Iste nikto nepochybuje o tom, ze súcastou nášho zivota sú tak reálne,
bezne
uchopitelné hodnoty, a rovnako tak hodnoty imaginárne, povedzme ze
tazko uchopitelné reálne, zato relatívne pohodlne uchopitelné myslou.
Aby bolo zrejmé o com je celý clánok, pomenujem z môjho pohladu dve
reálne a dve imaginárne hodnoty, ktoré sa však dajú vhodným spôsobom
kombinovat,
dopínat a pretvárat.
Ako reálne hodnoty sú v tomto prípade zbrane, energie.
Ako imaginárne hodnoty peniaze a právo.
Spojené štáty ako najväcší vývozca zbraní a súcasne najväcší
podielnik MMF,
má vo vztahu zo zvyškom sveta všetky nástroje na to, aby si pohodlne
zabezpecili vlastnú existenciu.
Vela ludí vie, ako tento uzavretý logický systém pracuje,
co je však na pocudovanie, vela ludí o tom nevie alebo sa aspoň tak
tvári.
Ako príklad pouzijem štát XY povedzme afrického kontinentu.
Predstavitelom štátu XY a prípadne aj obyvatelom tohto štátu ukázeme
a vysvetlíme ako si usporiadat a zabezpecit zivot v celej krajine,
a hlavne
v prospech celej krajiny.
Podla existencnej filozofie vyspelej casti civilizácie sú na to potrebné
banky
a samozrejme v bankách peniaze. Preto nastupuje MMF, ktorý zabezpecí
predstavitelom štátu XY nástroje na jeho budovanie, a riadny chod.
Problém je, ze medzi nástroje na riadny chod štátu patrí aj armáda zo
svojimi
nástrojmi, polícia, ústava a podobne.
Pre predstavitelov štátu XY je to pracná ale tvorivá cast zivota,
pretoze okrem
iného musia chodit aj do OSN, vybavovat praktické veci, študovat právo
a pretavovat ho do ústavy, zákonov a podobne.
Celý tento proces je financovaný vdaka MMF, ale predstavitelia štátu XY
a aj v MMF chápu, ze nic nie je zadarmo.
Štát XY v pomerne hektickom období dosiahol atribúty riadneho štátu.
Má svoju ústavu, zákony ako nástroje práva, nástroje na ochranu tohto
práva
a ústavy. Majú svoju banku ako hlavný nástroj ekonomického rozvoja.
Povedzme si však aj to, co vedia všetci.
Kazdý zivý organizmus potrebuje na svoje prezitie energiu vo forme
potravy.
Inak uhynie.
Clovek je dost inteligentný, aby si potravu ako formu energie pre vlastnú
existenciu dokázal zabezpecit, ak má dostatok energie v inej forme,
prípadne si potravu zabezpecí vlastným pricinením.
Jednoducho clovek svojím rozumom a tvorivým prístupom dokáze
pretransformovat jednu formu energie na inú, jemu potrebnú formu.
A to si predstavitelia vyspelých štátov velmi dobre uvedomujú.
Pretoze aj štát ako spolocenstvo ludí, je zivý organizmus a potrebuje
energiu.
Táto energia môze a mala by mat rôzne formy. Do akej podoby jednotlivci
v tomto štáte pretavia poskytnuté zdroje, ci do jednoduchšieho
prístupu ku
potravinám alebo vesmírneho výskumu je na vnútornom rozhodnutí
predstavitelov toho ktorého štátu.
Máme tu však štát XY, ktorý sa vdaka dobrodincom z vyspelých krajín
a zvyšku sveta, stal alebo sa stáva plnohodnotným štátom z viac ci
menej demokratickým zriadením.
Predstavitelia z USA, povedzme lobisti zo štátnym krytím, dobre vedia,
ze peňazí ako imaginárnej hodnoty si natlacia kolko chcú.
Co si nenatlacia sú tolko pre štát potrebné energetické zdroje.
Aj ten najbohatší clovek alebo lobista, a hlavne tí, si uvedomujú, ze
ku svojmu
pohodlnému prezitiu potrebujú zbytok spolocnosti. (Ak si však nechcú
dorábat pšenicu a piect chlieb svojpomocne.) A preto je na ich pleciach
postarat sa o energiu aj pre ostatných, a dobrovolne sa stávajú
súcastou
dávno vymysleného štvorprvkového systému.
Hyenizmus USA a niektorých štátov EU spocíva v tom, ze uz dávno
majú velmi dobre vymyslený spôsob, ako sa ku zivotodárnym zdrojom
energie dopracovat.
V USA si to dokonca nálezite uzívajú, pretoze energetická spotreba na
jedného
obyvatela USA je 4x väcšia ako v EU. A to si USA velkú cast
energetických zdrojov ktorých predspracovanie je energeticky nárocné,
nechajú predspracovat v zahranicí. Takáto aktivita sa oznacuje ako
zahranicná investícia, ktorej cielom
je akoze vytvárat zisk. V skutocnosti je to obetovanie casti zisku,
ktorý by sa inak vytváral v domovskej krajine, ale kedze nejde o zisk
ale o energie, je to
spôsob ako zabit dve muchy jednou ranou.
Ono totiz štát XY má okrem ústavy z právom na súkromné vlastníctvo
(podmienka MMF), aj aké také energetické zdroje, prípadne nieco inak
dôlezité.
Výška financnej pomoci pre štát XY je podla toho velmi starostlivo
vypocítaná.
A pomoc svetového spolocenstva nikdy nie je zadarmo.(humanitárne
aktivity OSN sú len omrvinkou dobra, ako krytie iných aktivít,
respektíve krytie jej neschopnosti.)
Štát XY samozrejme musí pozicané vrátit, ale pretoze banka je
vycerpaná nákupom zbraní, platením drahých právnikov
a financovaním samotného
procesu vzniku kultivovanej spolocnosti, bohatstvo krajiny odchádza do
súkromných rúk formou privatizácie, aby ústavným spôsobom tento
štát XY získal prostriedky aspoň na úroky pre MMF.
Tento celý proces vzniku alebo pomoci mal totiz len jeden ciel.
Dopracovat sa ku tak potrebným energetickým zdrojom, v lepšom prípade
pre krajinu XY ku lacným peniazom.
Ked predstavitel štátu XY pochopí, ze aj jeho ludia a jeho štát
potrebuje energie, pretoze inak bude prešlapovat na mieste, je uz neskoro.
Pochopia aj to, ze celý proces hrania sa na demokraciu mal jeden jediný
ciel, a majú pomerne vela mozností ako sa zachovat.
Tou najjednoduchšou moznostou je dodrziavat prijaté medzinárodné
záväzky,
prizerat sa na bezpracný zivot predstavitelov štátu XY, ktorých zivot
sa casom stáva nebezpecný,
a súcasne sa prizerat na bezpecný zivot jednotlivcov, ktorých zivot sa
casom stáva bezpracný.
Väcšinou kazdá iná moznost je bez pouzitia zbraní nemozná,
no v prípade ze štát XY nebude dodrziavat vlastné, v dobrom úmysle
zákonodarným zborom prijaté zákony, v prospech súkromného kapitálu,
zbrane sa pouzijú ci z vnútra spolocnosti XY alebo zvonka.
Totiz zivotodárne energie štátu XY ako hnací motor vyspelých štátov
odchádzajú nenávratne prec, a ak sa nieco z tohto prírodného
bohatstva štátu XY vráti naspät, tak opät len vo forme peňazí,
práva a zbraní.
Štát XY si za svoje reálne bohatstvo totiz kúpil imaginárne peniaze
a imaginárne právo z moznostou postrielat sa.
Lenze ziadny zivý organizmus vrátane štátu z peňazí, práva,
a zbraní nevyzije,
a ak vyzije, tak si sotva naplánuje cestu na mesiac.
Je paradoxné, ze najväcšie pôzitky sveta si uzíva
bankár ktorí v banke nemusí mat ani cent
právnik ktorí dokáze jeden a ten istý paragraf potvrdit iným
a vyvrátit dalším
obchodník zo zbraňami ktorí v zivote nevystrelil,
a rolník, ktorému títo páni vdacia za plný zalúdok má prázdny svoj
zalúdok.
Najväcšiu úctu má zobrák,
ktorému sa kazdý kto mu chce pomôct najskôr pokloní,
a najviac nenávidený je práve ten kto je najblizšie.
Zial je to tak. Ludia bývalých komunistických krajín zo samého
nadšenia
ako dokázali komunizmu vykrútit krk, zabudli na zdravý rozum, a miesto
toho aby konecne zobrali správu štátu do vlastných rúk a pomerili
sa, nechali sa vtiahnut do chladnokrvnej vypocítavosti iných mocností
a nadnárodných korporácii. Ani z Británie ani z Nemecka, tobôz nie
z USA
sem nepríde ani barel ropy, a ak pár kubíkov plynu tak to si riadne
priplatí kazdý z nás. Strach západnej Európy z rozpadajúcej sa
východnej casti Európy
velil najskôr odzbrojit ich, pod rúškom vstupu do NATO, a vzápätí
zdecimovat
polnohospodársku prvovýrobu. Ak si predstavím, ze mnohý mladý ludia
nevedia ani porozumiet cítanému textu, tobôz vynásobit dve reálne
císla,
ze študentky si zarábajú prostitúciou na štúdium, tak to mala zostat
radšej totalita. Demokracii sa však podarilo citlivo vštepit do vedomia
študentov nenávist voci Rusku, a ešte citlivejšie ak nie lásku, tak
aspoň vysokú mieru tolerancie voci cirkvi.
Manipulácia ludskej schopnosti v nieco verit a uverit,
je uz tak obludná, ze zdravý clovek sa necíti byt normálny.
Je az smiešne, ked nám vlastný politici dávajú za vzor Britov,
ktorých poniektorý monarchovia doteraz nechápu co je zlé na apartheide,
Švajciarov, ktorý len pred pár desatrociami dali zenám právo volit,
alebo Nemcov, ktorý sú tak ekonomicky silný, ze Cína a spojené
štáty
ho kedykolvek môzu polozit na lopatky. Napokon spojené štáty, ktoré
zijú z rozumu Európy, ropy Ázie, nerastov Afriky a jediné co dokázu
je rozosievanie strachu a smrti po celom svete, tak to sú vzory o ktoré
ja nestojím.
Štát, a zvlášt štát z právom na súkromné vlastníctvo
a nárokom na zisk, je len
spolocenstvo jednotlivcov, kde predpokladom na prezitie spolocnosti ako
celku je presne stanovená miera chaosu v myslení a konaní jednotlivca.
Nad týmto celkom je prísne logická štruktúra spôsobov zabezpecenia
potrieb pre prezitie spolocnosti ako celku, ktorá ak nerešpektuje
kultúrne zvyklosti národa, stáva sa nástrojom na jeho likvidáciu
a nie nástrojom jeho prezitia.
Slovanské národy si nikdy nenárokovali na cudzie, nekolonizovali iné
územia aby z nich mohli vyzmýkat co sa dá. Novodobá kultúra však
robí z obyvatelov týchto krajín gastarbajtrov vo vlastnej krajine,
v mene
zisku a vštepovanej hlúposti.
Predstavitelia spolocnosti vedia alebo by mali vediet, ze potraviny ako
forma
energie pre prezitie jednotlivca nie je problém, ak predstavitelia
spolocnosti dokázu získat bud z vnútorného alebo vonkajšieho
prostredia inú formu energie
nez sú potraviny. Jednotlivci tejto spolocnosti sa uz svojim umom
postarajú o
pretavenie rôznych foriem energii na práve potrebnú.
V prípade, ze predstavitelia spolocnosti dokázu zabezpecit energetické
prebytky, dochádza ku takzvanému rozvoju.
V našom prípade je to ale opacný postup ako v prípade starovekého
Egypta,
v ktorom si najskôr zabezpecili potravinové prebytky a následné
casové obdobie, ktoré nebolo potrebné na starostlivost o prezitie,
mohli pretavit do
iných aktivít alebo inak tvorivým spôsobom vyuzit.
Dnes je to tak, ze vdaka energiám sa o potraviny postará niekolko
málo percent ludí, a prebytky sa rozdelia „fifty fifty“, teda
95percent
piatim percentám a tých 5percent zvyšným 95-tim percentám.
Vdaka tomuto kastovaniu jednotlivcov sa udrzuje základný predpoklad
trhového hospodárstva, ktorým je ponuka a dopyt. V momente príchodu
nového technologického výrobku sa u jednotlivca vzbudzuje záujem mat,
vediet a vlastnit, no pre nedostatok peňazí musí vyvíjat aktivitu
ktorej výsledkom sú neustále zanikajúce a vznikajúce deje, zdanlivo
pripomínajúce chaos, no v konecnom dôsledku tento virvar spolocnost
pohltí a zamestná
natolko, ze je to prospešné pre samotných jednotlivcov. Niekto má nový
mobil, v tom lepšom prípade aj kredit, niekto nové lietadlo, a niekto
nemá nic. Ako som vravel alebo budem vraviet prerozdelenie pôzitkov zo
zivota je prísne regulované, aj ked sa casto prezentuje nieco iné. Aj
keby ste sa stal náhodou miliardárom, vo Švajciarsku alebo Vatikáne by
sa s vami o ich spôsoboch nebavili. Oni totiz velmi dobre vedia, ze
nejde o peniaze, ale dejme tomu o schopnost vediet sa kultivovane najest
a nehádzat zvyšky pod stôl.
Kazdý clovek z elementárnym vzdelaním z fyziky vie, ze zmena jednej
formy energie na inú formu, sa deje zo stratou.
To, ze istým spôsobom je táto strata vyjadritelná aj v peňaznej
podobe nie je teraz dôlezité. Dôlezitá je stanovená miera chaosu
v myslení jednotlivca.
Predstavitel aj jednotlivec štátu urcite pozná základy fyziky, napriek
tomu predstavitel štátu vkladá do zákona slovný termín zisk,
a jednotlivec tento
výraz povazuje za hnací motor vlastnej existencie.
Otázka je, ci zisk z výroby jedného litra benzínu je väcší, menší
alebo rovnaký
ako zisk vytvorený minutím tohto jedného litra benzínu.
Áno, dá sa to povedat aj tak, ze budem hovorit o úcinnosti, ale zial
pri
úcinnosti nieje zisk ale strata, a zákonodarci vo svojich lákadlách na
aktivitu ludí pouzívajúc slovo zisk, by museli pouzit termín strata
alebo v lepšom prípade úcinnost. Bolo by asi komické ak by
v obchodnom zákonníku bolo miesto textu
„ podnikaním sa rozumie sústavná cinnost vykonávaná samostatne
podnikatelom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednost za úcelom
dosiahnutia zisku.“
bol text
„ podnikaním sa rozumie sústavná cinnost vykonávaná samostatne
podnikatelom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednost za úcelom
dosiahnutia co najmenšej straty.“
Aj tento termín strata sa stáva moderným, ale ako argument väcšej
investície pre objednávatela a nie menšej straty pre dodávatela.
Problém je v tom, ze ak z fyzikálneho pohladu je zmena jednej formy
energie
na inú sprevádzaná stratou, potom deklarovanie zisku je klamstvo,
a z právneho pohladu by to bol ak nie trestný cin, tak aspoň
priestupok voci dobrým mravom.
Vrátme sa však spät na zaciatok, teda ku reálnym a imaginárnym
hodnotám.
V case pred a pocas druhej svetovej vojny bola na stole vtedajších
mocností
USA a Velkej Británie otázka celosvetovej meny, teda meny, ktorá bude
celosvetovo záväzná. V USA vedeli, ze peniaze sú len imaginárna
hodnota ktorú pri realite drzalo len to, ze hodnota peňazí bola krytá
reálnym zlatom a inak stanovenými reálnymi hodnotami.
Na to aby sa americký dolár mohol oslobodit od tejto povinnosti reálneho
krytia, musel porazit britskú libru, a stat sa celosvetovým platidlom.
Tým by sa stal americký dolár referencnou hodnotou pre ostatné meny
a konecne by sa oslobodil od povinnosti reálneho krytia a stal by sa len
a len imaginárnou zlozkou sveta.
Boj meny USA a Velkej Británie sa však dal vyhrat len jediným
spôsobom.
Britská monarchia mala a má tak rozsiahle územné kolónie, ze
jediný spôsob ako britskú libru porazit bolo íst priamo cez Londýn.
Spojené štáty presvedcili Hitlera o strategickej nevyhnutnosti
zaútocit aj na Britániu, ako nevyhnutný krok pre Hitlerove ciele.
Tým sa VB dostala do situácie, ked musela libra kapitulovat,
a americkému
doláru sa uvolnili dovtedy nerealizovatelné moznosti.
Isteze po vyriešení všetkých technických a právnych nálezitostí,
prišla
armáda USA slávnostne neslávne „oslobodit“ Britániu.
Vtedy sa stal dolár totálne imaginárnou hodnotou, papierom s císlom,
teda bez akéhokolvek krytia reálnymi hodnotami. USA získali moznost
ktorúkolvek krajinu postavit na nohy, a ktorúkolvek krajinu zruinovat.
Jedine totálna
menová izolácia zabránila spojeným štátom urobit z Ruska
a východnej Európy
stredoafrickú hracku.
(V podobnej situácii je Nemecko opät, ked risklo vytvorenie eura ako
druhej rezervnej meny, a muselo vtiahnut do tejto hry väcší pocet
krajín. V skutku je najvyšší cas vybrat si partnerov a zacat hrat
s nimi otvorenú hru.)
Všemocný nadnárodný kapitál a bezcenné papiere z názvom americký
dolár
sa podla potreby dali zmenit na hmotné reálne a nehmotné imaginárne
hodnoty. Na základe ekonomických teórií a pod zámienkou tvorby
akéhosi
tajomného zisku prichádza a odchádza. Pri jeho príchode sa plní
štátna pokladnicka, pretoze bohatstvo krajiny lezalo nepovšimnuté. Pri
jeho odchode sa však štátna pokladnicka vyprázdni velmi rýchlo a uz
sa nikdy nenaplní, pretoze prírodné bohatstvo krajiny je minulostou,
a stalo sa v inej forme energie nástrojom tvorby zisku pre tých
jednotlivcov, ktorý nemusia vediet nic o tom, ako a odkial sa vzala
energia, ktorá je pre nich samotných zdrojom obzivy. Ak by totiz šlo len
a len o zisk a nie o samotné energozdroje, potom by sa tankery
a ropovody nemuseli stavat.
Štát ktorý si odmietne vydrancovat vlastnú krajinu v prospech
krajín ako sú USA a niektoré krajiny EU, sa stáva automaticky
nepriatelom
takzvaného vyspelého sveta. V súcasnosti je to hlavne Irán .
Konštrukcii dvoch imaginárnych a dvoch reálnych prvkov,
pri ktorých na prvý pohlad nejde o nic iné, ako o základy pre
existencné fungovanie zivej, reálnej spolocnosti zo zivými reálnymi
jednotlivcami nestálo nic v ceste ku praktickému vyuzitiu.
Tento systém sa však aplikuje inak smerom do vnútra spolocnosti a inak
smerom ku vonkajšiemu svetu, co zväcša naši politici a podnikatelia
ešte nepochopili. Tárajú to co ich naucili aby tárali.
Do zblbnutia opakujú slovné spojenia o demokracii, slobode
a konkurencii.
Aby mohla táto štvorprvková schéma (peniaze, právo, zbrane, energie),
(v našom chápaní právo na zisk, ústava, právo na ochranu súkromného
vlastníctva, právo na prezitie)
pracovat v prospech jej tvorcov, teda aby mohla byt pouzitá na
vyciciavanie zvyšku sveta, vytvoril sa MMF a aj OSN.
MMF ako reálna zlozka imaginárneho dolára, a
OSN ako reálna zlozka imaginárneho medzinárodného práva.
Ako tento celý mechanizmus funguje sme mohli zazit aj mi, ako Slovensko v
pozícii štátu XY. V momente alebo po momente, ked Meciar jednou rukou
bral peniaze z MMF a druhou rukou hlasoval za zákaz privatizácie
strategických podnikov, stalo sa Slovensko v ociach vtedajšej ministerky
zahranicných vecí
USA ciernou dierou. Nevravím to na obhajobu Meciara, vravím to ako
variantu z predošlého textu, co sa stane zo štátom XY, ak jeho
predstavitelia pochopia
respektíve nepochopia na com je zalozená politika USA a niektorých
štátov EU, a títo predstavitelia majú v úmysle vyvliect sa
z logickej slucky, ktorej princípy boli nastavené ešte pred II.
svetovou vojnou, a odmietnu sa podriadit nadnárodnému kapitálu.
Vynucovanie poslušnosti voci nadnárodnému kapitálu meraného bezcenným
dolárom sa deje všade. U nás sa to politicky prezentuje
najrôznejšími výrazmi silného významu, ale pochybnej hodnoty.
Politici, ktorý vedia na com je zalozené bohatstvo takzvaného vyspelého
sveta, a tvária sa na spravodlivých, sú len obycajný farizeji,
a jedinou ich úlohou je drzat ústa a krok, a dovolit cez masmédia
správne vysvetlovat obyvatelstvu ich nezmysli o pravde, v tom horšom
prípade púštat realityšou.
Na to potrebujú drzat ludí v potrebnej miere nevedomosti, pricom táto
nevedomost sa prejavuje ako vedomost o niecom inom.
Ak sa teda z rádia alebo televízie dozviete o tom, ze na Orave padal
sneh,
je to preto, aby ste nemali cas sa zaujímat o nieco, co by ste ani nemali
vediet.
A ak ani bezný redaktor denníka nevie to co by mohol (a mal) vediet, tak
nic nepokazí, aj ked bude písat o comkolvek. Vraví sa tomu sloboda
prejavu.
Os dobra,
teda Berlín ako usilovne pracujúci zo snahou mat všetko, Londýn ako
monarcha z pozemkom väcším ako má EU a USA dohromady , a Washington
ako schizoid, tváriaci sa ze je to najlepšie co mohlo v tomto svete
vzniknút,
tak táto os za posledných sto rokov narobila vdaka svojej genialite viac
zla,
ako celá cirkev vdaka svojej blbosti za prvých tisíc rokov.
Ich spolocným znakom je totiz uzavretý štvorprvkový systém, a tým
legalizované barbarstvo páchané aj na tele aj na duši, tak národov ako
aj jednotlivcov.
Kým v ekonomike ide o peniaze az v prvom rade, v politike uz
v poslednom.
Pri absolútnej hodnote komplexného císla (reálnej a imaginárnej
zlozky) sa totiz kamsi stráca jednotka, a jednotlivcovi ide vzdy len
o prezitie, pokial mozno slušné. Ak jednotlivec ci národ berie do
vlastných rúk to co mu zostalo, teda právo, zbraň, a vymytý mozok,
tak sa tomu vôbec necudujem.
Zial alebo naštastie? o co menej má Európa zbraní, o to má
silnejšie právne
záväzky, a je len na ludoch ci zacnú rozum pouzívat alebo ho budú
zneuzívat.
Pretoze reálna hodnota zbraní a imaginárna hodnota práva sa dá tak
vyuzit
ako aj zneuzit, zvlášt ak sa právo dá pouzit ako zbraň a zbraň ako
právo.
Ak ucitelia vysvetlujú dôvod II. svetovej vojny spôsobom lebo Hitler,
dôvod zhorenia Alexandrijskej kniznice lebo oheň, a pyramídy v Egypte
lebo
otroci, potom nech radšej dejepis neucia vôbec.
Na záver jeden vtip napriek tomu, ze zidia sú u nás zákonom
chránený.
Viete preco zidia stavajú na okupovaných Palestínskych územiach múr?
Aby sa vošli všetci, ked si pôjdu búchat hlavu o múr nárekov.
Ivan Václav
↧