O troch grošoch moderne
Asi poznáte tú rozprávku o troch grošoch, ja osobne ju mám velmi
rád. Je velmi poucná aj ked záver je pravý nefalšovaný rozpravkový,
taký sa v skutocnom svete stat nemôze)
Ak ju náhodou nepoznáte, tu je link:
http://citajmedetom.pravda.sk/klasicke-rozpravky/clanok/19438-o-troch-grosoch/
Táto rozprávka krásne deti v minulosti ucila o sociálnosti,
zodpovednosti za starších, investíciu v mladších. V súcasnosti by
tato rozprávka uz zial nemohla fungovat. Sociálny systém nás schaosil
daňami, odvodmi, poistnými a všelicím mozným, ze uz sa v tom podla
mňa ani Kocúrv cizmách, ba ani Baba Jaga nevyzná....napriek tomu som sa
pokúsil túto rozprávku prerozprávat, aj ked viem , ze novým
Dobšinským nebudem, ale mozno sa zachová pre dalšie generácie, aby
vedeli ako sa v týchto casoch deti ucili sociálnosti. Samozrejme trošku
zjednoduším, aby to tie chúdatká budúce deti pochopili a ani ja sám
všetky záludnosti systému nepoznám. Takisto nemôzem svoju rozprávku
nazvat o troch grošoch, to by sa tazko pocítalo, nazvem ju povedzme
o trinástich grošoch (súcasník iste pochopí, ze myslím 1300 eur)...
Rozprávka o trinástich grošoch
Kopal raz jeden chudobný clovek pri hradskej priekopu. A neviem ako sa
stalo, a dost na tom, išiel okolo neho sám najjasnejší premiér, mozno
na míting, mozno klikovat medzi vojáckov, mozno gratulovat zenám
k sviatku. I opýtal sa chudobného cloveka.
„Povedzze mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto tazkú
robotu?“
„Ha, najjasnejší pán premiér, ja mám na deň trinást grošov,
aspoň náš richtár tak vravia“
Zadivil sa mocipán nad tým a opýtal sa ho, ako môze z tých
trinástich grošov vyzit. „Jaj, vaša jasnost, coby len vyzit, to by
ešte bolo lahko, ale ja z tých trinástich grošov dokonca tri
nevidím,tri sú len napísané, dva mi zoberú , dva poziciavam, dva
vraciam, a z jedného zijem. A to ešte hlásnik hlásil, ze u nás
v dedine kazdý dlzí 70 grošov, ale to vraj netreba platit....zatial.
Ale tu veru premiér nerozumel, co to znamená, trel si rukou celo, ze si
rozhúta, co by to, ako by to mohlo byt. No nevyhútal nic, len
pekne-krásne priznal, ze on veru nerozumie, ako by to mohlo byt,
z trinástich grošov i vracat, i poziciavat, i vyzit a ako je mozné
ze osem grošov kopác niekam šantrocí.
„Nuz, najjasnejší pane,“ povie chudobný clovek, „to je takto!
Náš richtár, co mi kopat dávajú, vravia, ze zarobím trinást grošov.
Ale tri groše vraj posielajú k Vám pán premiér, vraj aby mali fagani
kde futbal hrat, olympiádu organizuvat, syr z nášho salaša propagovat
(aby sme vraj vedeli ze je lepší ako z vedlajšej dediny.....my to síce
vieme, ale vraj nám na náš syr treba SK nálepku nalepit), volebné
letáky po košiari rozvešat a všelijaké huncútstva iné vyvádzat.
A tak mi richtár na papierik napíšu nie trinást, ale desat grošov,
ale dajú mi len sedem. Vraj tri musia poslat Vám pán premiér. Vraví
sa, ze ked raz nebudem vládat kopat, tak mi Vaša jasnost pošle tie tri
groše nazad, aby som dozil, alebo ak ochoriem, ze mi tiez z mojich
grošov nieco dáte. Ja ako prostý kopác som rád, ze takúto istotu
máme. A ani mi nevadí, ze z mojich grošov vraj posielate tuhla Ferovi
z našej obce , ktorému sa ani len kopat nechce.
Tak mám sedem grošov, ale ak idem tuná na salaš ci do konzumu nieco
kúpit, i vravia mi ze oštiepok má síce hodnotu pät grošov, ale dva
vraj musia poslat Vám pán premiér. DPH tomu u nás aj krcmár Lojzo
vraví, nikto nevie co to znamená, ale myslíme ze to je Do Premiérovej
Huby. Veru zlí sme na Vás pán premiér, ved vy aj pandúrom musíte
groše platit aj zlodejom a nicomníkom v hradnom zalári dat bez práce
jest.
Inu z mojich zostanuvších piatich grošov dva dám svojmu synovi. Chcem
aby sa mal lepšie a aspoň on z rodiny nekopal priekopu. Tak mu školné
platím, aj prezúvky aj ošatenie, ved snád mi to raz vráti, tak velmi
ho rád mám, ako vy pán premiér náš pospolitý lud.
Z posledných troch grošoch dva vrátim. Ved som slušný clovek, moja
mama i tata ma vychovali, rád ich mám, ved ich predsa nenechám vyjst
na psí tridsiatok. Vravia, ze Vy pán premiér im posielate, za to, ze
celý zivot priekopy kopali a desiatky odvádzali kazdému po dva groše.
Za to Vás aj majú radi a vzdy Vás verne volia, no pravdou je,ze im dva
groše na tie všetky strigôňstva ako nájomné, elektrika plyn
a nebodaj poziveň nezostáva.
A tak mi pán premiér zostáva jeden groš na obzivu. Ja som clovek
skromný a pracovitý, mne to stací, ale pocul som ze u nás v dedine
sú aj chasníci a paholkovia co len tri groše za prácu dostávajú,
vraj ste im to minimom stanovili, tam sa chodte opytovat ako z mála
vyzit.
I pýta sa velkomozný, a ako je to kopác s tým dlhom ? No pán
premiér, odvetí kopác, tak nám vartáš i hlásnik v dedine vraveli.
Vraj za posledných dvadsat rokov, co tu rigol kopem uz si Vaša vrchnost
pozicali od zlých ludí, vraj aby sme sa my, jednoduchší, mali lepšie,
civilizovane, aj gréckym chasníkom sme poslat museli, aby im tazko
nebolo, takze vlastne my všetci sme si pozicali, uz nám vraj ani vlastný
chotár nepatrí. Len sa pán premiér bojím, co sa stane ked tí
cernokňazníci prídu svoje groše nazad pýtat, co budeme robit. Pán
premiér, Vy im to istoiste nevrátite, vy sa kade nizššie ploty
zdúchnete, a ja im z jedného groša dalších sedemdesiat rokov nebudem
vládat kopat.
„No, dobre, ked je tak,“ zaradoval sa premiér. „Vidíš, môj
drahý, ja mám doma dvanástich radcov, a cím väcšiu plácu im dávam,
tým väcšmi sa mi ponosujú, ze nemajú z coho zit a trovit. Zistím ja,
ci netrovia z vašich grošov, a ak aj na to prídem, hned im zltú kartu
vystavím. Ale ak by sa prišli k tebe opytovat( ked zas volby budú),
nepovedzze im, co a ako rozmýšlaš — pokým len môj obraz
neuvidíš, tým sa preukázu.
Ako to dopovedal, daroval ešte sedliakovi za hrst predvolebných letákov,
slúbil istoty a odišiel domov. Len co došiel, dal si zavolat tých
dvanástich radcov.
„Vy,“ povedá im, „co z tolkých peňazí nemôzete vyzit, tu
v krajine je jeden clovek, ktorý má na deň iba trinást grošov a ešte
aj z tých vracia, poziciava a tak dalej a iba na tom poslednom sám
zije — predsa statocne vyzije. Teraz, ked ste múdri, povedzte mi
vy,radcovia a ministri, ako to zaonacit, co mu slúbit, akú daň novú
vymysliet, ci jeho prácu na dohodu upravit tak, aby mu ani ten jeden groš
nezostal....ked je taký vychytralý a premúdrelý, istotne aj
z medenáku vyzije.....
KONIEC
↧