*/Kam sa to podelo...?/*
Myslel som, ze nic horšie ako socializmus, som prezit ani nemohol.
Nenapadlo by mi, ze raz príde ešte cernejší deň, ktorý ma prinúti
opät nadávat na systém.
Neprešlo vela rokov, ale dost na to, aby sme mohli pravú tvár tohto
pseudokapitalizmu spoznat, ale stále ešte nevediet, kde koncí jeho
arogancia. Rec politikov so zviazanými rukami, uz beriem len ako prázdnu
frašku, ktorej nezálezí na skutocnej slobode, pravde, nezávislosti,
sebestacnosti ci blahobyte, svojho vlastného národa. Sú nútení
podriadit sa vyšším politickým cielom a potrebám elít, pricom dostali
za povinnost spriadat kriziacku pavucinu zákonov, aby sa do nej casom sami
chytili. Sú nútení slúzit systému, i ked tento ocividne krachuje a
vidina stoky peňazí, ich vtiahne aj s ovcami do záhuby. Ich vydlázdená
cesta, je obohnaná zlatými fasádami, zakrývajúcimi chudobu, zobrotu,
neistotu, strach, aký tu nikdy pred tým nebol.
Zámer? Alebo sa im to celé vymklo z rúk a niet návratu spät?
Banky, svetový hráci s osudom ludí na celom svete, sú chránené viac,
ako clovek a zivot sám. Ak krachuje banka, svet je v pozore. Je jedno z
akých dôvodov, jej záchrana je dôlezitejšia ako rodina s detmi, ktorá
je casto vyprevádzaná exekútorom z bytu ci domu, kvôli pár eurám.
Davy nespokojných ludí v uliciach, sebevrazdy, duševné choroby,
strelby, rozvraty vztahov... atd., im nehovoria nic. Zatial!
Schvalujú sa zákony, ktoré sú skôr postavené na hlavu a clovek musí
nutne pochybovat o zdravom rozume ich navrhovatelov. Trestat bezdomovcov za
to, ze si nájdu v kontajnery zvyšky jedla, je pohÅdanie clovekom a
úbohostou štátu.
Pre nich je to supermarket a vo väcšine prípadoch jediný zdroj obzivy a
ošatenia. Zákon tu je, ale co dalej? Myslelo panstvo aj na druhú
stránku veci, alebo len vedome pocíta s núteným úbytkom bezdomovcov, z
dôvodu hladu, chorôb ci zimy?
„Situácia na jednej zeleznicnej stanici sa zmení, pretoze istý
bezdomovec, /ktorému cervíci vypadávajú z topánok a zozierajú nohy
zaziva/ bude musiet túto opustit po prijatí zákona, ktorý bude onedlho
v platnosti.“
Vydýchla si jedna kompetentná pani, z jednej kompetentnej inštitúcie.
Ale nedopovedala zvyšok, co chce riešit dalej? Alebo tým povazuje vec za
vyriešenú?
Nejedná sa azda o cloveka, ludskú bytost, ktorá potrebuje pomoc?
Nehovorím ze je to správne aby sa tam zdrzoval, ale taktiez nie je
správne uzavriet ho tak cynicky.
Násilie zo dňa na deň narastá. Ludia na dedinách sa zamykajú v
domoch, kde väcšiu cast prezili pri otvorených dverách. Prepady a
násilie ktoré ovládlo túto krajinu, tu nikdy nebolo. Nedá sa verit ani
velkým podnikom. Stací nesprávny odpocet hodín plynomeru, alebo
elektromera a sme v problémoch z ktorých sa dostat, je pre niektorých
vycerpávajúce, likvidacné a skoro nemozné.
Sanitka bez lekára, zamknuté oddelenia, padajúce múry druzstiev,
traktory, vlecky a pod., bez SPZ, EK,STK – ani na krok! Ale to je
likvidácia...
Zdochliny pomleté do klobás, cestná sol, bio-vajcia z klietkového
chovu, nejedlé keksy, ci tzv. cokoládové figúrky bez cokolády, kurence
napustené vodou, alebo potraviny ktoré obzierali hlodavce.
Ešte pred nedávnom som povazoval dôchodok za nedotknutelný prijem
starých ludí. Sú to ich peniaze, za ktoré museli pracovat celý zivot.
Je to castokrát jediný ich prijem, no aj na ten si niekto dovolí siahnut
ako nenazraná hyena, aby z cloveka spravil trosku na staré kolená.
To, co sa deje na tom krásnom kúsku zeme v strede Európy, ktorý je aj
mojim domovom, to tu ešte nebolo.
Ak tento nekontrolovane rútiaci sa bodrel neskoncí, za pár rokov nás
caká stredovek.
↧