Uplynulý víkend som okrem iného stierkoval jednu z miestností nášho
nie celkom dokonceného domu. Stierkovanie má daleko od cinností, ktoré
robím v zamestnaní a od cinností, ktoré robím najlepšie. Napriek tomu
som tú prácu spravil sám. Nepoznám nikoho, kto by podobnú skúsenost
nemal a preto ju mozno pouzit na ekonomickú lekciu pochopitelnú pre
kazdého.
*Zdaňovanie znizuje zamestnanost a robí nás všetkých chudobnejšími*
Preco som vlastne robil prácu, ktorú by majster dokázal spravit
rýchlejšie a efektívnejšie ako ja? Za seba viem povedat, ze ak by ma
štát mesacne nepripravil celkovo o polovicu príjmu, mohol by som si
dovolit dat tú prácu urobit niekomu inému. Jedno malé pracovné miesto
by bolo vytvorené. Nielenze by bolo vytvorené pracovné miesto, ale
došlo by aj k všeobecne prospešnej delbe práce. Celý deň, ktorý som
strávil stierkovaním, som mohol strávit vykonávaním cinnosti, ktorú
viem robit lepšie. Ak kazdý vykonáva prácu, ktorú vie najlepšie,
celková produktivita v ekonomike je najvyššia a celkové bohatstvo,
ktoré vzniká je tiez najvyššie.
Kritik by namietal, ze ak by ma štát nezdaňoval, tak ja by som si
peniaze iba hromadil, všetky práce vykonával nadalej sám a nikto by odo
mňa prácu nedostal. Áno, aj ked ja nie som ten typ cloveka, ale sú aj
takí, ktorí robia všetko sami. Co sa však deje s peniazmi, ktoré
niekto iba zhromazduje? Je naozaj málo takých, ktorí si peniaze
schovávajú pod vankúš. Väcšina ludí svoje peniaze ukladá v banke
alebo iným spôsobom investuje. V banke tie peniaze nestoja na mieste.
Predstavujú kapitál, ktorý je uvolnený pre niekoho iného, ktorý ho
môze pouzit napr. na financovanie stavby nového domu. Vidíme teda, ze
tí, ktorí “iba šetria”, tiez zvyšujú zamestnanost a hrajú
dôlezitú úlohu v ekonomike.
Sofistikovanejší kritik môze namietat, ze z daní, ktoré vláda
vyzbiera, sa financujú tiez pracovné miesta. Áno, je to pravda, ale aká
je efektivita v porovnaní s mojou priamou platbou remeselníkovi? Dane z
mojej výplaty prejdú celou radou rúk a kazdá si z tých peňazí kúsok
zoberie bez toho, aby vznikla nejaká nová hodnota. Zacína to niekde na
ministerstve, kde byrokrati organizujú daňový systém, pokracuje vo
firme, kde nevýrobné, úctovnícke oddelenie študuje a aplikuje daňové
zákony. Ked uz sú dane strhnuté z výplaty, putujú na daňový úrad.
Úcet daňového úradu je pod drobnohladom byrokratov, ktorí
rozmýšlajú, co by sa s peniazmi asi dalo urobit. Neraz dávajú
vypracovat analýzu, ktorá stanoví najlepšie vyuzitie peňazí. Ked uz
je jasné, na co sa peniaze pouzijú, vytvorí sa nejaká komisia, ktorá
spraví výberové konanie. Netrúfnem si povedat kolko percent z tých
peňazí je prec a nevznikla ziadna hodnota, ktorá by zvýšila bohatstvo
spolocnosti. Nevyprodukovalo sa vôbec nic!
Ešte sofistikovanejší advokát zdaňovania by mohol namietat, ze ak sa
peniaze pouzijú na infraštruktúru, tak je to pre spolocnost skvelá
investícia, ktorá sa vráti kazdému. V rámci jednoduchej ekonomickej
lekcie nie je potrebné zacínat diskusiu o tom, ci by infraštruktúra
mohla vznikat aj bez daní a ci by sa nedalo aj efektívnejšie. Ked si
pozrieme štruktúru štátneho rozpoctu, tak vidíme, ze obrovská cast
peňazí je spotrebovaná na iné a spolocensky málo prospešné alebo
dokonca škodlivé výdavky.
*Záver*
Zdaňovanie znizuje zamestnanost, vedie k menšej delbe práce. Nizšia
delba práce znamená to, ze ludia si vyrábajú mnohé veci “na
kolene” a ekonomika nie je tak produktívna a prosperujúca, ako by mohla
byt.
[LINK:
http://www.menejstatu.sk/wp-content/uploads/2013/01/Philosoraptor-zamestnanost.jpg]
http://www.menejstatu.sk/ako-som-nikomu-nedal-pracu/
↧