Exhaláty boli, sú a budú. Patria, zial, k vyspelej civilizácii.
Avšak môzeme a mali by sme regulovat ich koncentráciu. To, co dnes
dýchame v mestách, je jednoducho katastrofa.
Na vysvetlenie stací obraz deja, co by sa stalo, ak by ste sa v garázi
zavreli s naštartovaným automobilom. No vieme to. Jednoducho, príliš
koncentrované exhaláty.
Na uliciach je koncentrácia omnoho menšia. Cize neumriete okamzite. Co to
však robí s telom, to si akoby neuvedomujeme.
Skracuje sa jeho zivotnost, oslabuje sa, presnejšie povedané, nicí sa.
Velmi som sa tešil z krízy v roku 2009, ked automobilové spolocnosti
lamentovali, ze spalovacie motory sa strašne zle predávajú, bude treba
príst na trh s niecím novým, asi mohutne nasadia výrobu áut na
elektrický pohon.
Najhoršia kríza pominula a uz sa opät elektromobily zatracujú, tlacia
do úzadia, potlácajú a podobne.
Na Slovensku je situácia pomerne neradostná, vozový park máme znacne
zastaralý. Predsa len, nové autá sú pre ekológiu omnoho lepšie nez
staré, a to uz nehovorím o naftákoch s odmontovaným filtrom pevných
castíc. Horšie nez Trabant.
A k tomu ešte fakt, ze sa k nám masívne dovázajú ojazdené vozidlá
zo západnej Európy.
Potom priemysel. Stací mi, ze poznám prípad jednej fabriky na Záhorí.
Modernej fabriky podotýkam, ktorá dodáva produkty pre svetový
nábytkársky gigant. Ludia moji, kolko táto jedna jediná fabrika mala
káuz s nicením zivotného prostredia, to by jeden neveril. Ranný
popolcek na autách v okolí desiatich kilometrov, cez noc pravidelne
vypínali filter, pretoze cez noc kontrola nechodí, kontrola sa potrebuje
tiez vyspat.
Vypúštanie kalov do blízkeho potoka, však co, porucha na cisticke sa
obcas stane. Nie jeden krát, mnohokrát. Však kontrolóri zase kazdý
deň nesliedia. Risk je zisk.
To je len zopár príkladov, o kolkých vieme. Ale o kolkých nevieme?
Hrôza. A pritom sa v tej firme chvália, ukazujú samé certifikáty
a ocenenia, akoze sú vraj najlepší podnik koncernu v znizovaní
energetickej nárocnosti výroby. Ved bodaj by nie, ak pravidelne
vypínajú energeticky nárocné filtracné zariadenia...
Co s tým? Kontrola, kontrola, kontrola. Vyspelost národa sa dá merat aj
vyspelostou a úcinnostou kontrolných orgánov, mechanizmov. U nás je
tá kontrola, zdá sa, velmi neúcinná. Neúcinné sú aj sankcné
mechanizmy. Casto sa vykonáva kontrola len na podnet, nahlásenie
verejnosti. Verejnost je casto zase apatická, spolieha sa na štát.
Zacarovaný kruh. Potom tiez zrejme korupcia, úplatky zo strany
priemyselníkov, aby si zabezpecili dlhodobo zhovievavý prístup.
No ale ako by sa asi tak pácilo pánom priemyselníkom, keby sme ich
vykúpali v takom ich podnikom zamorenom potoku. Priamo pri prítoku
z ich cisticky. Namocit ich tam, nech si zaplávajú, aspoň desat minút.
V lete, ked voda nie je studená. Ale o to viac farebná. Alebo exhaláty
z komínov by sme im priviedli do ich príbytkov. No, to by bolo zúzo,
ze. Rodinka by si zila v zdraví a spokojnosti nadalej? Asi nie.
To je ten egoizmus, pokial to neškodí priamo mne a mojej rodine, tak to
zas az tak strašne nevadí, ze? Však dá sa to vydrzat, nieco pre ten
blahobyt treba obetovat.
Úlohou štátu je chránit svojich obyvatelov pred drastickým nicením
ich zivotov exhalátmi. Je najvyšší cas zacat okrem sústavného
posilňovania kontroly pôvodcov znecistenia (spravit poriadok aj
s udelovaním STK) aj s masívnym tlakom na obce a mestá, aby dbali na
svoju zeleň, ktorá má velmi dôlezitú ochrannú funkciu – proti
smogu, hluku, prachu, v neposlednom rade estetickú.
Preferovat ihlicnaté dreviny, zivé ploty z hustých kríkov. Som
presvedcený, ze komunisti tomu venovali omnoho väcšiu pozornost nez
demokrati v posledných 23 rokoch.
Najmä okolie frekventovaných ciest *MUSÍ BYT *husto pokryté zeleňou.
Najmä však hustými ihlicnanmi.
Tak ako narástol pocet automobilov, tak mal narást aj pocet stromov!
↧