*Venujte prosím pozornost tejto kauze. Ide o nevyšetrovanie tunelovania
jednej z najvacších slovenských firiem, VSZ Košice, o zvláštnom
prístupe polície, prokuratúry, politikov (premiér Dzurinda, pán Fico,
prezident SR, poslanci Vášaryová, Kukan, Galis, Mikloško, Kramplová,
Gibalová…, pán Hrušovský, pán Bugár, pán Kaliňák…). Mám
konkrétné písomné dokazy, odpovede, ze nikto nemal záujem mi v tomto
prípade pomoct a polícia, ministerstvo vnútra, prokuratúra tento
prípad vyšetrit. Namiesto toho sa mi zacali diat nepríjemné veci,
“niekto v pozadí” mi urobil zo zivota také peklo, ze som odišla do
Ciech, ale to peklo pokracuje nadalej. Na náhody uz neverím.*
*Nechceli to uverejnit ani novinári po celých 12 rokov.*
Súvisiaci clánok, kde je uvedené, co všetko Rezešovci vlastnili:*
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/rezesovci-tunelovat-se-vyplaci/,
to aby ste si uvedomili, aký je to rozsiahlý prípad…*
*
*
*VŠETKY DOKUMENTY K CLÁNKU PROKURATÚRA, POLÍCIA, POLITICI …SÚ
ULOZENÉ na www.ulozto.cz, dajte si vyhledat OSKENOVANE_DOKUMENTY.rar
(napísat presne tak, ako som to tu napísala, verzálkami s potrzítkom)*
(rozbalit pomocou programu WinRAR), je to bez hesla, volne prístupné na
stiahnutie
Pre základnú informáciu je dalej v tomto maili pripojený list Ivorovi,
vtedajšiemu šéfovi slovenských vyšetrovatelov.
Za ním je list vtedajšiemu generálnemu prokuratorovi Dobroslavovi
Trnkovi (je aj v prílohach na ulozto.cz), je v ňom vela informácii k
tomuto prípadu.
* *
*ZOZNAM PRÍLOH na www.ulozto.cz (aby ste mali predstavu, co tam všetko
je):*
* *
*list Jaroslavovi Ivorovi* (vtedajší šéf slovenských vyšetrovatelov)
+ fiktívne objednávky, ktoré sa nikdy nerealizovali v hodnote vyše 5
miliónov Sk (v dokumentoch 4.2.)
*odpoved od Vladimíra Palka* (vtedajší minister vnútra SR)
*list Dobroslavovi Trnkovi* (vtedajší generálny prokurátor), kde je
konkrétne popísaný zvláštny postup polície a prokuratury (v
dokumentoch c.3.1. prokurator111.doc), pod císlom 3. sú uvedené i
dalšie odpovede z prokuratúry
*odpoved od prezidenta SR *(mám az dve odpovede, i ked tu je len jedna:
prvá bola za prezidenta Schustera, druhá za prezidenta Gašparovica)
*dopis Bélovi Bugárovi* (vtedajší podpredseda Národnej rady SR)
posledná odpoved od Bélu Bugára (tých odpovedí mám viac, poctivo mi
odpisoval, i vyziadal si vyjadrenie od ministra vnútra Palka a preposlal
mi ho)
*odpoved od Mikuláša Dzurindu* (vtedajší premiér SR)
*odpoved od Róberta Fica* (strana SMER), vlastnorucný podpis pána Fica
*odpoved od Jana Fischera *(vtedajší premiér CR)
*ministerstvo vnútra SR* (riaditel sekcie)
*clánok z novín Korzár, kde sa pán Drábik vyjadruje k týmto
objednávkám* (22.6.2000)
*odpoved od Michaela Kocába* (vtedajší ministr pro lidská práva CR)
*odpoved z TV Markíza*
*odpoved z TV JOJ*
*odpoved z Ceskej televizie*
*verejný ochranca práv SR Pavel Kandrác*
*verejný ochrance práv CR Otakar Motejl*
*odpoved z politickej strany ANO 2011 (podnikatel Andrej Babiš)*
*dokazy, ze v roku 2009 vtedajší poslanci SR moj mail vyhodili bez
precítania:Magda Vášaryová(bývalá velvyslankyňa), Eduard Kukan
(bývalý minister zahranicných vecí), František Mikloško, Rudolf Bauer
(bývalý Košický primátor), Peter Obrimcák, Martin Kuruc, Luboš
Michel, Jozef Šimko, Isztvan Pasztor, Imre Andrusko, Dušan Galis, Monika
Gibalová, Zdenka Kramplová, Peter Pelegrini, Pavol Minarik, Marian Halko,
(mám potvrdenie i od Ivana Mikloša – vtedy poslanec, tiez vyhodené bez
precítania, Ján Figel si sice moj mail precítal, ale neopovedal)*
*moj mail som posielala všetkým vtedajším poslancom NR SR, nikto z nich
mi neodpovedal*
*list Dobroslavovi Trnkovi* (vtedajší generálny prokurátor), kde je
kokrétne popísaný postup polície a prokuratury
*odpovede z prokuratúry :rok 2010 JUDr. Borodovcáková, rok 2008 JUDr.
Niňaj, 31.8.2001, 12.9.2001, 28.11.2001, 11.4.2002, 10.5.2002, 16.12.2002,
2.1.2003,*
*výňatok z Trestného poriadku, vtedy platného v SR* (ktorý konkrétne
hovorí o tom, co uvádzam v liste generálnemu prokuratorovi pánovi
Trnkovi)
*podacie lístky (3 subory), ktoré svedcia o tom, ze som prosila o pomoc
viaceré média, pocas dlhých 12 rokov*, tých lístkov mám podstatne
viac
* **odpoved od Pavla Hrušovského* vtedajší predseda Národnej rady SR)
*odpoved od Róberta Kaliňáka* (vtedajší predseda výboru NR Sr pre
obranu a bezpecnost)
list Nemocnici VSZ ohladne mojej liecby rakoviny (tá liecba bola fakt
divná a zijem vdaka tomu, ze som rady týchto lekárov nepocúvala)
odpoved z Nemocnice VSZ, je tam aj moj komentár k tejto odpovedi
*predvolanky vyšetrovatela Priatku* (vyšetrovanie tunelovania VSZ)
PODKLADY Z CESKEJ REPUBLIKY OHLADNE ZAMESTNANIA:
rozsudok, ktorý potvrdzuje, ze som vyhrala ohladom neplatnosti okamzitej
výpovede a moj pracovný pomer nadalej trvá (súd som vyhrala 5.9.2011,
protistrana sa vzdala moznosti odvolania a do dnešného dňa 18.1.2012
nemám ukoncený pracovný pomer, ani ma nechcú zamestnat)
dokumenty ohladne pokusov rozviazat pracovný pomer vo firme Ivo Novák –
Zaket Praha, po vyhranom súde
zvláštna dohoda, ktorý sa mi snazil vnutit právnik JUDr. Martin Krejza,
ktorá vlastne by popierala zmysel vyhraného súdu (lebo je datovaná k
dňu vyhodenia z práce a inú mi nie je zamestnávatel s jeho právnikom
dat, ale ani ma nechce zamestnat)
*V decembri 2000 som poprosila o pomoc politickú stranu SMER. Šéf ich
regionálnej kancelárie v Košiciach si nechal moje materiály a asi po
mesiaci sme sa stretli na jeho podnet znova. Povedal mi, ze všetky
informácie v liste Ivorovi sú správne a zdoraznil slovo VŠETKY. *
*S úsmevom dodal, ze to som musela mat dobrý zdroj informácií a ci je
tazké vypátrat agenta KGB.*
*ZDROJE SOM MU NEPREZRADILA, NO ODVETILA SOM MU, CI SI MYSLÍ, ZE NAPÍŠEM
BLUDY A EŠTE SA POD TO AJ PODPÍŠEM???*
*Po mojom naliehaní mi oznámil, ze tunelovanie VSZ je ulozené ad acta a
ze za tým je pán Pipta, vtedajší policajný prezident, ktorý by vraj
za to kšeftovanie s autami sedel. V tom case bol šéfom regionálnej
kancelárie pán Richard Šmída.*
*Napísala som to novinárom, po odchode pána Pittnera z funkcie. Dopadlo
to tak, ze novinári síce nic neuverejnili, no pán Šmída odišiel behom
mesiaca z postu šéfa regionálnej kancelárie SMER.*
Vraj z rodinných dovodov, bolo to uverejnené v Košickom veceri. Je to
náhoda??? Alebo bol prinútený odíst za to, ze mi povedal pravdu a ja
som to napísala novinárom?
*Košice 18.9.2000*
*Vázený pán Ivor,*
chcela by som Vás upozornit na to, co sa dialo v jednej z rezešovských
firiem, ktorej zamestnancom som bola v období od 1.6.1996 do 31.1.2000.
Zároveň Vám prikladám lukratívne objednávky, ktoré pre túto firmu
za VSZ podpisoval ing. Ladislav Drábik, bývalý viceprezident VSZ, a
riaditel jeho kancelárie ing. Štefan Planeta. Tieto objednávky sú z
rokov 1997 a 1998 v sume vyše 5 miliónov Sk. Hoci zeleziarne za tieto
práce zaplatili, v skutocnosti sa nikdy nevykonali. V tom období som bola
pracovníckou zákazkového oddelenia, preto to viem na 100 %. OTA a.s.,
Vstupný areál VSZ Košice, bola povodne súcastou VSZ, najprv ako
propagácia, po privatizácii OTA VSZ a.s.(Obchodno-technická agentura).
Táto firma zabezpecovala výstavy a veltrhy, tlaciarenské, aranzérske a
grafické práce. V roku 1997 (asi od 1.1.1997) sa stala cisto súkromnou
spolocnostou, bez oficiálneho vplyvu VSZ. Medzi zamestnancami sa
povrávalo, ze väcšinovým akcionárom je pán Drábik a pán Rezeš
(kúpil to vraj Rezeš starší, len sa nevedelo ci pre seba alebo pre
syna). V súvislosti s rozhodnutiami sa spomínalo len meno pána Drábika.
Pre nás, zamestnancov sa v podstate nic nezmenilo, dokonca i preukazy VSZ
nám zostali a dostali sme podnikové známky aj za dalšie roky (98, 99).V
priebehu roka 1997 OTA kúpila košické TOP Rádio od spolocnosti FILIO,
ktorá obchodovala podla mojich informácií s kovovým šrotom. Táto
skutocnost bola aj medializovaná v denníku KORZO ( teraz je to Korzár).V
roku 1999 ( v 1. polovici) OTA predala TOP Rádio naspät spolocnosti
FILIO. Túto skutocnost som sa dozvedela z Monitoru VSZ a ing.
Štollmanová, ekonomická námestnícka, mi to aj potvrdila. Tá istá
osoba mi dala zviazat audit našej firmy za rok 1998 a tam som si náhodou
všimla informáciu, ze OTA je 100 % vlastníkom akcií spolocností
FILIO.(takze kupovali od seba a predávali sami sebe).Zaujímavým faktom
je aj to, ze zamestnanci firmy sa museli povinne poistit v DDP Stabilita v
case, ked vznikla. Bol to príkaz majitelov. Pán Drábik je v Dozornej
rade Stability. Vo februári 2000 som chcela zrušit toto poistenie.
Pracovnícka v pobocke na Bacíkovej ul. mi to odmietla, pretoze platím
viac ako 12 mesiacov (v zmluve to uvedené nie je).Len mi to pozastavila a
dodala: ved zatial existujeme. Poštou v priebehu marca alebo apríla som
dostala list od generálneho riaditela Štofka, v ktorom sa písalo o
potrebe zvýšit v dnešnej dobe zamestnanecké poplatky a dodatok k zmluve
na moje meno. Pravdepodobne to posielali všetkým zamestnancom VSZ, ktorí
sú tam poistenní. Ak sú za touto poistovňou Rezešovci, kto kontroluje
ich hospodárenie? Po tom, co som videla na OTE a to som toho videla málo,
o ich hospodárení pochybujem. Pripomínam, ze propagacné materiály pre
nich sa tlacili u nás a výrobná námestnícka Anna Horňáková robila
pre nich vyššie ceny s komentárom: ved oni to znesú. Od jedného
novinára som dostala informáciu, ze Stabilitu uz nevlastnia Rezešovci.
To znamená, ze ju vlastnili a ju predali?! Dovolím si podotknút, ze ten
novinár je kamarát pána Drábika, preto túto informáciu beriem ako
nesprávnu. Podla mojho názoru je Stabilita dobrý sposob na nepriame
tunelovanie VSZ a stály príliv peňazí, ked Rezešovcom uz „stále
zdroje vyschli“. A sposob, akým fungujú dochodkové poistovne zarucuje,
ze sa na to dlho ani nemusí príst. V novembri 1999 sa konalo mimoriadne
zhromazdenie firmy OTA, na ktorom som osobne videla pána Smereka (
bývalého prezidenta VSZ), Solára (bývalý viceprezident z cias
kindermanazmentu a spoluziak Rezeša mladšieho) a Hábera (bývalý
viceprezident z cias kindermanaznentu). Od 1.1.2000 sa zmenili vlastnícke
vztahy na OTE. Spolocnosti zostala budova, ktorú vlastnila. Niektoré
kancelárie má v prenájme od VSZ a všetko ostatné, t.j. stroje a
zariadenia predala DAamp;D studiu Bratislava. Podla mojich informácii OTA
za to dostala 4 milióny a má platit mesacný prenájom za zariadenia 110
000 Sk. Vraj je to obojstranne výhodná zmluva, pretoze stroje majú
vyššiu cenu a OTA by sa v prípade konkurzu zbavila dlhov a úverov.Za
DAD studio zvykol chodit na zákazkové oddelenie pán Lovas, ktorý sa
výrazne podobá na Rezeša staršieho. Predtým to bol ucitel, ktorý ucil
v Královskom Chlmci (malé mesto pri Ciernej nad Tisou), je to informácia
od riaditela OTY. Je to náhoda alebo dalšia z rezešovských firiem?
Podla slov riaditela financne najzaujímavejšou cinnostou pre firmu bolo
robenie výstav a veltrhov. I ked som sa priamo touto cinnostou
nezaoberala, pochopila som, ze OTA bola len zprostredkovatel. Vo VSZ v
spolocnosti Konzult bol na to urcený odbor-ing. Ténai, marketing a
komunikácia. Oni to zadali OTE a OTA to zabezpecovala cez dalšiu
spolocnost. Pravdepodobne sa vela výstav robilo aj cez DAD studio. Slúzil
tento sposob na „prelievanie peňazí“ z VSZ???? Ceny výstav sa
pohybovali v miliónoch a za cias prezidentovania pána Smereka sa robili
vo „velkolepom štýle“ a cena nebola az taká podstatná. Od 1.1.1999
sa OTA ako medziclánok zrušila, výstavy zabezpecuje priamo VSZ,
oddelenie výstavy a veltrhy. Sposob, akým sa financovali výstavy, vyuzil
riaditel ing. Janeka na zabezpecenie svojej rodiny. Súkromné veci sa
zapocítavali tak, ze firma, ktorá ich robila, si ich zaúctovala ako pre
výstavy, sprostredkovatelská firma výstav to vyúctovala OTE a OTA to
vyúctovala VSZ. Samozrejme, nikde sa neuvádzalo, ze sa nieco robilo na
súkromnom majetku. V rámci VSZ sa na to pouzíval výraz „prihodte to k
niecomu“. Tento sposob sa pouzíval aj u nás na zákazkovom oddelení,
ked niektoré tlacoviny sa len k nejakej zakázke pre tú istú firmu
prirátali alebo nieco iné bolo napísané na objednávke a nieco iné sa
v skutocnosti robilo. Robilo sa to málokedy a to sme dostali ústnym
príkazom od niektorého zo šéfov. A tam išlo o podstatne menšie sumy.
Podla mojich informáciií riaditel firmy pocas posobenia na OTE postavil
pre seba dom, jednej dcére nechal svoj byt, druhej dcére kúpil
trojizbový byt za 750 000 Sk. A momentálne stavia dom pre svoju
najstaršiu dcéru. Rád sa chválil, ked si nieco nové zabezpecil, preto
mnohé informácie boli o ňom známe. Za peniaze VSZ si dal urobit na
svojom dome zimnú záhradu za 500 000 Sk a starozitný nábytok len do
jednej izby ho „stál“ 700 000 Sk. V období apríl, máj 1999 som si
všimla, ze nám prišla faxom dofakturácia za výstavu v Nitre, ktorá sa
konala v júni 1998. Faktura bola od firmy z Dunajskej Stredy (ak si dobre
pamätám) a bola na dve sumy. Najprv 500 000 korun plus 250 000 Sk
dofakturácia, spolu 750 000 Sk. Preco nám náklady úctovali az po roku?
Výstavy sme robili len do konca roku 1998, takze keby to boli náklady za
výstavu, uz by sme ich nemohli VSZ vyúctovat. Táto faktúra ma
presvedcila o tom, ze informáciu o financovaní súkromných vecí cez
výstavy mám správnu. Je pravdepodobné, ze takýmto sposobom si pomohol
zabezpecit rodinu aj šéf výstav Peter Dzubák, i ked v menšej miere.
Pracovala u nás aj jeho zena a od tej viem, ze najstaršiemu synovi
zaplatili za výmenu dvojizbového bytu za štvorizbový 300 000 Sk. Mladí
na to urcite nemali, pretoze syn pracuje vo VSZ Nemocnica asi 4 roky a je
slabo platený (nie je lekár). Jeho manzelka je od skoncenia vysokej
školy bud na materskej alebo nezamestnaná. A je úplná sirota. V máji
2000 sa im malo narodit druhé dieta a kedze sa rozhodli pre druhé dieta,
je nepravdepodobné, ze by ten byt mali nezariadený. Pre druhého syna
prestavujú dom po rodicoch pani Dzubákovej, zaplatili za neho 140 000 Sk
súrodencom. Pani Dzubáková tvrdila, ze stavbu si vraj robia svojpomocne
a financuje to syn zo svojho stavebného sporenia. Z iného zdroja viem, ze
pokial sme vo firme mali ešte aj prémie, platil to pán Dzbák a robila
mu to firma.Dalšou významnou cinnostou firmy boli grafické a
tlaciarenské práce. Podla jednej z vnútropodnikových noriem VSZ museli
jednotlivé spolocnosti nosit zákazky k nám, nie mimo VSZ. Táto zásada
sa výrazne dodrziavala pocas „vlády Rezešovcov“. Vedenie firmy to
zneuzívalo. Nedodrziavali sa termíny, kvalita u mnohých zákaziek nebola
az taká podstatná a pre VSZ sa casto robili vyššie ceny.Zálezalo podla
charakteru zákazky a pre ktorú spolocnost sa to robilo.. najvýraznejšie
sa to prejavovalo u katalógov. Napr. V roku 1998 boli podpísané
objednávky viceprezidentom Solárom na katalógy Plechy, tých katalógov
bolo 13 druhov a kazdý aj v slovenskej, aj v anglickej verzii. Dohodnutá
cena za kazdú verziu bola po 2,5 milióna Sk, spolu 5 miliónov. Cenu im
robila pani horňáková, výrobná námestnícka. Po mojom prepocte som
zistila, ze mne vyšla suma za obe verzie spolu 2,6 milióna. Za rok 1999
to bolo uz podstatne nizšie, pouzil sa aj lacnejší papier a rovnako
kvalitný. Tam bol rozdiel okolo 200 000 Sk. Ceny som robila aj ja, no
väcšinou len na malé a nepodstatné zákazky. Na „prihadzovanie“ vo
firme bola urcená pani Horňáková. V case, ked mi vysvetlovala princíp
cien na OTE, mi tvrdila, ze VSZ sa kludne moze úctovat viac, im to je vraj
jedno, oni to znesú. Zaujímavou skutocnostou je, ze pre firmy mimo VSZ
robila nizšie ceny a viac dbala na dodrziavanie slúbených termínov. V
konecnom dosledku to dopadlo tak, ze spolocnosti VSZ zacali obmedzovat
svoje výdavky a vela vecí si dali tlacit mimo a externé spolocnosti tiez
postupne odchádzali. Preco? Ved mali nízke ceny! Viackrát som pocula
informáciu, ze za nizšie ceny berie pani horňáková provízie a v
rámci firmy to vyrovnáva tým, ze vyššie ceny úctuje VSZ. Nepriamo mi
to potvrdili aj slová riaditela a ekonomická námestnícka mi naznacila,
ze sa to casto robilo aj tak, ze sa urobila vyššia cena, dala sa na to
akoze zlava a za to zobrala províziu. Viackrát si pýtali zákazníci
zlavu aj odo mňa, no vtedy sonm im odporucila, aby sa obrátili na pani
Horňákovú. Išlo napríklad o formy Compugraph, Cabel Plus, Datart
Slovakia, Pressko, HI Reklama. Tlacit k nám dával aj Opala Prešov, City
Univerzity, Golfová splocnost. Extrémne nízke ceny mal pro posledných
zakázkach Compugraph. Bolo to v roku 1998 a odvtedy k nám prestal nosit
robotu. Vtedy sme tlacili aj ukrajinský kalendár Gazdinka v náklade 100
000 ks, ktorá nikdy nebola zaevidovaná na zákazkovou oddelení. A nebola
to jediná fuška mojich šéfov.Na skúsenost s províziou by ste sa mohli
opýtat vo Frucone Košice pani Kandrácovej, ktorá si odo mňa vypýtala
cenovú ponuku. Riaditel mi povedal, ze cenovú ponuku si vypýtala aj od
pani Horňákovej a jej cena bola nizšia, no nakoniec si zákazku aj tak
dala tlacit v inej tlaciarni. OTA mala zákazkovú kanceláriu otvorenú aj
v meste, to znamená v centre Košíc, na Hlavnej ul. 90. Fungovala len
krátku dobu, pät mesiacov som v nej pracovala aj ja, no nechápala som,
naco ju vobec otvárali. Nikto zo šéfov nemal chut robit nieco preto, aby
fungovala. A ešte sa vrátim k Drábikovým objednávkam. Dá sa to aj
dokázat, ze sa to skutocne nerobilo.Tieto zákazky sa len zaevidovali v
zákazkovej knihe a dali fakturovat behom velmi krátkeho casu (1, 2, az 3
dni). V jednotlivých sáckoch nie sú dodané vzory, prezrela som to
osobne v auguste 1999. Výnimku tvoria katalógy, norma a informacný
spravodaj, kde je vlozený jeden hotový výtlacok. Bezne v zákazkových
sáškoch sú vlozené rukopisy, vzory prípadne farebné vzory,
poskladané neorezané hárky po tlaci a zároveň aj podpísaný pracovný
list jednotlivými pracovníkmi vo výrobe, casto aj s dátumom.
Objednávky za rok 1998 prišli všetky v jeden deň! Niektoré tlacoviny
nikdy nezabezpecoval pán Drábik. Katalógy zabezpecoval ing. Ténai,
objednávku podpisoval viceprezident pre vonkajšie vztahy (pán Drábik
bol viceprezident pre ludské zdroje). Informacný spravodaj zabezpecovala
pani Lipanová z Konzultu pre celú VSZ celorocne a nikdy sa ziadna dotlac
nerobila. Pretoze Informacný spravodaj casto, ked bol uz vytlacený, bol
uz neaktuálny. Bolo by dobré, keby ste si vyhladali aj cenu v archíve za
jedno bezné císlo. Myslím si, ze urcite nebola az 200 000 Sk a v sácku
je vlozený starý výtlacok. Objednávky podpisoval ing. Dušan Ruzik.
Normy zabezpecovala pani Anna Petrušková, ale len pre VSZ a.s., ostatné
spolocnosti si dávali kazdá zvlášt celorocnú objednávku. Za VSZ a.s.
podpisoval objednávku bud ing. Bardiovský alebo ing. Ruzik. Takisto za
mojho posobenia na zákazkovom oddelení sa ziadna norma nedotlácala. Ked
potreboval niektorý zákazník dodatocne 1 kus, bud sme mu to dali z
archívu alebo si dali objednávku na rozmnozenie na kopírke. OTA velmi
dobre zarábala aj na tlaci noriem, dokonca ked sme tlacili katalógy
prác, tam im pani Horňáková naúctovala poriadne vysokú cenuu. Casto
sa stávalo aj to, ze ak som vyrátala cenu podla cenníka, pani
Horňáková ich na pracovnom liste poprepisovala. Preto som ich neskor
nerobila vobec a nechala to len na ňu. Co sa týka plagátov, len pri
jednej zakázke boli urobené vzory, ktoré si vyziadal VSZ Konzult ku
faktúre. Boli formátu A4 a boli vytlacené len na farebnej laserovej
tlaciarni. Tento sposob sa pouzíva len pri extrémne nízkom pocte (1-10
kusov), plagáty uz pri mnozstve 50 ks sa tlacia na 4-farebnom tlacovom
stroji. Medzi tlacou na laserovke a na 4-farebke je výrazný okom
viditelný rozdiel. 4-farebka je podstatne kvalitnejšia. Dve objednávky
na plagáty sú v hodnote skoro 1 milión Sk, co je extrémne vysoká cena.
Ak by sa v skutocnosti tieto plagáty robili, ich cena by urcite nebola
taká vysoká a v sácku by boli aj rukopisy textov, korektury textov a
hotové farebné výtlacky z tlacového stroja. To isté sa týka aj
informacných tabuliek, v sácku nie sú vzory, rukopisy, materiál, z
akého majú byt, farebnost. A hlavne sa spýtajte pána Drábika, kde sú
rozmiestnené. Ved mali byt v hodnote 450 000 Sk. Cosa týka objednávky
Hlavickové papiere, Obálky a 2 x Obaly na 285 000 Sk, Ota nikdy nemala na
sklade také velké mnozstvo obálok (4 x 3 000 ks). Velké mnozstvá sa
kupujú vtedy, ked príde takáto objednávka, takze sa to dá zistit aj z
faktúr za papier, ze sa to nerobilo. A na co vlastne potreboval pán
Drábik 12 000 ks obálok? Takéto mnozstvá viceprezidenti nikdy
neobjednávali. A takisto nie 3 000 ks Hlavickových papierov a takisto 3
000 ks Univerzálnych obalov. Bezné mnozstvá u obalov boli 500 ks a u
hlavickových papierov tiez 500 ks. Výroba obalov je zdlhavejšia, u 500
ks trvá zhruba 2 týzdne, u 3 000 ks samozrejme viac. Ak ide o obaly s
rýchloviazacom, dáva sa to robit inej firme, casto Remeslosluzbe. Takze
podla faktúr z Remeslosluzby sa dá zistit, ci sa to robilo. Objednávka
Obnova orientacných plánov na Vstupnom areáli VSZ za 950 000 Sk, to je
dalšia extrémna suma. Kde sú na Vstupnom areáli VSZ orientacné plány?
Ja som tam ziadne nevidela. Obnova plastík na Vstupnom areáli VSZ mala
stát 750 000 Sk. Na vstupnom areáli som platiky nevidela, novinári
objavili az dva „monumenty“. Vstupný areál VSZ nie je velký
priestor. A co sa týka objednávok za rok 1998, obálky a hlavickový
papier na rucný papier sme robili len raz a to pre pána Rezeša
staršieho v case, ked bol v Dozornej rade VSZ. Zabezpecovali sme to cez
firmu SAGITTA v Košiciach. Viceprezidentom aj prezidentovi sa robia
hlavickové papiere na zahranicný papier contryside biely 100 g,
výnimocne contryside sivý 100 g. Nie je to rucný papier. Kedze úprava
mala byt pre všetkých rovnaká, vo VSZ to urcoval Desing Manual, snazili
sme sa ja papier dávat všetkým rovnaký. Výnimky sa robili málokedy (
napríklad riaditelka kancelárie Dozornej rady za cias Rezeša st.).
Obálky sa tlacili s 2 farebným logom sietotlacou, pouzívali sa bezné
obálky, výnimocne z papiera contryside. Ak by sme zákazku 268/98 aj
vykonávali, museli by sme objednat rucný papier a obálky z rucného
papiera, pretoze to sme na sklade bezne nemávali alebo to zadat robit inej
firme. No to by musela byt faktura z tej firmy. A urcite by to netrvalo 1-2
dni. Co sa týka dalších zakázok, normy sa urcite nerobili a naco by
vlastne potreboval pán Drábik 100 ks jedného druhu normy. Tie aj tak pre
Konzult a VSZ a.s. objednávala pani Petrušková v mnozstve na 1 normu
okolo 100 ks. Presné mnozstvo si nepamätám. Ak by sa robili zakladace,
musel by v sácku byt vzor, ako majú vyzerat a musela by existovat
faktúra z tej firmy, kde sa dali robit. Dalšou zakázkou sú
dokumentacné s nímky z výroby 10 súborov. Kde ich pán Drábik pouzil?
Fotodokumentáciu si objednávali priamo z výroby, ci uz Studaná
valcovňa, Oceliareň a podobne. Na objednávke zvykli uviest aj termín,
kedy chcú fotografa a kontakt, kto to zabezpecuje(t.j. meno a telefón).
Ak sa objednávka dávala az dodatocne, pretoze podpisovanie objednávky v
rámci VSZ bolo casto zdlhavé, tak len uviedli podla osobného dohovoru.
Ak by pán drábik chcel len vyhotovenie fotografií zo snímkov, ktoré
máme v archíve, malo by na objednávke byt napísané meno a telefón,
kto to zabezpecoval. Farebné fotografie sme dávali robit fotosluzbám,
takze by mala byt aj faktúra za vyhotovenú prácu od externej
firmy.Dalšou zakázkou sú plánovacie mapy na stoly. Ak by sa skutocne
robili, v sácku by mal byt vzor, rukopis, korektury. Ak sa skutocne
dávajú objednávky preto, aby sa aj robili, na kazdej objednávke je
vpravo dole napísané meno sekretárky alebo toho, kto to vybavuje a
teleón. Potom sa uvádza aj termín, pretoze ten je velmi dolezitý. Casto
to bolo len slovo „súrne“ alebo „ihned“. V roku 1997 si ceny na
objednávky písala len spolocnost VSZ Keramika, ostatné spolocnosti nie a
uz vobec nie vedenie VSZ. U viceprezidentov sa sumy nikdy neuvádzali,
dokonca, dokonca ani v rokoch 1998 a 1999 a málokedy som sa stretla s
poziadavkou sekretárky, ked chcela ústnu informáciu, co to bude asi
stát. Spolocnost VSZ Ocel si zacala pýtat ceny na objednávky po nástupe
pána matusáka do funkcie genrálneho riaditela, pretoze sa vraj na Oceli
velmi rozhadzovalo. Viceprezident Solár uviedol v roku 1998 cenu za
katalógy na objednávke asi preto, ze išlo o velkú investíciu. Ale to
mu ju dopredu vyrátala pani Horňáková. Dovolím si pochybovat o tom, ze
si zistoval, co by ho to stálo inde. Ak by tak urobil, musí to mat
podlozené písomne. Všeobecne sa totiz cenové ponuky robili písomne.
Iba ak cena nebola rozhodujúca o tom, kde sa dá zákazka robit, vtedy sa
suma nadiktovala telfonicky a zákazník si ju napísal na objednávku.A
ešte jeden fakt, ktorý by Vás mohol zaujímat. Po prijatí objednávky a
zapísaní do zákazkovej knihy sa vystavil Výrobný príkaz (tlacivo A4),
pripol na cistý sácok, do ktorého sa vlozila objednávka. Ten zostal
pocas práce vo výrobe na zákazkovom oddelení. Vypísal sa ešte
Pracovný príkaz (tlacivo A3/A4), pripol sa na druhý sácok a spolu s
materiálmi sa dával do výroby. Ak zákazka nešla do výroby, pracovný
príkaz sa nepripínal na cistý sácok. To znamená, ze na 2.liste nie sú
hore dierky od spínacieho strojceka a tlacivo je krásne cisté,
nepokrcené. Po ukoncení zakázky sa Pracovný príkaz oddelil od sácku a
všetky materiály sa vlozili do sácku, ktorý bol na zákazkovom
oddelení. Po vyfakturovaní sa ten dal do archívu. Drábikové
objednávky nám nosila pani Horňáková s tým, ze to treba hned dat
vyfakturovat, takze vobec nešli do výroby. Cenu, ktorá boal na
objednávkach, rozpísala na jednotlivé strediská len „od oka“. Nikdy
nepatrila k tým, ktorí robia svoju prácu precízne a rozhodit cenu na
strediská tak, ze sa to aj robilo, to dokáze hociktorý kalkulant v
polygrafii. Sekretárka pána Drábika nikdy neobjednávala velké veci.
Väcšinou išlo o hlavickový papier v primeranom mnozstve, vizitky,
pokynový lístok, objednávka. Podobné mnozstvá objednávali aj
sekretárky iných viceprezidentov.Tieto peniaze sa urcite nepouzili na
tlac politických letákov HZDS v roku 1998. Obaly CVT ( Centrálny
volebný team) na volby zaplatili VSZ, objednávka prišla z Dozornej rady
VSZ. A co sa týka iných politických vecí, bola som pri tom, ked sa moja
kolegyňa pýtala riaditela, kde je objednávka a on len mykol plecami.To
znamenalo, ze dostal príkaz vytlacit to a s platením sa to dorieši
potom. Riešenie som sa nedozvedela, no ja si tipujem, ze sa to „k
niecomu prihodilo“, napríklad k cene veltrhu v Brne.Toto je len cast
objednávok, ktoré sa nerobili, no nemala som moznost nepozorovane trávit
cas v archíve. Také objednávky (myslím tým s podozrivým názvom) som
si všimla aj za rok 1996. Všimnút by ste si mohli aj tieto
objednávky:C.zák. 1244/97 – Telefónny zoznam, c. obj.
AA40/157/97,C.zák. 1245/97 – Adresár, c. obj. AA40/158/97,C.zák.
1246/97 – Samolepky + logo, c. obj. AA40/159/97. Telefónny zoznam sme
urcite robili len raz a to bolo c. zák. 1033/97, ktorú zadávali VSZ
Telekomunikácie.Jednou u velkých chýb vedenia OTY bolo vydanie Katalógu
pútnických miest pri prílezitosti návštevy pápeza. Bolo to vytlacené
v náklade 100 000 ks a chceli to predávat po 100 sk. I ked som tam v tom
case ešte nepracovala, od bývalého ekonomického námestníka ing.
Bendeka viem, ze sa predalo velmi málo kusov a strata firmy bola 3
milióny. Vytlacené mnozstvo sa zacalo skartovávat az v roku 1997 a
dávalo sa do zberu. Táto zakázka mala císlo 635/95. OTA mala aj sklad
reklamných predmetov. No ten tiez zacal pomaly upadat, pretoze sme mali
vysoké ceny. Potvrdili mi to dvaja zákazníci, ktorí radšej chodili
kupovat inde. Takisto to bolo s cenou kopírovania.Vedenie zaujímavým
sposobom nakupovalo aj stroje. Napr. V lete roku 1996 kúpilo repasovaný
falcovací stroj, ktorý skladal az na 11 lomov. Bola to zbytocná
investícia, pretoze aj vo Východoslovenských tlaciarňach sa falcovacky
väcšinou vyuzívali na 2 – 3 lomy, výnimocne na 4 lomy. Takze mali
kúpit menšiu falcovacku a hlavne lacnejšiu. A formát A2 sa ani nedá na
11 lomov poskladat. Túto informáciu som dostala od servisného technika,
ktorý nám falcovacku opravoval. Bol z Vsl. tlaciarní a ja som tam 10
rokov pracovala, preto sme sa z videnia poznali.Neskor vedenie kúpilo aj
laminovací stroj. Ten sa tiez málokedy vyuzíval, pretoze sa na ňom zle
robilo. A laminovat sme nosili inde.Pocula som aj o tom, ze za „takéto
nákupy“ si nechávali šéfovia zaplatit. A casto to boli informácie
bud od zákazníkov alebo mimo firmy.Zlú situáciu sposobili aj neúmerne
vysoké platy vedenia a niektoré funkcie boli podla mňa zbytocné.
Napríklad majstri, ktorí boli casto vyuzívaní ako knihárski
pracovníci.Organizacne tam fungoval taký chaos, ze ja som uz po 2
týzdňoch práce vo firme vyhlásila, ze ak by mala táto firma fungovat
samostatne, neprezije. V tom case, v roku 1996, mi povedal ing,. Bendek,
bývalý ekonomický námestník, ze samostatne by neprezila firma aj
preto, ze má vysoké náklady. Termíny slubovali bud majstri alebo
výrobná námestnícka bez uvazovania nad tým, ci sa to dá reálne
stihnút. A casto svoje rozhodnutia menili. Takze som nikdy nevedela
zákazníkovi povedat, ci bude termín dodrzaný. Pracovnícky
zákazkového oddelenia nemali právomoci tento systém zmenit. Mohli sme
len zákazníkom vysvetlovat, preco sa robota nestihla.V júli ´99
vyslovila ing. Štollmanová, ekonomická námestnícka, podozrenie, ze v
pokladni, ktorú mala vtedy na starosti pani Gombosová, chýba väcšia
ciastka peňazí. Hovorila vtedy o sume 20 000 Sk. Po roznych intrigách to
nakoniec dopadlo tak, ze pani Gombosová dostala výpoved z organizacných
dovodov, plus 5-mesacné odstupné. Hmotnú zodpovednost za pokladňu mala
ing. Štollmanová, sama mi to v roku ´97 povedala.Preco nedali vyšetrit,
ci skutocne nieco zmizlo???Tvrdila, ze pani Gombosová im škodu spláca a
ked som sa spýtala, ze kolko vlastne chýba, dostala som odpoved: „Ved
keby si aj zobrala 100 000 Sk, ako si tým pomoze?“ Zaujímavá odpoved.
(„Prišit“ to povodne chceli mne a vyhodit ma za to okamzite, len tak
klamali, ze som na to prišla).A ci sa nebojím, ze mi ublízia? Uz sa o to
pokúsili. Bolo mi naznacované, ci sa nebojím mafie, obcas som si všimla
sledovanie. V polovici januára 2000 bola naplánovaná moja
„samovrazda“. No nevyšlo im to, lebo som dostala dopredu varovanie. Ja
samovrazedné sklony nemám a ani som nemala. Koncom januára 2000 som
tieto informácie chcela poskytnút vedeniu VSZ. Bola som za sekretárkou
pána Eichlera, ktorá bola aj sekretárkou pána Smereka. Nebola velmi
ochotná.Poprosila som teda sekretárku pána Matusáka. Tá bola ochotná
az privelmi, no chcela to písomne. Lenze medzitým som dostala
informáciu, ze obe sekretárky „zalovali“ a všetko vedia aj
Rezešovci, aj moji šéfovia. Dokonca mi bolo naznacené, ze mám dat ruky
od toho prec, pretoze sa mi moze „nieco stat“. Preto som obom
sekretárkam oznámila, ze sa nemienim vyjadrovat k firme OTA. Zároveň
som vtedy dostala radu, ze mám spálit prepocty katalógov VSZ a
externých firiem. Bohuzial som poslúchla, pretoze toho bola „pekná
kopa“, a ja som to nemala kam schovat.Moja bývalá šéfka Anna
Hoňáková je vysoko postaveným agentom KGB, tieto informácie mám z
viacerých zdrojov, preto som sa rozhodla nemlcat. Jej vplyv je obrovský.
Rozhodla som sa, ze sa nemienim celý zivot bát.Anna Horňáková nie je
„posadnutá“ hromadením hmotných statkov, ako riaditel firmy.Ona
„zhromazduje“ peniaze a samozrejme ich nemá v našich bankách.Pán
Ivor, dúfam, ze Vám tieto informácie. S pozdravom Magda Nadzamová,
Stierova 1,040 23 Košice
*JUDr. Dobroslav Trnka*
* generálny prokurátor*
* Generálna Prokuratúra Slovenskej republiky*
* Štúrova 2*
* 812 85 Bratislava*
*Dobrý deň pán generálny prokurátor,*
Ziadam Vás o prešetrenie postupu polície pri vyšetrovaní tunelovania
VSZ Košice.
Myslím tým konkrétne podozrenia, ktoré som poslala ja vtedajšiemu
šéfovi slovenských vyšetrovatelov Jaroslavovi Ivorovi písomne poštou.
List je zo dňa 18.9.2000, posielaný bol 20.9.2000.
Podla mojich informácií je premlcacia doba odstupňovaná a maximálne
obdobie je 10 rokov.
Pretoze nikdo nikdy nezistil, kolko peňazí „odišlo“ z VSZ Košice
cez firmu OTA a.s., tak je tazko urcit premlcaciu dobu. Ziadam o otvorenie
tohoto prípadu a poriadne, poctivé prešetrenie ci postupovala polícia v
súlade s vtedy platnými zákonmi.
Zároveň Vás ziadam o prešetrenie, ci Vaši prokurátori postupovali
správne pri mojej staznosti Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Podnet na Najvyšší kontrolný úrad som poslala 6.2.2001. A Vaša
prokurátorka sa ku konecnej odpovedi dopracovala az 2.1.2003. Pritom sa
tomu venovalo viacero prokurátorov, ale kazdému sa tento postup zdal v
poriadku. Konkrétne mená prokurátorov Vám napíšem na konci tohoto
listu.
Postup polície:
List Ivorovi som poslala v septembri 2000. Financná polícia tento prípad
nemala a dostal to rovno vyšetrovatel takmer po 15 mesiacoch. Preco az
vtedy?
V tom case platný Trestný poriadok na Slovensku hovorí o tom, ze
prokurátor, vyšetrovatel a vyhladávací orgán sú povinní prijímat
oznámenia o skutocnostiach nasvedcujúcich tomu, ze bol spáchaný
trestný cin, a co najrýchlejšie ich vybavovat; pritom sú povinní
poucit oznamovatela o zodpovednosti za vedomé nepravdivé údaje a
najneskor do jedného mesiaca od oznámenia upovedomit o urobených
opatreniach.
Dalej tento trestný poriadok hovorí, ze kazdý orgán cinný v trestnom
konaní je povinný prijímat oznámenie o trestnom cine.
Oznamovatel musí byt do jedného mesiaca od podania oznámenia
upovedomený o tom, ako bolo s vecou nalozené, na pocítanie lehoty pozri
paragraf 60 Tr. Por.
V Trestnom poriadku je napísané aj to, ze na výsluchy by som mala
dostávat predvolanie písomne s dorucenkou.
Vyšetrovatel Ing. Ján Priatka sa mi ozval telefonicky az zaciatkom
januára 2002. Štandardný postup je, ze najprv sa tomu venuje financná
polícia a potom to dostane vyšetrovatel. Tento prípad financná polícia
vobec nemala a dostal to rovno vyšetrovatel.Viem to rovno od
vyšetrovatela. Preco sa nedodrzal štandardný postup? Vyšetrovatel mi
uz na zaciatku povedal, ze v tomto prípade sa asi nic nezistí. Ako to
mohol vediet uz na zaciatku, ked ešte nic neurobil?
Preco neurobil vo firme OTA ziadnu kontrolu??? Viem, ze ju nerobil.
Preco si len vyziadal mnou spomínané objednávky v liste Ivorovi, kde mu
prelozili nejaké dodatocné a falošné podklady. V tom liste mal dost
informácií na to, aby vedel, co ma vo firme kontrolovat. List Ivorovi
prikladám v prílohe.
Na výsluchoch som mu opakovala len to, co som napísala v liste Ivorovi.
Nic iné po mne vyšetrovatel nechcel a nic viac som ani nevedela doplnit.
Ten list Ivorovi bol napísaný velmi podrobne. To pre prípad, ze by sa mi
stala „nejaká necakaná nehoda“.
Tie výsluchy vobec nemali zmysel, bola to fraška a vyhodené peniaze
daňových poplatníkov.
Teda nás všetkých.
Postup prokuratúry:
6.2.2001 som poslala podnet na Najvyšší kontrolný úrad na méno JUDr.
Igora Malého, ktorý bol vtedy podpredseda Najvyššieho kontrolného
úradu SR.
Vaša prokuratúra mi poslala prvú odpoved az 31.8.2001. Takmer po 6
mesiacoch. Ale dozvedela som sa len to, ze si to postúpili na Krajskú
prokuratúru do Košíc.
Fakty: stazovala som sa na pána Ivora a ten patrí pod Bratislavu!!! Ja
som sa stazovat na vyšetrovatela nemohla, lebo vtedy ešte ziadne
vyšetrovanie nebrebiehalo.
Okrem toho, vyšetrovanie tunelovania VSZ Košice mala na starosti Banská
Bystrica. Ja som to vedela z médií, tak preco to nevedeli Vaši
prokurátori?
Prokurátor pán Kubík mi 12.9.2001 napísal, ze si vyziadal spisový
materiál z Financnej polície v Košiciach.
Polícia znejpríjemňovala zivot mne ako oznamovatelovi. Namiesto toho,
aby preverila moje oznámenie.
Stalo sa len to, ze polícia (alebo to bola tajná sluzba?) ma telefonicky
kontaktovala v novembri 2000. Pán Kukura potom netradicne ma vypocúval v
aute, cestou do centra Košíc.
Slušne mi naznacil, ze toto nie je nic moc, co som im poslala a ze
samozrejme vyšetrovanie prebieha. Potom som bola na jednom výsluchu bez
predvolanky, na polícii v Košiciach. Hned na zaciatku mi pán Kukura
povedal, ze zápisnicu písat nebudú, len jeho kolega si bude robit
poznámky. Ziadne poznámky si jeho kolega nerobil. Pán Kukura chcel
vediet kto mi dával informácie a ci viem dokázat, ze moja bývalá
šéfka z OTA Anna Horňáková je vysoko postaveným agentom KGB. Ešte
cestou vo výtahu mi vysvetloval, ze sa mi nic nestane.
Ziadne iné vysvetlenia odo mňa nechcel!!! Aký mal potom tento
„výsluch“ zmysel?
Dalšie predvolanie som mala telefonicky. To sa mi ozval telefonicky clovek
z Financnej polície z Banskej Bystrice. Bol velmi milý, tak som najprv
súhlasila, ze prídem v uvedený deň na vrátnicu polície v Košiciach.
Bola to konkrétna budova Na Moyzesovej ulici.
A ešte mi povedal, ze nebudeme dodrziavat formality a ze predvolanku mi
posielat nebude.
Ja som si to rozmyslela a zavolala som mu naspät (na telefóne na pevnej
linke Vám toto císlo sa automaticky ulozí). Nebol tam, tak som mu
nechala odkaz, nech mi pošle predvolanku poštou. Nikdy mi ju neposlal.
Nikdy sa uz neozval telefonicky, ani ma nekontaktoval inak ! Bolo to
štandardné predvolanie?
Neskor som mala další telefonát. Ten pán sa mi predstavil, ze je z
kriminálky v Banskej Bystrici. Chcel sa so mnou stretnút kdekolvek v
Košiciach, kde si urcím ja. Deň si urcil on.
To som odmietla bez predvolanky, tak mi oznámil, ze kriminálka moze len
tak bez súdneho povolenia vkrocit do bytu on ma v daný deň navštívi
doma. To mi oznámil ako fakt!!!
Radila som sa s právnickou v bezplatnej právnej poradni a dostala som
radu, ze bez predvolanky nech na výsluchy nikdy nejdem, a zásadne s
právnikom. V ziadnom prípade nemám akceptovat telefonické dohody s
políciou, pretoze zavolat mi moze hocikto a takisto na „výsluchy“
mimo budovu polície moze príst hocikto.
Toto všetko boli podla Vašich prokurátorov štandardné postupy
polície???
Okrem toho, som sa pýtala na poslednom výsluchu vyšetrovatela Priatka a
prísediacej pani Gecíkovej: Preco zákony na Slovensku majú platit pre
mňa a pre Rezešovcov nie? Na moju otázku mi nikto neodpovedal, len
sklonili obidvaja hlavy a ani ma nešli odprevadit na vrátnicu, ako to
robievali bezne.
To isté sa pýtam ja Vás: preco zákony v tomto prípade nedodrzala
polícia?
Zákony nemusia dodrziavat Vaši prokurátori? V tomto prípade ich
nedodrzali.
Pretoze im unikla podstata: ze som sa stazovala vzdy na pána Ivora! Tomu
sa nikto nevenoval. Jemu som poslala svoj list a chcela som vediet, co on
pre to urobil, aby sa to všetko vyšetrilo. Nielen vediet, ale aby sa to
riešilo a vyšetrilo.
Na jednej strane sa Rezešovcom nic nestalo, o nic neprišli.
Ja som prišla o všetko: o prácu, o byt. Na Slovensku som bola 6 rokov
nezamestnaná, potom som bola nútená 7 x zmenit prácu za 4 roky.
Pracujem momentálne v Prahe, bývam v podnájme a na Slovensku som
bezdomovec. Uz sa ma pokúsili neraz „poslat na druhý svet“. Mám
dobrý zdroj informácii, takze som všetko prezila. Ale políciu to vobec
netrápilo, nezaujímalo a nechránili ma. To mali tak vela svedkov ohladne
tunelovania VSZ?
Listy z prokuratúry:
JUDr. Róbert Niňaj, 31.8.2001, oznámil mi, ze to postúpili Krajskej
prokuratúre v Košiciach
JUDr. Ján Kubík, 12.9.2001, oznámil mi, ze si vyziadal spisový
materiál z financnej polície v Košiciach
JUDr. Ján Kubík, 28.11.2001, oznámil mi, ze zatial nemohol zaujat
stanovisko, pretoze preverovací matreriál bol odstúpený Úradu
financnej polície v Banskej Bystrici
JUDr. Hanzel (vtedajší generálny prokurátor) : jemu som poslala
staznost 7.10.2002, od neho som ziadnu odpoved nedostala
JUDr. Robert Niňaj, 16.12.2002, oznámil mi, ze moje podanie postúpili
Krajskej prokuratúre v Košicich (áno, je to správne, toto mám v
odpovedi napísané!)
JUDr. Marta Madliaková, 10.5.2002, tá odpoved je dlhšia, ale nic
nerieši.
Zaujalo ma stanovisko: Preskúmaním spisového materïálu som zistila, ze
policajný orgán Vás poziadal o vysvtlenie 23.11.2000 a 10.4.2001, o com
sa v spise nachádza úradný záznam. Išlo o predvolanie v zmysle
paragrafu 17 zák. 171/93 Zb., o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, teda v štádiu, ked policajný orgán rozhodoval o tom, ci bude
Vaše trestné oznámenie prijaté v zmysle paragrafu 158 Tr. Poriadku,
alebo nie. Podla citovaného ustanovenia je policajt oprávnený pozadovat
potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá moze prispiet k objasneniu
skutocností dolezitých pre odhalenie trestného cinu a v prípade potreby
je oprávnený vyzvat osobu, aby sa ihned alebo v urcenom case dostavila na
útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podanom vysvetlení. Z
uvedeného ustanovenia vyplýva, ze sa moze jednat o telefonické alebo
osobné predvolanie.
Práve paragraf 158 Trestného poriadku hovorí o tom, ze prokurátor,
vyšetrovatel a vyhladavací orgán sú povinní prijímat oznámenia o
skutocnostiach nasvedcujúcich tomu, ze bol spáchaný trestný cin. V
Trestnom poriadku nie je veta o tom, ze sa mozu rozhodnút, ci to prijmú
alebo nie! Oni to prijat musia.
Paragraf 157, všeobecné ustanovenia hovoria: Prokurátor, vyšetrovatel
a vyhladávací orgán sú povinní organizovat svoju cinnost tak, aby
úcinne prispievali k vcasnosti a dovodnosti trestného stíhania.
Postupovali tak?
Ak by som vo svojich podozreniach klamala, mozem byt za to trestne
stíhaná.
Kedze som v liste Ivorovi spomínala konkrétne mená, aj mená Rezeš
starší, Smerek, Drábik, tak mohol ktokolvek z nich na mňa podat
trestné oznámenie, ze som mu poškodila dobré meno. Ale nikto nepodal,
pretoze som som mala pravdu.
JUDr. Marta Madliaková, 2.1.2003, posledný list, ktorý nic nerieši.
Podla mňa sú to len prázdne frázy.
Politici, ktorí o tomto prípade vedia: Bela Bugár, Vladimír Palko,
Mikuláš Dzurinda, Robert Fico, Robert Kaliňák, prezident Gašparovic,
bývalý prezident Schuster, poslanci (cca 15 asistentov moj mail vyhodilo
bez precítania, mám k tomu potvrdenie z mailu: Eduard Kukam, Luboš
Michel, Magdaléna Vasaryová, Dušan Galis, František Mikloško, Zdenka
Kramplová, Imre Andruško, Marián Halko, Rudolf Bauer, Peter Pelegrini,
Peter Obrimcák, Pavol Minárik, Mária Kincešová, Martin Kuruc, Jozef
Šimko, Monika Gibalová, Istvan Pastor), oubudsman Kandrác, pán
Hrušovský (za neho som dostala odpoved z Národnej rady SR).
Budete to riešit Vy alebo si pockáte ked sa budem stazovat na Europskom
súde pre ludské práva? Za nedodrzanie základného princípu demokracie:
rovnost pred zákonom.
V tej chvíli, ak mi súdny exekútor JUDr. Štefan Barilik siahne na
výplatu ma uz nic nezadrzí.
Kvoli neplateniu nájomného za byt v Košiciach. Ešte aj pán Barilik sa
ma pokúsil podviest so svojou známou advokátkou. To prázdne
plnomocenstvo, co on dáva podpisovat pre ňu, som si nechala. A samozrejme
neskor zrušila. Vysvetlil mi, ze si tam dopíšu, co budú potrebovat. To
mohlo znamenat i to, ze by som teoreticky mohla splnomocnit advokátku
Pacanskú na prepis bytu na inú osobu. Byt chcel pre svoju neter. Povedal
mi to. Exekútor ma poznal dlhé roky z prvého pracoviska, takze vyuzil
moju dovercivost. Ked som oficiálne zrušila plnomocenstvo, tak strašne
zúril.
Nakoniec mi byt zobral oficiálnou cestou, takze som bezdomovec.
Ja vázne nemám co stratit, ja uz mozem len získat.
Tu nejde len o tunelovanie VSZ, ale o to, ze sa mi snazili znicit celý
zivot.
Ticho nebudem. 10 rokov stacilo.
Zacnite to riešit okamzite a dokázte mi prosím, ze aspoň nieco na
Slovensku funguje tak, ako má.
S pozdravom
Magdaléna Nadzamová, predtým adresa Stierova 1, 040 23 Košice
Praha 8.7.2010
magda.nadzamova@gmail.com
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/01/21/prokuratura-policia-politici-palko-fico-poslanci/
↧