[IMG:dojmam.jpg, 15kB]Chýba jedna vianocná ikona – ako Mária dojcí
svojho syna.
Vo svojej srdce hrejúcej podstate sú Vianoce príhodou narodenia:
nezný vztah medzi novou matkou a jej novorodencom.
Materský vztah medzi Pannou Máriou a jej bábätkom na prvé
betlehemské Vianoce rezonoval v krestanskej obci pocas storocí tak
intenzívne, ze sa stal neoddelitelnou súcastou jej vianocného obchodu.
No všetkým bezným scénam so svätou rodinou — jaslicky
a pastierske hry, poštové známky a vianocné pohladnice — chýba
dôlezitý prvok vztahu medzi matkou a dietatom, bez ktorého sa moderní
krestania radi zaobídu, a to je dojcenie dietata.
Jeziš iste nerástol na flaši. Tak co sa stalo s Máriinými prsiami?
Je to príbeh storocí, ale má pomerne krátku odpoved: dáva
ju rozmach kníhtlace v Európe v15. storocí.
Historici nám vravia, ze s vynálezom pohyblivých písmen sa vynorila
moznost masového trhu pre pornografiu, co viedlo k sexualizácii
zenského tela v ludovej predstavivosti. Ešte významnejším bolo,
ze tlaciarenský lis umoznil šírenie anatomických kresieb ludského
tela pre lekárske úcely a tak ho demystifikoval. Obidva tieto javy
podryli tradicný názor, ze ludské telo je odrazom niecoho bozského.
Dalším významným dôsledkom novej technológie bola hromadná tlac
Biblií a kontroverzných protestantských spisov, zameriavajúcich
sa na texty Písma a odrádzajúcich od obrazov a „katolíckych“
praktík, ako bolo uctievanie Panny Márie a svätých.
Kultúrny posun bol taký velký, ze coskoro zacali aj katolíci vidiet
v pohlade na prsia „neprístojný“ obraz pre kostoly. Miesto
narodenia Jeziška sa stalo dominujúcim motívom krestanstva umucenie
na krízi a trpiaci Kristus; Vianoce sa stali témou pre pohladnice.
„Ak sa na ulici niekoho spýtate, co je symbol krestanstva, povie
vám, ze je to ukrizovanie“, vraví Margaret Milesová, autorka kmihy
/Komplexné potešenie: sekularizácia pÅs v rokoch 1350-1750/;
opisujú sa v nej stopy miznutia obrazov dojciacej Márie po renesancii.
„Ukrizovanie sa stalo hlavným symbolom bozej lásky k ludu a nahradilo
kojacu ikonu,“ píše. „V najranejších dobách krestanstva bola
primárnym symbolom bozej lásky k ludstvu dojciaca panna a jej sýtiaci
prsník.
Najstarší známy obraz Panny Márie je freska v rímskych katakombách
z tretieho storocia, znázorňujúca Jeziška, ako cicia jej odhalený
prsník.
Z pocetných takýchto pôvodných stôp sa stal populárnym motív,
nazývaný po latinsky „Maria lactans“ (dojciaca Mária) a z neho
vznikli ilustrácie, ktoré katolícka spisovatelka Sandra Mieselová
nazvala „šokujúcou mäsovostou našej viery“.
V stredoveku sa obraz kojacej Márie pouzíval v kazdom moznom kontexte.
„Laktacné zázraky“ a „mliecne chrámy“ zaplavili celý
krestanský svet. Podla jedného prameňa sa Mária stala „dojkou
spásy“, ponúkajúcou pomoc komunitám, postihnutým vojnou alebo
chorobou. Na niektorých obrazoch klací sv. Bernard z Clairvaux pred
sochou Panny Márie, z ktorej prsníka mu na ziadostivé pery strieka
jej mlieko.
To všetko hlboko dojímalo veriacich tých cias, ale mozno
sa az preháňalo. Sto rokov pred reformáciou vraj sv. Bernardín
Sienský zartoval:* „Tá Mária musela dat viac mlieka ako sto
kráv“.*
No ako sa prsník stával objektom lekárskeho a sexuálneho záujmu,
prestával byt predmetom svätej túzby.
Milesová vraví, ze nenašla nijaký nábozenský obraz s dojciacou
Máriou, pochádzajúci z obdobia po roku 1750, hoci obnazené prsia
sa v tom case stali bezným námetom klasických nenábozenských
obrazov, napríklad na slávnom obraze Eugena Delacroix „[LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Eug%C3%A8ne_Delacroix_-_La_libert%C3%A9_guidant_le_peuple.jpg]
Sloboda vedie lud“ z roku 1830 na pamät Francúzskej revolúcie, alebo
na pocetných obrazoch mladej rímskej zeny, [LINK:
http://milkydreams.com/roman_charity/paintings-roman-charity-daughter-breastfeeding-her-father-starving-prison]
dojciacej svojho hladujúceho otca vo väzení, aký namaloval aj Rubens.
Môze sa po takejto sekularizácii a sexualizácii prsník vrátit ako
nábozenský symbol?
Potenciál tu je. Niektorí konzervatívci robia z Jezišovho pestúnstva
symbol protipotratového hnutia, kým liberálnejší veriaci uvádzajú
dojcenie Panny Márie ako inšpiráciu politiky sociálnej spravodlivosti.
A mnohí hispánski katolíci si zachovali oddanost Dojciacej Panne
(La Virgen de la Leche), ktorá sa pri ich zvýšenej imigrácii môze
šírit.
Aj tak je však tazko predstavit si uz zajtra v poštových
schránkach vianocné pohladnice s Jeziškom na Máriinom prsníku.
Hoci pocet dojciacich matiek v poslednom case rastie, dojcenie
vo verejnosti ostáva skôr prameňom provokácie ako útechy. Spomeňme
si len na kontroverziu poslednej jari, ked Time mal na titulnej strane
26-rocnú mamu, dojciacu svojho 3-rocného syna — portrét,
inšpirovaný slávnymi obrazmi madony a dietata. A matky, ktoré
sa opovázia dojcit svoje dieta v kostole, sa castejšie stretávajú
s tvrdými pohladmi ako s priatelským súhlasom.
[IMG:dojma.jpg, 66kB]
Milesová si myslí, ze nech sa proti tomu stavajú akékolvek
prekázky, pre kultúru a krestanstvo by bolo dobre, keby sa Maria
Lactans aspoň nakrátko vrátila do kostolov — na Vianoce alebo
kedykolvek.
Koncí: „Malo by byt mnozstvo symbolov bozej lásky k ludstvu. Môze byt
len jeden spôsob, ako hovorit o takom velkom mystériu? Nie, nemôze.“
*zdroj: http://slovakia.humanists.net/dojma.htm*
↧