Po Švédsku, ktoré od januára [LINK:
http://iness.sk/stranka/7560-Svedsko-znizuje-dan-z-prijmu.html] znízilo
daň z príjmu právnických osôb, sa ku severským krajinám s
korporátnou daňou nizšou ako má Slovensko, mozno pridá aj Dánsko.
Dánsko spolu so Švédskom sú nenápadní clenovia, kde akoby kríza len
nakúkala spoza plota a zivot išiel nerušene dalej. [LINK:
http://europa.eu/rapid/exploit/2013/02/IP/SK/i13_151.ski/Pictures/100000000000040B000004E4986DFF31.jpg]
Deficity zatial pod kontrolou, ci dokonca obcasný prebytok aj v case
krízy, dlh nizší ako má Slovensko, nezamestnanost[LINK:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01032013-BP/EN/3-01032013-BP-EN.PDF]
bezpecne pod európskym priemerom. Obe krajiny majú vlastnú menu,
krachujúca periféria eurozóny sa ich preto týka pomenej.
Zdá sa, ze v takejto situácii stací vláde obut papuce a spokojne sa
šuchtat ku dalším volbám. O to prekvapujúcejšie je, ze kabinet
premiérky Helle Thorning-Schmidt, zlozený zo Sociálnej demokracie,
Dánskej sociálne liberálnej strany a Socialistickej ludovej
strany [LINK:
http://cphpost.dk/politics/government-presents-growth-and-jobs-bill]
pripravil balík opatrení, ktorý by navodil mrákoty aj nejednému
pravicovému politikovi na Slovensku.
Jeho najviac reklamovaným bodom je znízenie korporátnej dane z 25% na
22% (s výnimkou ropných spolocností) s ocakávaným výpadkom príjmov
160 miliónov eur. No obsahuje aj znízenie energetických poplatkov pre
firmy (241 mil. eur), zvýšenie odpocítatelnej polozky na výskum a
vzdelanie a znízenie DPH na hotelové sluzby (94 mil. eur), zrušenie
poplatku za odjazdené kilometre pre kamióny (200 miliónov do roku 2020)
ci odpocítatelné polozky pri renováciách domov (200 miliónov eur). Pre
úplnost treba dodat, ze do balíka sú primiešané nielen škrty v
daniach, ale aj niektoré nové verejné investície ako zvýšené výdaje
na renováciu verejných budov ci podpora pre vysokokvalifikovaných
zahranicných pracovníkov, celkovo vo výške zhruba 680 miliónov eur.
No ešte zaujímavejšie ako fakt, ze lavicová vláda vo velkom škrtat
dane podnikatelom, je spôsob vybalansovania rozpoctu. Jediné zvýšenie
ci zavedenie dane je docasná daň na penzijné úspory, ktorá má
priniest 134 miliónov eur. Inak tam nájdeme len plejádu škrtov a kvázi
škrtov (teda spomalenia nárastu).
Dánske municipality majú zmrazit svoje výdavky, co by malo ušetrit 270
miliónov eur z budúcorocných výdavkov. Spomalenie rastu verejného
sektora z pôvodných 0,8% na 0,4% v roku 2014 s ocakávaným ušetrením
255 miliónov, zosekanie štipendijného systému pre študentov o 134
miliónov, zosekanie podpory v nezamestnanosti o 53 miliónov eur a
spomalenie rastu platov v štátnej správe o 201 miliónov (uz od roku
2013). Nie je to ziadna velká revolúcia, verejné výdavky v Dánsku
presahujú 48 miliárd eur rocne, ale kazdá kvapka sa ráta.
Slovensko má uz dnes najvyššiu daň z príjmu právnických osôb z
krajín bývalého východného bloku, ale nizšie dane má coraz viac
krajín západnej Európy. Dalšia na rade je velká Británia, kde v
apríli tohto roka daň [LINK: http://www.hmrc.gov.uk/rates/corp.htm]
klesne na 23%, teda na úroveň Slovenska. Pri zisku menej ako 300 000
libier to je dokonca [LINK: https://www.gov.uk/corporation-tax-rates] len
20% a plná sadzba sa aktivuje az pri úrovni zisku 1,5 milióna libier.
Nesmieme zabúdat na to, ze väcšina týchto krajín je podstatne
konkurencieschopnejšia ako Slovensko (Dánsko 5., Británia 7., Švédsko
13. vs. Slovensko 46. na svete podla Doing Business). Treba sa teda
spýtat, co vlastne chceme svetu ponúknut. Pohlad na úroveň
nezamestnanosti napovedá, ze ani lacná pracovná sila, náš prvý a
posledný tromf, ktorý sme mali, nie je pre investorov velkým trhákom.
http://www.iness.sk/stranka/8103-Danska-lavica-seka-dan-pod-uroven-Slovenska.html
↧