Z bruselských dielní sa opät hrnie jedno smutno-smiešne nariadenie.
Kazdý mladý clovek v EÚ má vraj mat [LINK:
http://www.euractiv.com/socialeurope/eu-ministers-give-green-light-yo-news-518157]
Bruselom garantovanú prácu.
Ako nejedno nariadenie, aj toto má vznešený ciel a Barroso sa nebál ho
zabalit do vznešených floskúl. „Príliš vela mladých Európanov sa
pýta, ci si niekedy v zivote nájdu prácu, ci budú mat rovnakú kvalitu
zivota ako ich rodicia...potrebujú od nás odpovede!“
Na tento ciel je v rozpocte 2014-2020 vyhradených 6 miliárd eur, no
objem by mal narást az na desat miliárd. Ako zvycajne, odporúcame
daňovému poplatníkovi maximálnu ostrazitost. Obzvlášt ten slovenský
by mal byt vycvicený, kedze my máme napríklad skúsenost s projektom pre
mladých, ktorý s rozpoctom 10 miliónov eur zatial[LINK:
http://iness.sk/stranka/8059-Ked-stat-nahana-svoj-chvost.html] dokázal za
tri mesiace zamestnat 12 ludí.
Práce je dost – vlastne nekonecno. Môzeme zacat neumytými riadmi vo
vašom dreze, výtlkmi na ceste, ci opatrovaním dôchodcov, a skoncit
pri vynaliezaní umelej sietnice. Samozrejme, nemôze byt všetka
spravená. Na svete nie je okamzite k dispozícii nekonecné mnozstvo
zdrojov. Niekde sa musia urcit priority.
Priority je mozné urcit dvoma spôsobmi. Jeden je ten, ktorý sme poznali
v rokoch 1948-1989 (a s ktorým sme sa nikdy úplne nerozlúcili).
Plánovac rozhodol, kolko metrov kolajníc sa má odliat a kolko pohárov
marmelády zavarit. Výsledkom potom boli napríklad hrdzavejúca kopa
kolajníc v kúte a rady na marmeládu.
Druhý spôsob urcenia priorít je trhový. Priority však neurcuje
metafyzická neviditelná ruka trhu, ale spotrebitelia vyjadrením
svojich preferencií, teda otvorením peňazeniek. Nakúpením jedného
produktu a ponechaním iného v regáli vyjadrujeme, ze viac úsilia je
vhodné vynalozit na ten prvý, ako na druhý.
No ten neustály proces hladania prílezitostí je zákonite plný omylov a
prináša aj pády. Preto je dôlezité, aby podnikatel mal co
najvolnejšie ruky. K tomu patrí aj moznost flexibilne prijímat a
prepúštat zamestnancov. Aj so sebelepším personalistom je prijímanie
nového zamestnanca malou stávkou do rulety. Dokáze robit to, co sa od
neho ocakáva? Budem mat taký odbyt, aby som ho mu dokázal zaplatit
dohodnutú cistú mzdu a takmer rovnakú sumu daní a odvodov?
Mladí bez pracovných skúseností sú pre zamestnávatela tým
rizikovejší, cím viac sú jeho ruky zviazané zákonníkom a inými
reguláciami práce. No riešením nie je pre nich centrálne vymysliet
zväcša nezmyselnú prácu a ubrat tým zdroje z miest, kde ich trh
skutocne vyzaduje.
Asi najváznejším omylom je tvrdenie, ze flexibilita je pre podnikatelov
a proti zamestnancom. Nepruzný zákonník ochraňuje zamestnaných pred
nezamestnanými, ale aj to len dovtedy, kým sa sami nestanú
nezamestnanými, ked ich zamestnávatel stratí schopnost vyplácat mzdu,
aj kvôli zákonníku prace.
Pekne to na svojom vlastnom [LINK:
http://books.google.sk/books?id=4wBKdVHn2h4CApg=PA9Alpg=PA9Adq=%22I+had+no+skills+whatever.+So+I+would+get+a+job,+and+I+would+last+two+or+three+days+and+be+fired.+It+never+surprised+me+or+upset+me,+because+I+read+the+Times+early+in+the+morning,+went+throug]
zivotnom príbehu demonštroval americký ekonóm a novinár Henry
Hazlitt:
„Nemal som vôbec ziadne zrucnosti. Takze som si zohnal prácu a vydrzal
v nej dva ci tri dni, nez ma vykopli. Nikdy ma to neprekvapilo ani
nenahnevalo, pretoze druhý deň ráno som si precítal pracovnú inzerciu
v The Times a ešte v ten deň zohnal dalšiu prácu. Takto sa to deje, ked
máte volný trh. V tej dobe neexistovala vec ako minimálna mzda.
Neexistovali sociálne dávky, okrem pár miest kde ste mohli dostat
polievku, neexistoval štátny sociálny systém. Mali ste volný trh.
Takze som si našiel prácu a tri-štyri dni nato z nej vyletel. Nemal som
zrucnosti, ale kazdým razom som sa nieco naucil a neskôr zarábal uz 3-4
doláre týzdenne [priemerná mzda bola 8-10 dolárov].”
Postupne sa stal stenografom, redaktorom a popredným ekonomickým
zurnalistom, ktorý napísal tri desiatky kníh.
*http://www.iness.sk/stranka/8189-Flexibilita-nie-je-fraza.html
*
↧