Ludia casto popierajú, ze výška miezd závisí od nejakých
objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce [1]. Ich predstava
je priblizne taká, ze výška miezd závisí najmä od dobrej vôle
zamestnávatela alebo štátu. Dobrý zamestnávatel ludom „dá
zarobit“, chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ludí stará a zmýka
zamestnávatelov v prospech zamestnancov, zlá vláda je „proti ludom“.
Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci
nedokázu sformulovat na túto tému ziadnu ucelenú teóriu, ktorá by
mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto clánku sa
pokúsim vysvetlit, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od coho závisí
ich výška.
Predstavme si spolocnost, v ktorej zije milión ludí, ktorí sú ale tak
málo produktívni, ze dokázu vyrobit len 100 tisíc párov topánok. Je
vedlajšie, aké sú tu nominálne mzdy, tj. aké císelká sú vytlacené
na papierikoch, ktoré ludia dostávajú na výplatu. Reálne mzdy musia
byt nutne také nízke, ze topánky si môze dovolit nanajvýš kazdý
desiaty clovek, a teda najmenej 90 % ludí ostane bosých. Analogický
argument prirodzene platí aj pre všetky ostatné výrobky. Z tohto
príkladu je zrejmé, ze výška miezd „nejako“ s produktivitou práce
musí súvisiet, nech uz to ludia hocijako popierajú. Ludia nemôzu
spotrebovat viac, nez vyrobia. Nízka výroba znamená nizšie reálne mzdy
a nizšiu zivotnú úroveň. Ziadna „sociálne cítiaca“ vláda so
svojimi „istotami“, ziadne prelievanie slz nad osudom bosých nemôzu
vyprodukovat dodatocné topánky, to môze dosiahnut jedine
produktívnejší obuvnícky priemysel.
Tiez je jasné, ze túto produktivitu ovplyvňuje omnoho viac kvalitné
strojové vybavenie obuvníckej továrne nez usilovnost pracovníkov.
Priemerne usilovný pracovník modernej továrne vyrobí za deň omnoho
viac topánok nez zrucný stredoveký remeselník pracujúci s vypätím
všetkých síl s jednoduchými manuálnymi nástrojmi. Je dôlezité to
zdôraznit, pretoze ludia si pod produktivitou práce robotníka casto
mylne predstavujú nieco také ako jeho usilovnost. Tvrdenia o nizšej
produktivite práce na Slovensku im znejú ako hnusné protislovenské
obviňovanie našich robotníkov z lenivosti. Iracionálne obranné reakcie
potom pochovajú akúkolvek snahu o rozumnú diskusiu. Produktivitou práce
teda budeme rozumiet jednoducho trhovú hodnotu tovaru vyrobeného za
casovú jednotku a pod pojmom fyzická produktivita budeme rozumiet pocet
výrobkov za tento cas.
Zatial teda vieme, ze výška miezd nejako súvisí s fyzickou
produktivitou práce, ktorá zase súvisí s výkonnostou vybavenia
tovární, tj. akumulovaným kapitálom. Je treba ešte vysvetlit, co
urcuje mzdu konkrétneho pracovníka. Ked zamestnávatel najíma
dodatocného (medzného) zamestnanca, maximálna mzda, ktorú je mu
schopný ponúknut, je daná trhovou hodnotou dodatocného produktu, ktorý
sa vytvorí jeho zapojením do práce (tzv. medzný produkt). Ak
zamestnanec vytvorí pre zamestnávatela hodnotu 1000 eur, zamestnávatel
mu bude ochotný vyplatit mzdu nanajvýš 1000 eur, urcite nie 1200.
Medzný produkt je pochopitelne tým vyšší, cím lepším kapitálovým
vybavením zamestnávatel disponuje. Zamestnávatel ale obvykle vôbec
netúzi platit zamestnancovi maximálnu moznú mzdu, danú pracovníkovou
medznou produktivitou (teda tých 1000 eur). Snazí sa mu ponúknut mzdu
nizšiu, ale dostatocne vysokú na to, aby mu zamestnanca neodlákali iní
zamestnávatelia. Zamestnancova mzda bude teda tým vyššia a tým
blizšia jeho medznej produktivite, cim vyššej konkurencii ostatných
zamestnávatelov musí náš zamestnávatel celit. A schopnost ostatných
zamestnávatelov konkurovat mu a preplatit ho nie je daná nicím iným nez
ich vlastnou kapitálovou vybavenostou, a teda medznou produktivitou práce
v ich firmách. Cím viac kapitálu je celkovo akumulovaného v danej
krajine, tým viac sa vyprodukuje, tým vyššie mzdy sú zamestnávatelia
schopní vyplácat a pod tým väcším vzájomným konkurencným tlakom
sú, aby tieto mzdy aj skutocne vyplácali. Mzdy pracovníkov budú
vyššie a rovnako aj ich podiel na celkovom produkte. Preto na Slovensku
nielenze vyprodukujeme menej ako napr. v kapitálovo dobre vybavenom
Švajciarsku (máme nizší HDP), ale navyše na mzdy pripadá len 38 %
tohto nizšieho produktu, kým v Švajciarsku je to 59 % [2].
Vplyv medznej produktivity práce na výšku mzdy sa dá najlepšie
pochopit na príklade tých odvetví, v ktorých má akumulácia kapitálu
malý alebo ziadny vplyv na fyzickú produktivitu. Takými sú napr.
niektoré sluzby. Súcasná cašnícka roznesie za smenu zrejme rovnaké
mnozstvo pohárov piva ako jej kolegyňa v stredoveku, a jej fyzická
produktivita je teda rovnaká. Ako je potom mozné, ze jej reálna mzda je
omnoho vyššia? Zdanlivo to popiera súvis medzi produktivitou práce a
výškou mzdy. Treba si ale uvedomit, ze jej mzda nie je urcená len
medznou produktivitou práce v tejto jednej krcme. Krcmár musí zaplatit
cašnícke takú vysokú mzdu, aby ju odlákal z eventuálnej práce o. i.
v tých zamestnaniach, ktorých produktivita s nárastom mnozstva
akumulovaného kapitálu rastie. Ak by sa pokúsil ponúknut cašnícke
stredovekú mzdu, zamestnala by sa radšej napr. v nejakej továrni.
Krcmár musí zaplatit viac a na rozdiel od svojho stredovekého kolegu si
to môze dovolit. Je to tak preto, ze má solventnejších zákazníkov,
napr. robotníkov z tovární s rastúcou produktivitou. Tí, ak chcú byt
obslúzení, musia väcšiu cast zo svojho rastúceho príjmu prenechat
(priamo ci nepriamo) krcmárovi a cašnícke [3].
Po sformulovaní tejto všeobecnej teórie ju uz môzeme pouzit na
vysvetlenie konkrétnych príkladov zo zivota. Predstavme si napr. vstup
kapitálovo výborne vybavenej firmy (napr. Volkswagen) do krajiny, ktorej
kapitálové rezervy boli zdecimované 40-rocným budovaním socializmu a
20-rocným budovaním silného sociálneho štátu a v ktorej sociálna
politika vlády udrziava stabilnú dvojcifernú nezamestnanost (napr.
Slovensko). Aj ked vdaka svojej vysokej medznej produktivite je VW schopný
vyplácat mzdy na nemeckej úrovni, ani ho nenapadne urobit nieco také.
Bezní slovenskí zamestnávatelia so svojou slabou kapitálovou
vybavenostou pre neho nie sú konkurenciou [4] a nezamestnaných je
dostatok, preto VW úplne stací, ak ponúkne mzdy mierne nad slovenským
priemerom a hlboko pod nemeckým a nebude mat problém získat najlepších
pracovníkov, akí na trhu sú. V Nemecku musí kvôli konkurencii iných
kapitálovo dobre vybavených firiem ponúknut omnoho vyššie mzdy. Táto
skutocnost ukazuje, ze výška miezd v nejakej firme nezávisí jednoducho
od produktivity tejto konkrétnej firmy, ale od akejsi „priemernej“
produktivity v danej krajine, danej celkovým mnozstvom akumulovaného
kapitálu. Kedze v Nemecku je kapitálu podstatne viac, je tam vyššia aj
produktivita práce bezného pracovníka, a tým aj úroveň miezd. Toto si
neuvedomujú ludia, ktorí spochybňujú vplyv produktivity práce na
výšku miezd na základe pomýleného argumentu, ze robotníci v
slovenskom a nemeckom VW majú prinajmenšom rovnakú produktivitu, a
napriek tomu tí slovenskí majú výrazne nizšie platy.
Skôr nez zacneme hromzit na chamtivých nemeckých kapitalistov
zneuzívajúcich slovenskú chudobu, je dobré si uvedomit, ze VW nemôze
celý rozdiel medzi nemeckými a slovenskými mzdami zhrabnút ako zisk.
Konkurencia ho núti premietnut túto úsporu aspoň ciastocne do nizších
cien výrobkov. Bez ohladu na to, v akej miere to urobí, ci uz preferuje
vyšší zisk, alebo znízenie cien výrobkov, núti to konkurentov takisto
znizovat náklady na pracovnú silu a presúvat kapitál do podobných
krajín ako Slovensko. Vdaka tomu reálne mzdy v týchto krajinách rastú,
a to bud tým, ze sa zvyšujú nominálne mzdy v dôsledku konkurencie
produktívnejších zamestnávatelov, alebo vdaka znízeniu cien výrobkov
umoznenému nizšími nákladmi na pracovnú silu a celkovo lepšou
alokáciou kapitálu. Slovenskí robotníci nielenze „otrocia“ v
cudzích montáznych dielňach, ale ako spotrebitelia si môzu aj dovolit
kúpit autá ci elektroniku, ktoré sú lacnejšie, nez by boli, keby ich
vyrábali len nemeckí robotníci poberajúci trojnásobné mzdy. Podobne
nárast ziskov firiem ako VW vedie k vyššej akumulácii kapitálu, ktorý
v budúcnosti umozní nárast produktivity a miezd.
Je dobré zdôraznit, ze pod pojmom mzda sa v tomto clánku rozumela hrubá
mzda (alebo superhrubá mzda ci cena práce na výplatnej páske).
„Sociálne výhody“ garantované štátom nemajú ziadny vplyv na
samotnú výšku hrubej mzdy. Sú z nej ale financované a úmerne tomu
preto znizujú zamestnancovu cistú mzdu. Taktiez neexistujú ziadne
„odvody zamestnávatela“ - aj táto suma spadá do hrubej mzdy a cim je
vyššia, tým nizšia bude zamestnancova cistá mzda. Pojem „odvody
zamestnávatela“ je len rafinovaný výmysel, ktorý má v naivnejších
zamestnancoch vyvolat dojem, ze vdaka štátu dostávajú od
zamestnávatela nieco, co by inak nedostali.
Ukázal som, ze nízke mzdy sú dôsledkom nedostatku kapitálu. Je preto
zbytocné hromzit nad údajnou chamtivostou slovenských zamestnávatelov a
tvárit sa, ze situácia slovenských pracovníkov sa zlepši, ak si bud
sami podnikatelia vstúpia do svedomia a zvýšia mzdy alebo ich k tomu
donúti sociálne cítiaca vláda. Vylievaním zlce na chamtivých
podnikatelov sa síce niektorým ludom ulaví, ale problém to nerieši.
Ten totiz nie je v psychike zamestnávatelov a v ich lakomosti, ale v
objektívnej skutocnosti nedostatku kapitálu, a jeho jediné riešenie je
jeho dalšia akumulácia. Tá je mozná bud príchodom zahranicných
investorov alebo domácou akumuláciu [5]. Kedze kapitál sa tvorí vdaka
dosiahnutému zisku a vdaka úsporám, politika trestajúca zisk a úspory
(vyššie dane a odvody, predrazovanie nákladov zamestnávatelov,
obmedzenie sporivého dôchodkového piliera a dalšie opatrenia tohto
druhu) akumuláciu kapitálu brzdí. Perspektívy slovenských poberatelov
miezd do budúcna preto nie sú velmi ruzové.
--------------------
[1] Poucná diskusia je napr. v
eTrende: http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu/diskusia
[2] [LINK:
http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu/]
http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu
[3] Vidíme, ze socialisti majú pravdu, ked trh obviňujú z
nespravodlivosti, kedze novovytvorené bohatstvo sa na trhu prerozdeluje v
prospech cašnícky, ktorá sa oň nijako nezaslúzila, namiesto aby celé
pripadlo kapitalistom, ktorí ho svojou kapitálovou akumuláciou umoznili.
Podobne sú na tom aj robotníci, ktorí zarobia viac nez ich stredoveký
kolega vdaka lepšiemu kapitálovému vybaveniu, nie vdaka svojim osobným
kvalitám.
[4] Nedávno boli v tlaci správy, ze VW sa chystá vybudovat lakovňu, v
ktorej investuje v prepocte na pracovníka takmer 300 000 - 400 000 eur.
Porovnanie tejto sumy s biednym kapitálovým vybavením väcšiny
zamestnávatelov na strednom alebo východnom Slovensku názorne ukazuje,
preco je taký velký rozdiel medzi nemeckými a slovenskými
platmi. http://ekonomika.sme.sk/c/6091063/volkswagen-spustil-novu-lakovnu-za-sto-milionov-eur.html
[5] Výhodou toho druhého spôsobu je to, ze obyvatelia Slovenska by
profitovali okrem miezd aj z kapitálových výnosov.
/Clánek puvodne vyšel na [LINK:
http://www.iness.sk/stranka/7664-Preco-su-na-Slovensku-nizke-mzdy.html]
iness.sk./
↧