamické metódy. Sekem zacal ponúkat
poradenské sluzby na podporu týchto farmárov hospodáriacich
biodynamickým spôsobom. Postupne vznikla okolo farmy cela rada
iniciatív. Komunita teraz zahÅňa: biodynamické farmy, obchodné
spolocnosti pre výrobu a spracovanie potravín (Hator a Libra), bylinných
cajov a kozmetických výrobkov (Isis), liecivých bylín a liekov (Atos) a
produktov organickej bavlny (Conytex), zdravotné stredisko, waldorfskú
školu so ziakmi z moslimského aj krestanského prostredia, odborné
vzdelávacie centrá, vysokú školu Mahad, výskumné centrum, akadémiu
úzitkového umenia a vied. Farmy pôsobia ako druzstvá a spolu s
obchodnými spolocnostami tvoria prepletenú skupinu navzájom si
pomáhajúcich subjektov. Všetky spolocnosti Sekemu sa riadia politikou
zabezpecenia transparentnosti v oblasti výroby, distribúcie a spotreby
ich tovarov, ako aj zabezpecenia spravodlivej ceny pre všetkých
úcastníkov celého hospodárskeho procesu (fair-trade). Komunita zalozila
aj tieto organizácie:
- Nadáciu pre starostlivost o zamestnancov komunity, ktorá pracuje na
zabezpecení rovnosti, spravodlivosti a dôstojnosti pre všetkých
zamestnancov. Podporuje najmä školenia zamestnancov, rozvoj kariéry a
zabezpecenie zdravotnej starostlivosti.
- Nadáciu pre rozvoj, s cielom zvýšit kvalitu zivota ludí a podporovat
kultúrny a hospodársky rozvoj v Egypte. Nadácia poskytuje vzdelanie a
gramotnost pre okolité obce, ako aj programy pre deti so špeciálnymi
potrebami.
- Egyptskú biodynamickú asociáciu, ako výskumné a vzdelávacie centrum
pre biodynamické metódy.
Do roku 2005 organizácia Sekem zriadila siet s viac ako 2000
spolupracujúcimi polnohospodármi a pocetnými partnerskými
organizáciami v Egypte, a zacala cím dalej, tým viac rozširovat svoje
skúsenosti a získané poznatky do iných krajín, vrátane Indie,
Palestíny, Senegalu, Turecka a Juznej Afriky. Sekem a Dr. Ibrahim
Abouleish dostal v roku 2003 cenu (alternatívna Nobelova cena) za
úspech v oblasti integrácie komercného zámeru s podporou sociálneho a
kultúrneho rozvoja spolocnosti. Organizácia bola uvádzaná ako príklad
úspešného sociálneho podnikania, ktoré má výrazný vplyv na
egyptskú spolocnost. Dr. Ibrahim Abouleish a jeho syn Helmy boli v roku
2003 vymenovaní nadáciou Schwab Foundation za sociálnych podnikatelov
roka. Projekt Sekem sa stal príkladom úspešného budovania spolocnosti
zdola, vychádzajúci z antropozofie, pricom sa ukázalo (aj po vyjadrení
sa islamských duchovných), ze nie je v protiklade s islamským
nábozenstvom, ale predstavuje univerzálne a pritom zivotaschopné
spojenie impulzov vychádzajúce z cistej podstaty krestanstva a
islamu.
Na zastrešenie aktivít komunít existuje aj medzinárodná organizácia
zdruzujúca tieto komunity do jednej siete. Je to Global Ecovillage Network
(GEN). Táto siet eko-komunít je zdruzením ludí a komunít, ktoré si
vymieňajú medzi sebou svoje nápady, technológie, a slúzi pre rozvoj
kultúrnych a vzdelávacích výmen. Hlavným cielom GENu je podporovat a
povzbudzovat vývoj ekologických sídiel po celom svete, a to za úcelom
obnovy krajiny a trvalo udrzatelného zivota. Clenmi sú napríklad velké
komunitné celky, ako Sarvodaya (11 000 ekodedín na Srí Lanke), EcoYoff a
Colufifa (350 dedín v Senegale), Ladakh projekt na Tibetskej náhornej
plošine, známa komunita Auroville v juznej Indii, Federácia Damanhúr v
Taliansku, Findhorn v Škótsku, Nimbin v Austrálii, malé vidiecke
ekokomunity ako Gaia Asociación v Argentíne a Huehuecoyotl v Mexiku. Tiez
zdruzuje mestské eko-komunity, ako sú komunita v Los Angeles alebo
Christiania v Kodani a rôzné permakultúrne farmy ako Crystal Waters v
Austrálii, Cochabambe v Bolívii a Barus v Brazílii. Podporuje
vzdelávacie centrá, ako sú Centrum pre alternatívne technológie vo
Walese, Earthlands v Massachusetts a vela dalších. Clenom GENu je
napríklad aj slovenská komunita v Zajezovej, ktorá dostala cenu
ekodedina roka (2009).
kapitola je z knihy David Sulík : Zodpovedná spolocnost- Alternatívna
ekonomika, priama demokracia a komunity ako cesta k spravodlivejšej
spolocnosti
www.ekoobchod.sk/zodpovedna-spolocnost-david-sulik.html
↧