Rodicia zijúci vo Francúzsku sa budú musiet dohodnút, kto bude v
úradných dokumentoch figurovat ako rodic A a kto ako rodic B. Pomenovanie
ako otec alebo matka nie sú uz politicky korektné. V úradných
dokumentoch vraj nemajú co hladat. Prezident Hollande to zariadi, zákon
uz má pripravený. Niekto tieto nové opatrenia víta otvorenou nárucou,
iní protestujú na námestiach.
Spolocenský diskurz o tom, ako to má v spolocnosti fungovat, sa opakuje
znova a znova v inej podobe, v inej oblasti. Ako prichádzajú nové témy
zistujete, ze raz stojíte na jednej strane a inokedy na druhej strane. V
niektorých témach ste v konflikte s tými, s ktorými ste v iných
témach súhlasili. Všetky témy však musíte sledovat, lebo vás vtiahli
do velkej spolocenskej hry, ktorá nepozná prestávku. Ak vám nieco
unikne a nevyslovíte vlastný názor dostatocne nahlas, iní vám zmenia
váš zivot. Tá spolocenská hra sa volá sociálna demokracia.
Ak raz príjmeme myšlienku, ze sloboda jednotlivca podlieha rozhodnutiu
väcšiny a ze váš majetok nie je celkom váš majetok a váš príjem
nie je celkom váš príjem, v tom okamihu sa roztrhne celé vrece
komplikovaných problémov. Problém okolo registrovaných partnerstiev a
tradicnej rodiny presne zapadá do tejto kategórie, aj ked to mozno
navonok tak nemusí vyzerat.
*Preco je vlastne definícia manzelstva a ich registrácia štátnou
agendou?*
V prvom rade treba povedat, ze ešte pred dvoma storociam štát nebol ten,
kto rozhodoval, co je to manzelstvo. Mozno to niekoho prekvapí, ale v
tých casoch bola tradicná rodina uznávanejšou hodnotou ako dnes.
Môzeme bez váhania povedat, ze štátna definícia manzelstva nie je
zárukou ochrany tradicného manzelstva a rodiny. Skôr naopak, ekonómovia
ako prof. [LINK: http://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Sowell] Thomas
Sowell sa zhodujú, ze sociálny štát pôsobí na tradicnú rodinu
nicivejšie ako mnohé iné faktory.
Sociálny štát je z definície systém, kde sa prerozdeluje velká cast
bohatstva. Nestacia poplatky za konkrétne sluzby, nestacia ani nepriame,
spotrebné dane. Musia sa zdaňovat aj príjmy a zavádzat špeciálne
dane, ktoré by normálneho cloveka sotva napadli. Len ako zabezpecit, aby
bola miera, ktorou zdaňujú jedného spravodlivá vzhladom na iného
daňovníka? Ako zdaňovat tak, aby v konecnom dôsledku platil dane ten,
na koho sú namierené a aby sa neprenášali na niekoho, na koho
namierené nie sú?
Ked si predstavíme, aká je spolocnost komplikovaná a dynamická, ked si
predstavíme, ze kazdý clovek sa narodí do inej situácie, prezije
unikátny zivotný príbeh, ked si predstavíme komplikovanost modernej
ekonomiky, tak je nám jasné, ze spravodlivost nie je mozné nájst. Je to
teda snaha od pociatku odsúdená na neúspech. Nech sa systém nastaví
akokolvek, neustále sa bude vynárat potreba nový daňových reforiem.
Aj byrokratom je zrejmé, ze ludia zijú v rodinách, vychovávajú deti a
ak by mladú rodinu nicili daňami rovnako ako ostatných, tak by to
spolocnost polozilo. Aspoň niektorým to jasné je a pod tlakom verejnosti
sa presadili daňové úlavy. Ked však existujú takéto privilégia, tak
nevyhnutne dochádza ku konfliktom. Preco by také privilégia nemala mat
aj iná skupina ludí, ktorá je pre spolocnost tiez uzitocná?
Argumentovat preco je niekde privilégium odôvodnené a niekde nie, je
diskusia, ktorá nikdy nepríde k nejakému definitívnemu záveru, lebo
ani nemôze. Konflikt je pre sociálnu demokraciu príznacný. Stací, ze
získate väcšinu, v argumentácii spomeniete spolocenskú dohodu a
objednávku a pravidlá sú nastolené podla vašich predstáv, ale
porazená menšina spokojná nebude.
*Ako to všetko vyriešit ?*
Ako hovorí [LINK: http://mises.org/media/985/The-History-of-Taxation]
Charles Adams, znalec histórie zdaňovania, história slobody je úzko
previazaná s históriou zdaňovania. Ak by štát neprerozdeloval príjmy,
nebolo by dôvodu ani na kategorizovanie, zvýhodňovanie a
znevýhodňovanie ludí podla ich aktuálnej situácie. Mnozina
problémových bodov, kde konflikty vznikajú by sa významne zredukovala.
V našom konkrétnom prípade by to znamenalo, ze by pocet dôvodov, pre
ktoré štát vôbec eviduje spoluzitie ludí v domácnosti, by sa tiez
znízil.
Ak by manzelstvo nebola štátom regulovaná sféra, veriaci by nemuseli uz
vykonávat ziadne právne úkony a podpisovat politicky korektné
formuláre na mestskom úrade. Ich sobáš by bola sviatost medzi dvoma
ludmi evidovaná cirkevne, podobne ako to bolo v minulosti. Neveriacim by
stacila slobodná dohoda, podla ich vlastného uvázenia. V tomto kontexte
si myslím, ze bojovníci za rovnoprávnost casto zacínajú od
nesprávneho konca. Lepšia je skutocná sloboda, kde neexistujú
privilégia, ako nekonecný súboj o získanie rovnakých privilégii ako
má niekto iný.
Mozno vám dnes vyhovuje to, co si väcšina myslí a presadzuje, ale velmi
lahko sa môze stat, ze príde nová generácia, ktorá vám bude vnucovat
videnie sveta, ktoré je v rozpore s vašim svedomím a presvedcením.
Rozumnejšie je teda odmietnut túto velkú spolocenskú hru, kde hlasujeme
o slobode iných, ci uz ste konzervatívny katolík alebo lavicový
liberál. Ron Paul casto zdôrazňuje, ze sloboda ludí spája. Doplním
len ze, štátne regulácie a sociálne inzinierstvo ludí rozdelujú a
vedú k neslobode. V istom zmysle sa to teda podobá na rímske “rozdeluj
a panuj”, akurát rozdelujeme sa casto sami, ked nesprávne
identifikujeme korene problémov a márne sa snazíme politicky vylepšovat
systém pokazený uz pri dizajne.
http://www.menejstatu.sk/vy-ste-rodic-a-ci-rodic-b/
↧