Nepríjemný vzostup nezamestnanosti v posledných mesiacoch je nútená vo
zvýšenej miere adresovat aj vláda.
Zverejnenie januárovej evidovanej nezamenostnanosti na úrovni 14,8%
znamená, ze ku koncu roku zamestnávatelia skutocne prepúštali. Ci sa
dockáme jej poklesu vdaka sezónnym prácam, ako vláda dúfa, alebo bude
aj nadalej rást, prezradia dalšie mesiace.
Vláda na svoju obhajobu tvrdí, ze za vyššiu nezamestnanost nemôzu jej
konsolidacné opatrenia (rozumej vyššie daňovo-odvodové
zatazenie), [LINK:
http://aktualne.atlas.sk/fico-za-rast-nezamestnanosti-moze-kriza-nie-zmeny-zakonov/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/]
ale kríza. Zamestnávatelia však neprijímajú a neprepúštajú
pracovníkov na základe clánkov o kríze, ale na základe zdrojov, ktoré
majú k dispozícii. A týchto zdrojov je po zvýšení dane z príjmu
právnickych osôb, zvýšení odvodového zatazenia a novele Zákonníka
práce, ktorá predrazuje prepúštanie (a tým pádom zvyšuje náklady, s
ktorými treba rátat uz pri zamestnávaní), coraz menej.
*Vláda bojuje s (ne)zamestnanostou*
Tohto faktu si je vedomá aj vláda. Sama totiz pripravuje programy, ktoré
majú vybraným zamestnávatelom dotovat náklady na zamestnancov. Jedným
z takýchto projektov je aj preplácanie nákladov na zamestnanca
autodopravcom, ktorého cielom bolo znízenie nezamestnanosti mladých do
29 rokov. Na program boli vyclenené prostriedky vo výške 10 miliónov
eur a rátalo sa s vytvorením 2 000 pracovných miest. Výsledok? Za tri
mesiace existencie projektu sa [LINK:
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59386010-richterov-projekt-zamestnal-iba-12-ludi]
vdaka nemu zamestnalo 12 ludí.
Ministerstvo práce vidí jasnú prícinu neúspechu – kríza. Aj tak
však plánuje nevycerpané financné prostriedky presunút do iných
programov na podporu zamestnanosti. Vláda tu prejavuje zvláštny zmysel
humor. Na jednej strane zvýšila daňovo-odvodové zatazenie, ktoré
predrazuje zamestnávanie a obmedzuje tvorbu pracovných miest, na druhej
strane ale z týchto daní financuje programy, ktoré majú vytváranie
miest dotovat. Najprv teda zviazala podnikatelom pri zamestnávaní ruky a
teraz sa snazí vybraným z nich špagát rozrezat. Nevie však ktorým.
*
Kto chce 10 miliónov?*
Natíska sa preto otázka, ci by predsa len nebolo lepšie zachovat nizšiu
mieru daňovo-odvodového zatazenia a zrušit podobné programy
zamestnanosti. Podnikatelský sektor na rozdiel od štátneho totiz
málokedy rieši problém, ze má na úcte zbytocných 10 miliónov eur, a
nevie, co s nimi.
Podobným návrhom z dielne ministerstva práce je [LINK:
http://m.hnonline.sk/2-59372540-kw0000_hndetail-dd] návrh na 2 tisíc
eurovú províziu agentúre spolupracujúcej s úradom práce, ak nájde
uchádzacovi o zamestnanie pracovné miesto. Otázkou ostáva, cím su dnes
vlastne úrady práce, ak nie štátnym nástrojom spájajúcim dopyt po
práci (zo strany zamestnávatelov) s jej ponukou (zo strany uchádzacov).
Navyše, pri takmer 15% nezamestnanosti a desiatkami uchádzacov
pripadajúcich na otvorenú pracovnú pozíciu firmy skutocne nemajú
problém nájst nového pracovníka. V prípade vysokokvalifikovaných
špecialistov môzu vyuzit sluzby personálnych agentúr uz dnes.
Špecialisti však nepatria ku skupine ludí, ktorá by potrebovala pri
svojom uplatnení pomoc od štátu.
Navrhované riešenie preto neadresuje podstatu problému súcasného trhu
práce, ktorým je nedostatocné vytváranie pracovných miest. Tieto
nevznikajú aj kvôli vysokým nákladom práce predrazovanými odvodmi.
Neúspech programov na podporu zamestnanosti je praktickou ukázkou toho,
ze pracovné miesta vytvára súkromný sektor tam, kde je to rentabilné.
Ak chce štát skutocne zvýšit zamestnanost, mal by túto rentabilitu
podporit znízením zatazenia práce. [LINK:
http://blog.etrend.sk/iness/2012/12/12/nizsimi-odvodmi-za-vyssiu-zamestnanost/]
Zacat môze u nízkopríjmových skupín, ktoré majú najväcší problém
sa zamestnat.
Prostriedky na odvodové úlavy môzeme hladat nielen v zastavení
chronického plytvania vo verejnej sfére, ale tiez zrušením programov
hasiacich problémy, ktoré vznikajú z potreby ich financovania.
↧