* Socializmus po kapitalisticky a kapitalizmus po
socialisticky... *
*V prvom rade sa chcem podakovat administratíve Dolezite.sk, ze mi
umoznila uverejnit aj tento clánok. Dakujem. Internetové média hlavného
prúdu to nikdy nerobia a scenzurujú kritiku obcana, obcanov vzdy
a pravidelne, kedze sú na jedno oko poslušné slepí.*
*Osobne Emailom som to uz urobil, mnohokrát skritizoval stranícku
pseudodemokraciu súdruhov v NR SR a teraz predlozím na dôlezite.sk
fakta, kedze modrá diktatúra nám na jedno oko oslepla.*
*Co mám zatajujú média hlavného prúdu a naši odborníci cize
politické strany súdruhov v NR SR?*
Zapamätajte si, ze demokracia nikdy netrvala dlho. Po krátkom case sa
opotrebuje, vycerpá a zavrazdí seba samú. Ešte nikdy neexistovala
demokracia, ktorá by nespáchala samovrazdu.
*Ako musí vyzerat udrzatelná demokratická vláda straníckych súdruhov
a súdruhov z médií hlavného prúdu.*
*1)* Udrzatelná demokratická vláda nesmie byt nikdy schopná získat
kontrolu nad peniazmi, ktoré sa spolocnost rozhodne pouzívat.
*2)* Udrzatelná demokratická vláda nesmie nikdy byt schopná získat
vlastníctvo donucovaním. Sem patrí napríklad zdaňovanie príjmov,
alebo právo štátu vziat súkromný majetok docasne alebo trvale do
verejného vlastníctva.
*Stav globálnej ekonomiky 2010 -2011. Hnus integracného
a globalizacného podvodu súdruhov globálistov z pluralitných strán
kapitalizmu pravice aj lavice v celom svete, ktorí nám predvádzajú
bábkové divadlo, aký je kapitalizmus nemozný v rézii bankového hnusu
našej planéty....*
Dňa 10.10.2010 sa v tlacených médiách objavila správa, ze štátny dlh
krajín planéty dosiahne v krátkej dobe 40
biliónov dolárov a kazdú sekundu rastie asi o 300 000 dolárov.
Uvádzajú to svetové dlhové hodiny, ktoré má na svojej internetovej
stránke britský týzdenník The Economist. V roku 1999 predstavoval tento
štátny dlh všetkých krajín 20 biliónov dolárov. Urcite sú to
císla, ktoré vyrázajú dych, ale skôr, ako sa na toto globálne
celkové zadlzenie pozrieme podrobnejšie, spomenieme krajiny, ktoré majú
momentálne najmenšie zadlzenie.Podla dostupných informácií patria
medzi krajiny s najnizším štátnym dlhom Bielorusko (3,3% hrubého
domáceho produktu ), Lýbia (3,5%), Omán (4,2%), Cile (6,2%), Estónsko
(8,2%), Rusko (7,8%), Tanzánia (13,8%), Cína (17,3%) a Austrália
(22,3%). Pozornost však teraz upriamime podrobnejšie na krajiny s
najväcšími
dlhmi.
*Japonsko stojí nad priepastou. *
Krajinou neobmedzených mozností, co sa týka popierania zdravého rozumu,
sa stáva Japonsko. Krajina dnes dlhuje takmer
dvojnásobok svojej rocnej hospodárskej produkcie (187,9 %). Pre bezného
smrtelníka dost absurdná predstava. Japonské HDP prestalo rást v roku
1994 a od tohto roku sa drzí na priblizne rovnakej úrovni. Naneštastie,
ostrovná vláda objavila keynesiánsku politiku a myslela si, ze dokáze
ovplyvnit vývoj HDP v dlhodobom horizonte, aj ked populácia starne. Od
roku 1991 neúmerne zvyšovala výdavky, pricom príjmy rozpoctu z daní
klesali. Celé to môzeme vidiet v návrhu japonského rozpoctu na rok
2011. Az 48% rozpoctových výdavkov musí krajina financovat pomocou
narastaniu dlhu. Aby toho nebolo dost, len na obsluhu dlhu a sociálne
poistenie ( prevazne dôchodky) sa minie az 55% z celkových výdavkov. Od
roku 1991 vidíme aplikovanie keynesovej teórie v Japonsku v praxi.
Dôvodom je, ako inak, kríza. Od roku 1990 az do roku 2005 bojovalo.
*Japonsko proti deflácii*.
V roku 2008 ju zazíva opät. Samotná deflácia je však povazovaná za
väcšie zlo, ako inflácia. S laického pohladu je to nezmysel. No ked sa
pozrieme na druhú stranu mince, vládny dlh pomocou inflácie klesá.
Ucebnice zvyknú hovorit aj o tom, ze spotrebitelia cakajú, kým nebudú
produkty ešte lacnejšie a nepodporujú tak domáci dopyt. Logické, no
ked si raz chcem kúpit auto, nebudem cakat 15 rokov?
*Mix
*
všetkých faktorov vyhnal japonský dlh verejných financií na
rekordných 184% v roku 2010 a nadalej rastie raketovým tempom. Avšak
kedy a kde sa zastaví? Za pár rokov pokorí Japonsko magických 200%.
Nikto si netrúfa povedat, co bude dalej. Kto konecne nájde odvahu povedat
STOP, takto to jednoducho
nejde?
Klasických riešení je viac. V zásade poznáme tri riešenia. Inflácia,
bankrot alebo hospodársky
rast.
Hospodársky rast je jedna z mozností, ako by vyriešila dlh a upokojila
financné trhy. Ako však môze prestarnuté. Japonsko s najvyspelejšími
technológiami opät rást? Musel by stat zázrak. Bankrot je takisto
moznost, ale pád. Japonska nevie modelovat ziadna ekonomická teória.
Nieco také velké tu ešte nebolo.
Najpravdepodobnejšou,
a politicky najschodnejšou volbou je inflácia, no v dvojciferných
výškach a niekolko rokov po sebe. Jediný, kto na to doplatí, sú
obycajní ludia a ich úspory, ktoré sú v Japonsku na vysokej úrovni.
Rovnaký scenár sa bude opakovat aj v iných krajinách sveta. Preto sa
pevne chytme stolicky. To, co nás caká, bude prepisovat všetky
ekonomické
teórie.
*USA sa musia dostat zo zacarovaného
kruhu
*
V decembri roku 2010 prekrocil vládny dlh úroveň 14 biliónov dolárov,
co je tesne pod hranicou 100 % HDP. Podla denníka Wall Street Journal
stacilo len 7 mesiacov na to, aby dlh vyšplhal z júnových 13 biliónov
na 14 biliónov v decembri. Kazdý deň sa zvyšuje o 4 miliardy dolárov.
Kto tomuto císlu neverí, stací ked si otvorí internetovú stránku
www.usdebtclock.org. V roku 2015 by mal byt takmer 20 biliónov dolárov.
Vláda USA však nemôze neobmedzene zvyšovat dlh krajiny. Kongres
stanoví kabinetu limit, nad ktorý dlh uz nemôze
zvyšovat.
Strop je momentálne nastavený na úroveň 14,3 bilióna dolárov. K
tomuto císlu sa môze vláda USA dopracovat uz v marci tohto roka. Podla
amerických zákonov bude musiet prezident Barack Obama poziadat kongres
o zvýšenie predchádzajúceho stropu. Len zhruba 9 biliónov z tohto
dlhu predstavujú volne obchodovatelné štátne dlhopisy, zvyšných 5
biliónov poväcšine predstavujú záväzky voci štátnym penzijným
fondom. Z volne obchodovatelných štátnych dlhopisov v súcasnosti
vlastní jeden bilión FED, (Americká centrálna banka) a az 4,3 bilióna
z nich drzí zahranicie, predovšetkým Cína. V prípade pokracujúceho
exponenciálneho rastu amerického štátneho dlhu, ktorého sme v
posledných troch rokoch svedkami a v jeho pokracujúcej monetizácie zo
strany FEDu, by pokojne mohlo dôjst k strate dôvery v americké dlhopisy,
podobne ako sa to deje v Európe. Nakolko vyše
polovicu obchodovatelných dlhopisov, (ked nepocítame
FED) drzí zahranicie, ich výpredaje by v konecnom dôsledku stiahli aj
americký dolár. Pokial by stratu dôvery v americkú menu a americký
dlh riešil FED dalšou monetizáciou dlhu, mohlo by dokonca dôjst k
hyperinflácii. Spojené štáty musia v prvom rade ukoncit zacarovaný
kruh štátneho zadlzovania sa a tlacenia peňazí, ktoré síce z
krátkodobého hladiska ekonomike pomáha, z dlhodobého hladiska však len
dalej nafukuje bublinu a prehlbuje budúce problémy. Aby sme si vedeli
lepšie predstavit ako je v USA rozbehnuté
tlacenie peňazí, malý príklad. Od roku 1913, ked bola zalozená
Federálna rezervná banka, do roku 2007, sa vytlacilo a dalo do obehu 825
miliárd amerických dolárov v minciach a bankovkách. Od roku 2007 az do
roku 2009, v podstate za dva roky, FED oproti predchádzajúcim 84 rokom
zdvojnásobil mnozstvo peňazí. To znamená zvýšenie základných
peňazí v obehu na zhruba 1 bilión 700 miliárd dolárov. Za toto obdobie
od roku 1913 klesla kúpna sila dolára o 87 %. Je mozné, ze by niektoré
zo štátov USA mohli aj skrachovat? Nielenze je to mozné, ale je to
dokonca velmi reálne. Americké samosprávy ( ktorých dlh sa nepocíta do
štátneho dlhu) v súcasnosti dlzia 2 bilióny dolárov, pricom trpia
nevýnosnými investíciami, najmä do infraštruktúrnych projektov a
nezaplatitelnými penzijnými záväzkami. Systém sociálneho
zabezpecenia, Medicare a Medicaid sú vládne programy a
predstavujú problém za 65 biliónov dolárov a toto císlo narastá.
Spojené štáty prepisujú rekordy vo viacerých oblastiach. Banky v USA
vlani skonfiškovali viac ako jeden milión domov, ktorých majitelia
nesplácali hypotekárne úvery. Informovala o tom firma RealtyTrac, ktorá
sa venuje prieskumom
trhu.
*Firma uviedla, ze banky minulý rok skonfiškovali 1,05 milióna domov a
prekonali tak rekord z roku 2009,* kedy zabavili 918 tisíc domov. Spojené
štáty majú vyše 8000 bánk. V roku 2008 skrachovalo 26 bánk, v roku
2009 skrachovalo v USA uz 137 bánk. V roku 2010 skrachovalo rekordný
pocet az 157 bánk. V zlozitej situácii sa podla expertov nachádza ešte
asi 300 az 400 bánk. HDP USA tvorí 20% svetového HDP. Pravda, táto suma
nie je úplne správna, pretoze do objemu svojho. HDP Spojené štáty
zahÅňajú rad ukazovatelov, napríklad hodnotu niektorých druhov
sluzieb, ktoré iné krajiny do svojho HDP nezapocítavajú. Ak to
prepocítame podla spolocných pravidiel, z 20% sa tento ukazovatel znízi
priblizne na 15%. No dobre, nech je to teda 20%. Pritom však USA
konzumujú 40% produktov, ktoré sa kazdorocne vyrobia na celom svete.
Otázka pre tých, co vedia rozmýšlat, znie: ak niekto vyrába 20% (alebo
15%), a konzumuje 40% , niekto to musí predsa platit, nie? Samozrejme, ze
platí, a tento niekto je ostatný celý svet, ktorý dáva Amerike svoje
tovary výmenou za nekryté papieriky. Pritom dochádza k obrovskému
prerozdelovaniu svetových bohatstiev v prospech USA. A
na záver putovania po USA malá matematická rozcvicka. Kolko je jeden
bilión dolárov? Milión miliónov dolárov. A dlh USA je 14 biliónov
dolárov. Mimo bilancie sú však zaujímavejšie polozky ako 14,6 bilióna
sociálne zabezpecenie, 76,4 bilióna dlhov v systéme zdravotného
poistenia, 19,6 bilióna na predpisoch liekov, 3 bilióny vládne agentúry
na podporu realitného trhu. Enron a Ponziho schéma Madofa sa zdajú byt
oproti týmto verejným projektom slabý predskokan. A to nepocítame ešte
s dlhmi štátov a lokálnych vlád. A neverte tomu, ze takýto dlh sa dá
len tak znízit postupným znizovaním výdavkov.. Ešte raz, Spojené
štáty majú v skutocnosti na krku dlh 128 biliónov dolárov. V roku 2010
dosiahla americká vláda taký dlh, ako celý svet dokopy. Keby sme od
narodenia Krista kazdý deň minuli milión dolárov, stále by sme
neminuli tohorocný americký rozpoctový deficit. Pre kazdého mladého
cloveka v USA je toto neodvrátitelná hrozba. Experti so záujmom o
skutocnú analýzu hovoria o konci dôchodkových systémov ako ich
poznáme. Dobrý dôchodok sa pravdepodobne stane pre budúce generácie
luxusom 20-teho storocia. Môze sa vám zdat, ze tento hororový scenár
dôchodkového systému je podvod a máte celkom pravdu. Pripomína to
pyramídovú hru. Tá v podstate predstavuje podvod, kde niekto navrhne
financnú schému a naláka aby do nej ludia investovali. Títo ludia
prinášajú dalších ludí a tak to pokracuje. Kazdý nový clen schémy
si myslí, ze jeho peniaze sú investované do ich budúcnosti, pricom v
skutocnosti sa pouzívajú na vyplácanie clenov, ktorí prišli do
systému skôr. Systém funguje pokým je dostatocný prílev novácikov.
Je však neodvratné, ze v urcitom bode schéma nebude mat dostatocný
príjem naivných ludí a prestane byt schopná vyplácat peniaze. Ak sa to
rozšíri, noví clenovia uz neprídu a kolaps je neodvratný. Tí co
prišli prví, sú bez problémov, poslední strácajú všetko. Ak by sme
mali byt úprimní, tak dôchodkové systémy zalozené na
transgeneracných transferoch medzi mladými pracujúcimi smerom
k starším neschopným pracovat sú najväcšou pyramídovou schémou v
doterajšej histórii.
*Taliansky dlh prepisuje históriu*
Taliansky verejný dlh dosiahol nový rekord. V novembri 2010 sa vyšplhal
na 1,869 bilióna eur. To znamená, ze na kazdého zo 60 miliónov Talianov
pripadá dlh vo výške okolo 30 000 eur. V porovnaní s novembrom 2009 sa
zadlzenost Talianska zvýšila o viac nez 83 miliárd eur. Na vývoji dlhu
sa negatívne podpísal aj pokles daňových príjmov spôsobený tazkou
situáciou v ekonomike. Za prvých 11 mesiacov 2010 dosiahli daňové
príjmy 326,7 miliardy eur. To je o 1,07% menej nez v rovnakom období roka
2009. Talianska vláda prijala na konsolidáciu verejných financií v
júli úsporný plán v celkovej hodnote 24 miliárd eur. Premiér Silvio
Berlusconi vylúcil, ze jeho kabinet prijme další úsporný balík. Tento
rok by sa mal verejný dlh vyšplhat na 120,3% hrubého domáceho produktu.
*V Španielsku tiká bomba*
Európa sleduje Španielsko s obavami. Záchranné fondy by nemuseli na
záchranu stacit. Španielske sporitelne stále naháňajú Európe strach.
Sama španielska centrálna banka uvádza, ze podiel zlých úverov u
domácich komercných ústavoch je teraz najvyšší za posledných 14
rokov. Španielska vláda sa snazí zvládnut najrizikovejšiu cast
financného sektora – tzv. cajas, teda akési obdoby sporitelných
druzstiev. Podla denníka Wall Street Journal sa Madrid chystá do cajas
naliat viac ako 30 miliárd eur. Podla niektorých expertov pritom
záchrana sporitelní bude ešte ovela drahšia. Odhad banky UBS pocíta az
s 120 miliardami eur. Španielska centrálna banka uvádza, ze financné
ústavy investovali 439 miliárd eur, z ktorých 181 miliárd je
problematických a mozno nebude nikdy splatených. Podla agetúry Moody´s
utrpia španielske banky stratu vo výške 176 miliárd eur.
*Belgicko sa stáva obetou špekulantov*
Belgicko, sídlo európskych inštitúcií, sa topí v problémoch. Krajine
hrozí rozpad. Má tretí najvyšší dlh v Európskej únii., jeho
politici sa nevedia dohodnút na novej vláde a krajine hrozí rozpad.
Hlavným problémom je štátny dlh Belgicka, ktorý dosahuje takmer 100%
HDP. A je tak tretí najvyšší po Grécku a Taliansku. Okrem toho,
belgickým bankám môzu spôsobit vázne škody írske dlhové problémy,
kedze vlastnia írske dlhopisy v hodnote 28,8 miliardy USD, co zodpovedá
zhruba 6% ocakávaného hrubého domáceho produktu.
*Dlhový poziar môze zasiahnut aj Francúzsko*
Ekonómovia špekulujú o tom, kedy sa nákaza rozšíri do Francúzska a
mozno aj do Holandska. Aktuálna správa z týchto dní. Zadlzenie
Francúzska dosiahlo 1 bilión 650 miliárd eur.
*Portugalsko môze byt další padlý vojak*
Portugalsko by mohlo byt dalším padlým vojakom dlhovej vojny. Náklady
na poistenie portugalských a španielskych dlhopisov proti riziku sa
dostali na nový rekord. Cena pätrocných úverových swapov, co je
klúcový nástroj na zabezpecenie proti nesplateniu dlhopisov, v prípade
portugalských papierov vystúpila na 545 bodov. To znamená, ze na
poistenie investície v objeme 10 miliónov eur je potrebné vynalozit 545
000 eur rocne. Portugalsko uz tak skoro dohnalo Írsko, kde sa cena
poistenia pohybuje okolo 590 bodov.**
*Ani Nemecko uz nie je to, co bývalo.*
Na konci 1. polroka 2010 dosiahol verejný dlh Nemecka 1,72 bilióna eur. V
porovnaní s jeho úrovňou na konci minulého roka vzrástol do 30 júna o
29,6 miliardy eur. Nemecký štatistický úrad uviedol, ze na kazdého
obyvatela krajiny pripadá dlh 21 025 eur. Z celkovej sumy vyprodukovala
vláda dlh 1,07 bilióna eur. Spolkové krajiny dlhujú veritelom 536,9
miliardy, mestá a obce si pozicali 114,7 miliardy eur. Kedze je
konjunktúra v Nemecku pomerne silná, ministerstvo financií predpokladá,
ze spolková vláda si za celý rok 2010 bude musiet pozicat „len“ 54
miliárd eur. Nemecko len v roku 2010 splatilo svoju poslednú splátku
dlhu z 1. svetovej vojny.
*Grécko musí splatit dlhy svojho otca*
Nebyt clenstva v eurozóne, s Gréckom by sa nikto nemaznal. Máloktorá
európska krajina má so štátnym bankrotom také intímne vztahy ako
Grécko. Insolventnost vyhlásil grécky štát uz pred 117 rokmi
a problematické verejné financie sprevádzali Grécko v podstate po
celú jeho novodobú históriu. V roku 1922 zazili Gréci menovú reformu,
polovica hotovosti a financných aktív bola odobratá formou nútenej
vládnej pôzicky, ktorá nebola nikdy splatená. Dalšia prišla na rad v
roku 1926. Velká kríza s Gréckom aj zacvicila - najprv pokusom o
fixáciu drachmy na dolár, co v krajine s chronickým deficitom obchodnej
bilancie nespôsobilo nic iné, ako vycerpanie devízových rezerv a
vyhlásenie moratória na splácanie dlhov v roku 1932. Pocas vojny zazilo
Grécko jeden z najsilnejších hyperinflacných epizód v dejinách
ludstva. Riešením súcasných financných problémov Grécka je pôzicka
v objeme 110 miliárd eur na dobu troch rokov a vytvorenie financnej
zábezpeky tzv. Eurovalu (880 miliárd eur od Eurozóny a hnusného MMF)
*Po Grécku budeme zachraňovat Írsko*
Íri nedokázu splácat hypotéky, banky nemajú dost peňazí a na
záchranu uz krajina nemá. Ceni nehnutelností klesli v Írsku az o 60%,
asi 350 tisíc domov je prázdnych. Írsky deficit štátneho rozpoctu by
mal dosiahnut za celý rok 2010 neuveritelných 32%. To je rekordne
najvyšší deficit pre akúkolvek krajinu Európskej únie aký bol kedy
zaznamenaný. Aktuálna projekcia celkovej pomoci pre bankový sektor
hovorí, ze záchrana bude stát az 85 miliárd eur. V tomto prípade sa
pomer dlhu k HDP dostane nad úroveň 100%.
*Kto je PIGS ? (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko)*
*Hra na slepú babu v Eurozóne pokracuje a všetci sú všetkými a
nikým. Podme sa pozriet ako tov skutocnosti je*. Španielsko naozaj nie je
Grécko to sedí, Portugalsko nie je Grécko to nesedí, Grécko nie je
Írskoto sedí, Španielsko nie je Írsko ani Portugalsko nesedí, ani
Španielsko ani Portugalsko nie sú Írsko to sedí, Írsko nie je Grécko
to sedí. Kto je vlastne kto v tejto hre...Preco také rozuzlenie? Podla
údajov BIS (The Bank for International Settlements - Banky pre
medzinárodné zúctovanie), je svetová expozícia komercných bánk voci
týmto rizikovým ekonomikám Eurozóny pod znackou PIGS takmer 2 bilióny
a 565 miliárd dolárov. Z toho voci Grécku 297,2 miliardy, Írsku 843
miliárd, Portugalsku 322,4 miliardy, Španielsku 1 bilión a 102,6
miliardy dolárov. Potom teda naozaj platí, ze Grécko nie Írsko, ale
Portugalsko. Španielsko nie je ani Írsko ani Portugalsko, ale ich súcet.
Zaujímavé sú i celkové expozície jednotlivých krajín voci PIGS.
Nemecký bankový sektor drzí takmer 521 miliardovú expozíciu voci
krajinám PIGS (Grécko 51 mld., Írsko 205,8 mld., Portugalsko
46,6 mld., Španielsko 217,9 mld.). Francúzi drzia expozíciu voci PIGS na
úrovni 290 miliárd, Taliani 89,3 miliardy, Velká Británia drzí 413
miliárd a Spojené štáty 378.8 miliárd dolárov. V Grécku najviac
„tecie do topánok“ Francúzom, v Írsku Nemcom, v Portugalsku Nemcom a
v Španielsku opät Nemcom. Expozícia belgických bánk voci Írsku
predstavuje az 5% HDP.
*Velká Ponziho schéma pokracuje*
Ak padne Portugalsko, Španielsko je na rade hned po ňom. Španielske
banky majú voci Portugalsku expozíciu az 89 miliárd dolárov. Ak padne
Španielsko, tak do velkých problémov sa dostane najmä Nemecko,
Francúzsko a Holandsko. Najväcší problém bude mat Holandsko. Ak sa do
problémov dostane Taliansko, okamzite ho bude nasledovat Francúzsko. To
má expozíciu voci Taliansku az na úrovni 500 miliárd dolárov. S kazdou
skrachovanou krajinou budú pokracujúco trpiet britské banky. Je jedno,
ktorá krajina sa v problémoch ocitne ako dalšia. Bude zachránená. Aj
ked euroval môze stacit iba pre Portugalsko a mozno Španielsko,
v prípade problémov Talianska alebo Belgicka sa rozšíri a na pomoc
príde aj Medzinárodný menový fond. Jednoducho, v súcasnom financnom
systéme nie je mozné aby skrachovala akákolvek krajina, alebo akákolvek
väcšia banka.
*Diera v madarskom rozpocte sa rapídne zväcšuje*
Rozpoctový deficit Madarska vrástol v novembri na 151% celorocného
plánu zo 131% v októbri. Deficit dosiahol v novembri 172 miliárd
forintov. Rozpoctový deficit, ktorý nezahÅňa výdavky samosprávy,
dosiahol
v období od januára do konca novembra 1,305 bilióna forintov, zatial co
na celý rok madarská vláda pôvodne pocítala s celkovým deficitom 864
miliárd forintov.
*A co Slovensko?*
*V roku 2010 si Slovensko pozicalo na financných trhoch viac ako 7
miliárd
eur.
*
*V roku 2011 to bolo uz viac ako 8,5 miliárd eur*. To je po prepocte na
starú menu viac ako 250 miliárd slovenských korún.
A to sú iba 2roky, pretoze v prosperujúcej ekonomike globálneho
kapitalizmu sa boja súdruhovia v NR SR zlikvidovat obyvatelstvu
zdravotníctvo, školstvo a poslat na dôchodok obyvatelstvo az vo veku 67
rokov okamzite, takze dlhy v prosperujúcej ekonomike kapitalizmu štátu
budú nadalej rast aj z dôvodu, ze si budeme poziciavat od jedných
súkromných bank, aby sme mohli z našich dani zachránit špekulantské
krachujúce súkromné banky v iných krajinách. To tu ešte nikdy
nebolo, ale v NWO integracného a globalizacného hnusu je to realita 21
storocia. Zlatý starý socializmus prosperujúcej plánovanej štátnej
ekonomiky sme odsúdili ako zlý (moja mienka je, ze nebol zlý, ale velmi
dobrý niekolko násobné lepší nez je dnes kapitalizmus) a rozkradli
mám ho súdruhovia s pluralitných strán a hnutí po roku 1989 ako
besní psi s trestnoprávnou imunitou, bez imperatívneho mandátu
(moznosti odvolania strany ci hnutia ci politika z ústavných funkcii
a potrestania v súlade trestného pravá) a teraz budeme všetci *okrem
zlodejov a korupcníkov ci internetových krtkov zo strán a hnutí*
*lízat modrý hnus kapitalizmu NWO cize integracného a globalizacného
procesu a podla faktov v tomto clánku aj hnusu.*
Štátny rozpocet v roku 2012 bol s príjmom 13,148 miliárd eur
(asi 395 miliárd korún)a výdavkami 16,958 miliárd eur viac ako 500
miliárd korún). Slovensko pritom uz dnes má štátny dlh vo výške
prevyšujúcom 1 bilión korún. Myslím, ze to nepotrebuje komentár. A
pritom patríme ešte stále (dokedy?) k tým menej zadlzeným štátom
Európy.
*Velká Británia, ktorá odmieta diktát BRUSELU..., kým Slovensko sa
nalepilo v globalizácii na Nemecku. Kórejskú, Francúzku ekonomiku
auto priemyslu a je totálne závislé na tomto priemysle, kedze stratilo
suverenitu vo všetkých smeroch, vdaka z súdruhom pluralitných
strán a hnutí.*
Na Velkú Britániu sa pozrieme trošku podrobnejšie. Británia musí do
roku 2015 odcerpat z ekonomiky 20 miliárd libier, aby napravila verejné
financie a môze to trvat viac ako 20 rokov, kým sa verejný dlh dostane
na úroveň pred zaciatkom krízy. Vyhlásil to v januári 2009 Inštitút
fiškálnych štúdií (IFS). Bez sprísnenia fiškálnej politiky by podla
IFS zadlzovanie vlády mohlo narást nad 60 % HDP a z tejto úrovne klesat
iba postupne v nasledujúcich desatrociach. Bývalí šéfovia britských
ústavov Tom McKillop a Fred Goodwin z Royal Bank of Scotland (RBS), ako aj
Dennis Stevensen a Andy Hornby z Halifax Bank of Scotland (HBOS) na
verejnom zasadnutí vyšetrovacieho výboru britského parlamentu priznali
svoje zlyhanie vo financnej kríze a uviedli, ze „to hlboko lutujú“.
Obe banky britská vláda zoštátnila a pred zrútením ich zachránila
miliardovými úvermi. Údaj z roku 2009 hovorí, ze výška štátneho
dlhu Velkej Británie bola vtedy 400 miliárd libier. Rocný úrok za tento
dlh je okolo 25-30 miliárd libier. Štátny dlh vzrástol z 26 miliárd v
roku 1960 na 90 miliárd libier v roku 1980 a na 300 miliárd libier v roku
1995. Tu vidíme, aké je tempo zadlzovania krajiny, ktorá ešte pred
vyše pol storocím bola povazovaná za imperiálnu velmoc. To znamenalo,
ze mohla v podstate takmer zadarmo drancovat a vykoristovat mnohé krajiny
sveta a vôbec im to nepomohlo. Koncom augusta 2011 internetový portál
Financík uverejnil alarmujúce údaje vývoja štátneho dlhu Velkej
Británie. Podla týchto informácií je momentálny dlh Velkej Británie
vo výške 75% HDP. No skutocná úroveň britského zadlzenia je údajne
nesprávne chápaná. Tento uvádzaný pomer v sebe nezahÅňa dalšie
obrovské záväzky vyplývajúce z financných intervencií. O ekonomike
Britského královstva sa nelichotivo vyjadrujú aj také investicné esá,
ako Jim Rogers, alebo Bill Gross. Prvý hovorí, ze táto ekonomika uz
nenájde cestu spät, zatial co druhý sa nechal pocut, ze britské
verejné financie sedia na posteli plnej nitroglycerínu. Práve nesprávna
metodika výpoctu zabránila trhom spájat Velkú Britániu s ostatnými
krajinami periférie, akými sú napríklad Grécko, Portugalsko a Írsko,
ale bolo by
nesprávne
**
mysliet si, ze táto „imunita“ bude pokracovat vecne. Na prvý pohlad
by sa mohli melodramatické tvrdenia o konci britskej ekonomiky prehnané,
kedze oficiálne uvádzaný verejný dlh tvorí podstatne nizšiu cast HDP
ako je tomu v prípade Grécka, resp. Írska. Podla oficiálnych údajov
tvorí vládny dlh Velkej Británie £900 miliárd, co je 60% HDP. I ked by
vykazované hodnoty boli realistickým vyjadrením zadlzenia verejného
sektora (co nie sú), na poplach by sme mali bit kvôli tomu, akou
rýchlostou sa tento dlh kumuluje – 43% (£390 miliárd) všetkého
verejného dlhu bolo nahromadeného iba za 3 roky. A to nie je všetko.
Nárast miezd vo verejnom sektore v posledných 10 rokoch spôsobil
obrovskú eskaláciu nekrytých záväzkov penzijného systému. Tieto
záväzky momentálne predstavujú neuveritelných £1180 miliárd. Suma
sumárum, celková verejná zadlzenost so všetkými pridruzenými
polozkami predstavuje vo Velkej Británii priblizne £3,6 bilióna, co je
244% HDP, alebo viac ako £135 000 na kazdú britskú domácnost. Toto
císla samozrejme nezahÅňa súkromný dlh ako napríklad hypotekárne
úvery (£1,2 bilióna), alebo spotrebitelský dlh (£210 miliárd). Dokopy
tvorí verejný dlh, súkromný dlh a „kvázi“ dlh nepredstavitelných
£5 biliónov (340% HDP), ktorý by bol ešte vyšší, ak by sme uvazovali
aj s obrovským dlhom britských podnikov, ktorý bol, ako iné formy dlhu,
zaprícinený érou lacných peňazí. Rovnako znepokojujúci je externý
dlh Velkej Británie – 400% HDP. Toto císlo je ovela väcšie ako v
prípade Portugalska, Grécka, alebo Španielska.I ked sme si ukázali, ze
britský dlh je obrovský, samotný dlh nemusí byt predzvestou bankrotu,
alebo urcitej formy defaultu. Absolútna hodnota dlhu krajiny je menej
dôlezitá ako schopnost ekonomiky obsluhovat a splácat takýto dlh. Isté
je to, ze britská ekonomika a verejné financie boli riadené s obrovskou
dávkou nekompetentnosti. Zatial si len málokto myslí, ze Velká
Británia stojí pred krachom, ale éra tejto seba ilúzie sa blízi ku
koncu. Ak sa nezavedú drastické opatrenia a ak sa nepodarí obnovit
uspokojivý ekonomický rast, trhy sa skôr ci neskôr prebudia zo svojej
letargie a uvedomia si, ze Británia má viac spolocného s Gréckom, ako s
Nemeckom. Island nie je tak daleko. Predstavte si, ze si spokojne zijete v
malej krajinke, ktorej ekonomika prudko rastie. S ňou rastie aj
akciový trh a vy sa tešíte ako zbohatnete. Rovnako idú hore aj
ceny nehnutelností a vy ich vidíte ako dobrú investíciu. Preto si
zoberiete hypotekárny úver a kúpite si väcší dom. Robí to kazdý a
tak to spravíte aj vy. Ani vás nenapadne, ze by v tom
mohol byt problém. Neviete , ze zijete v bubline. Zrazu sa však stane
nieco nepredstavitelné a navyše je to vec, ktorej mnohí nerozumejú.
Komercné banky sa stanú zo dňa na deň insolventné. Jednoducho nie sú
schopné splácat svoje záväzky. Komercné banky totizto fungujú na
princípe, ze poziciavajú peniaze na dlhé obdobie (napríklad hypotéky),
no na trhu si poziciavajú krátkodobo. Ked nedôvera medzi bankami
vzrastie, a tie si medzi sebou prestanú poziciavat, tak financný trh
skolabuje a zachránit ho musia vlády a centrálne banky. Na záchranu
bánk sa vláda zadlzí. Ak je bankový sektor 10x väcší ako všetko, co
sa v krajine vyprodukuje za jeden rok, potom je problém obrovský. Ak
zijete vo velkej krajine, tak sa dá toto zadlzenie nejaký cas akceptovat.
No ak zijete v malickej krajine, tak sa problém prejaví okamzite.
Všetci, co drzia vašu menu, alebo majú nakúpené dlhopisy ci akcie z
vašej krajiny, ich v panike predávajú. Váš výmenný kurz prudko
poklesne. Presne toto sa stalo Islandu. Island si vybudoval obrovský
bankový sektor, ktorý si napoziciaval viac peňazí ako môzu Islandania
splatit. Ako náhle vznikol problém, tak kurz islandskej koruny prudko
oslabil z úrovne 80 voci euru az na 180. Akciový trh medzitým uz
skolaboval. A vtedy sa zacne problém financných trhov dotýkat aj
bezných ludí. Ceny tak zacnú prudko rást. Na Islande od zaciatku krízy
ceny narástli o vyše 40%. Mzdy však rastú ovela pomalšie a reálne za
toto obdobie stratíte az 20% príjmu. To však nie je to najhoršie.
*Komercné banky si zabezpecili váš hypotekárny dlh tak, ze ho naviazali
na infláciu*.
Ak rastie inflácia, tak rastie aj váš dlh. No váš príjem klesol o 20%
a ešte poklesli ceny domov. Ste tak tlacený z dvoch strán: znizuje sa
hodnota toho, co vlastníte a zvyšuje sa hodnota všetkého, co
potrebujete. Necudo, ze az 60% domov stojí menej ako je hypotekárny dlh
na ne naviazaných. Az 40% dlzníkov nemá z coho platit svoje dlhy.
Necudo, ze rozzúrení Islandania zacali protestovat proti výraznému
poklesu svojej zivotnej úrovne a domáhajú sa odpisu svojho
hypotekárneho dlhu. Avšak penzijné fondy, ktoré vlastnia tento dlh sa
bránia a návrh zablokujú. Zdá sa tak, ze cierny Peter ostane ako vzdy
tým, ktorí platia a budú platit- strednej triede. A na samý záver
tejto smutnej bilancie bonbónik. Dňa 29. januára 2009 priniesol nemecký
denník Die Welt správu o stretnutí Spolkovej vlády so šéfredaktormi
najdôlezitejších nemeckých denníkov, ktoré sa uskutocnilo 8. októbra
2008. Cielom rozhovorov bolo vyzvat médiá, aby písaním pravdy o
ekonomickej situácii nespôsobili medzi obyvatelstvom paniku: „...velmi
srdecne by sme chceli...predovšetkým (poprosit), aby ste nevytvárali
zlú náladu, lebo na to je situácia príliš vázna.“ Do tejto rubriky
pravdepodobne zapadá aj udalost, ktorú najdôlezitejšie nemecké médiá
zamlcali, a to, ze Európska komisia v polovici februára 2009 publikovala
17- stranový „interný“ dokument, ktorý obsahuje túto neuveritelnú
informáciu. V tom case sa v európskych bankách nachádzali cenné
papiere v hodnote 18 biliónov € , (t.j. 44 % všetkých aktív
európskych bánk), ktoré sú bud „falošné“ (t.j. podvodnícky
ohodnotené a rozpredané do všetkých svetových strán), alebo
jednoducho nepredajné*. O tejto skutocnosti písala výlucne britská
tlac. Niekolko málo jednotlivcov, okrem iného z britského denníka
Telegraph malo moznost krátko do dokumentu nazriet. Telegraph však len na
pár hodín zverejnil uvedené dramatické císlo, potom správa zo
stránky zmizla. Link na clánok potom ešte ukazoval sumu, ale obsah
clánku sa zmenil*. Ludia sa nesmú dozvediet, ze natolko rozsiahle
ocistenie financného trhu v Európskej únii nie je mozné bez toho, aby
sa vyprovokoval velkoplošný štátny bankrot. Tu uz nepomôzu ani doteraz
pouzívané finty ako napr. zo strany nemeckej banky WestLB, ktorá
preniesla papiere v hodnote niekolko miliárd spolu so štátnym
obcianstvom do írskej firmy (Der Spiegel, 9.02.2009), alebo Deutsche Bank,
ktorá presunula niekolko miliárd týchto „cenných“ papierov do
vlastných dôchodkových fondov - iba oddalujú deň velkého zúctovania.
Dokonca ani Cína nemá teoretickú moznost
zachránit eurozónu, pretoze celkový verejný dlh eurozóny je viac ako
10,5 bilióna dolárov a celé cínske devízové rezervy predstavujú
momentálne 3 bilióny dolárov. Podla magazínu The Economist z októbra
2008, sú Európske banky z urcitého hladiska zranitelnejšie nez
americké. Rozpozicali 1,40 eura na kazdé 1 euro vkladov. V Amerike majú
komercné banky rozpozicaných 96 centov z kazdého 1 dolára vkladov.
Túto informáciu tu na tomto mieste však nebudem dalej rozvádzat.
*Kto to všetko zaplatí?*
Nielen Európa, ale aj celý svet sa topí v dlhoch a je len otázka casu,
kedy príde toto velké zúctovanie. Európska únia potrebovala uz v
roku 2011 prefinancovat az 826 miliárd eur svojho dlhu. Ale nie je sama,
kto potrebuje svoj dlh prerolovat. Okrem nej sú to európske korporácie a
hlavne banky, ktoré hned od zaciatku roka zacali emitovat dlhopisy na
vykrytie vlastných poziadaviek na financovanie. A konkurenciu majú
skutocne silnú. Niektoré európske štáty platia vyššie úroky ako
tieto korporácie a sú tak váznym konkurentom o peniaze investorov. V
prvé týzdne korporácie emitovali desiatky miliárd dlhopisov, co je
najviac do mája 2010. Americký denník The New
York Times napísal, ze financným trhom na budúci rok hrozí nové
zemetrasenie. V roku 2012 totiz zacína trojrocné obdobie, pocas ktorého
budú splatné rizikové firemné dlhopisy (rating BB a nizší)
v celkovej hodnote 700 miliárd dolárov. Problém sa netýka iba firiem s
nízkym ratingom. V case, ked si budú musiet zháňat peniaze, môzu mat
problém s prefinancovaním dlhu aj vlády. Napríklad americká si bude
musiet v roku 2012 pozicat takmer 2 bilióny dolárov na preklenutie
plánovaného rozpoctového schodku a refinancovanie existujúceho dlhu.
Navyše v roku 2012 budú potrebovat nové úvery v celkovej hodnote 526
miliárd dolárov aj spolocnosti s ratingom na investicnom stupni. Podla
odborníkov trhy nemôzu zvládnut tento obrovský dopyt a financný sektor
*caká „deň zúctovania“.*
*Kto to všetko zaplatí?*
Asi takto znie otázka, na ktorú budeme musiet coskoro všetci
odpovedat. Dlhy sa totiz nedajú zvyšovat do nekonecna, resp. nahrádzat
ich dlhmi novými. Krajiny si mysleli, ze si budú môct poziciavat naveky.
Všetci sme chceli a chceme viac peňazí, pretoze sme si mysleli, ze sú
bohatstvom a oni sa stali skôr dlhom, ktorý budeme musiet dnes splatit.
Aspoň konecne pochopíme, ze nekonecný ekonomický rast v krajine nie je
mozný, a ten reálny môzeme zabezpecit len prácou, produktivitou a
existenciou reálnych peňazí a nie dlhmi, pôzickami a infláciou. A ako
sme sa dostali az sem? Na to aby sme to zistili, musíme prejst troška do
histórie.
*Evolúcia peňazí *
Peniaze sa vyvinuli, ked sa ludská spolocnost stala sofistikovanejšia a
clovek potreboval dômyselnejší systém obchodovania. Výmenný
(barterový) obchod bol jedným z prvých peňazných systémov. Znamená
to, ze si nejaký výrobok alebo sluzba vymenili za iný výrobok, alebo
sluzbu. Ak mal napríklad farmár sliepku a chcel topánky, mohol svoju
sliepku vymenit za topánky. Zjavným problémom s výmenným obchodom bolo
to, ze bol pomalý, únavný a zdlhavý. Bolo zlozité merat skutocné
hodnoty vymieňaného tovaru. Co ak napríklad obuvník nechcel sliepku?
Alebo ak ju aj chcel, kolko sliepok malo hodnotu jeho topánok? Aby sa veci
urýchlili, bolo potrebné zaviest úcinnejšie prostriedky výmeny a tak
vznikli peniaze. Aby sa urýchlil proces výmeny, niektoré skupiny ludí
sa dohodli na konkrétnych predmetoch, ktoré mali vyjadrovat hodnotu.
Jednou z prvých foriem komoditných peňazí boli morské mušle. Za
komoditné peniaze sa dalej povazovali kamene, farebné drahokamy,
koráliky, dobytok, kozy, zlato a striebro. Namiesto výmeny sliepky za
topánky dal napríklad farmár obuvníkovi radšej šest farebných
drahokamov. Pouzívanie komoditných peňazí znacne urýchlilo proces
výmeny. Za kratší cas sa dalo zrealizovat viac obchodných transakcií.
Aby bohatí ludia uchovali svoje cenné kovy alebo drahokamy v bezpecí,
zverili ich do úschovy ludom, ktorým dôverovali. Väcšinou to boli
zlatníci. Tí potom na ulozené vzácne kovy ci drahokamy vystavili
príjmový doklad. To boli pociatky bankovníctva. V staroveku, ked
obchodník cestoval po púšti od jedného trhu k druhému, nenosil pri
sebe ani zlato, ani striebro, lebo mal strach, ze by ho mohol niekto
olúpit. Namiesto toho mal pri sebe príjmový doklad za ulozené zlato,
striebro alebo drahokamy. Tento doklad predstavoval derivát (odvodeninu)
cenných predmetov, ktoré vlastnil a mal v úschove. Ak niekde pocas
svojej obchodnej cesty nakúpil nejaký tovar, zaplatil zaň týmto
dokladom – derivátom konkrétnej hodnoty. Predavac potom tento doklad
vzal a ulozil vo svojej banke. Namiesto prenášania zlata, striebra ci
drahokamov do inej banky stojacej na opacnom konci púšte sa obaja
bankári (zlatníci) medzi sebou jednoducho dohovorili na vyrovnaní
obchodných úctov medzi kupcom a predavacom pomocou debetov a kreditov
oproti hodnote príjmového dokladu. To bol zaciatok moderného
bankovníctva a monetárneho systému. S vývojom peňazí rástla
rýchlost obchodovania. Moderným formám príjmových peňazí sa dnes
hovorí šeky, bankové zmenky, bankové transfery alebo debetné karty.
Podstatu bankového obchodovania najvýstiznejšie opísal tretí Lord
Rothschild ako ulahcenie prevodu peňazí z bodu A, kde sa nachádzajú, do
bodu B, kde sú potrebné.
*Je nepochybné, ze za dlhmi všetkých krajín sveta stoja súkromné
banky aj za zrútením sa globálnych trhov uz v nedalekej budúcnosti
a bankári nanútia politikom diktatúru, ktorú ludstvo ešte nikdy
nezazilo. A straníckych krtkov bude na weboch internetu stále pribúdat
chrániac cest zastupitelskej diktatúry politických strán, pretoze
politický súdruhovia, budú mat stále viac v gatiach nez je tomu
dnes.... Poznáte inú pravdu? Ja ANO. Zmenit volebný zákon
a zoštátnit všetky financné súkromné domy v kazdej krajine sveta.*
*S „úctou“ k pluralitným súdruhom aj, anonymným krtkom, dedo
Jozef Varga
z Košíc.
*
↧