"Programy sexuálnej výchovy pre deti nedávno nariadené v Chorvátsku, a
aktuálne uz v mnohých krajinách podla Kinseyho metódy, boli redigované
pedofilmi" - tvrdí Judith Reisman, ktorá bola pozvaná do Chorvátska na
sériu stretnutí a konfrencií v súvislosti nedávnemu uvedeniu
znepokojujúcich kurzov sexuálnej výchovy.
Judith Reisman, bývalá poradkyňa FBI ako aj rozlicných ministerstiev
USA*,* je jednou zo svetových expertov na neslávny Kinsey Inštitút a
jeho zakladatela Alfreda Kinseyho. Doktorka Reisman na vlastnej kozi
pocítila dôsledky šírenia Kinseyho teórie. Jej desatrocná dcéra bola
znásilnená trinástrocným chlapcom - horlivým citatelom Playboya.
Po tom, co mnohí ospravedlňovali chlapca tým, ze mozno dievcatko so
sexom súhlasilo, pretoze deti sú vraj tiez "sexuálne bytosti", ktoré
túzia po sexe uz od narodenia (jedna z Kinseyho teórií), Reisman zacala
skúmat dôsledky týchto teórií a skonštatovala, ze po druhej svetovej
vojne tieto teórie spôsobili doslova geometrický nárast pornografie a
pedofílie.
*Média zacali štvanicu a liberálna lobby sa zaktivizovala*
Po tom, co doktorka vystúpila so svojou štúdiou, chorvátske lavicové
médiá, ktoré podporujú vládu vo svojom programe sexuálnej výchovy,
doslova zacali proti nej propagandistickú vojnu plnú lzí a útokov na
jej osobu, medzi ktorými bolo aj obvinenie, ze je "popieratelkou
holokaustu". Dost opovázlivé, a kultúrne úbohé vyslovit sa tak o
americkej zidovke, ktorej väcšina rodiny z európskej vetvy zahynula v
nacistických koncentrákoch.
Napriek všetkým nepríjemnostiam, ako aj "záhadným technickým
problémom" pri premietaní zivotopisného dokumentu o Alfredovi Kinseym v
Zagrebe v jednej z najmodernejších kinosál s úcastou 800 ludí a
napriek zrušeniu jej ocakávanej prednášky na filozofickej fakulte a
iným snahám, lobbistom sa nepodarilo zabránit jej vystúpeniu v
chorvátskom parlamente, kde ju pozvala parlamentná pravica a kde nielen
osvetlila osobu Alfreda Kinseyho (vyslovila sa o ňom ako o "pedofilovi,
ktorý zmenil svet" a "sexuálnom psychopatovi, ktorý kontaminoval naše
rodiny, našu kultúru ako aj zákony"), ale predovšetkým predstavila
pôvod programov sexuálnej výchovy nariadených Chorvátsku.
*Autori programu sexuálnej výchovy sa nepriamo i priamo hlásia k
pedofílii*
Odhalila, ako profesor Štulhofer - "apoštol" Kinseyho inštitútu, a
autor chorvátskeho programu sexuálnej výchovy na školách - napísal
knihu spolu s holandským pedofilom Theom Sandfordom, ktorý je aktuálne
profesorom na Columbia University. Je známe, ze Sandford je deklarovaným
pedofilom, spoluzakladatelom a redaktorom holandského casopisu otvorene sa
hlásiacich ludí k pedofílii s názvom Paidika, ako aj autorom štúdie,
ktorú mozno nájst na internete pod názvom: Boys in their contacts with
men: a study of sexually expressed friendships (Chlapci v kontakte s muzmi:
štúdia sexuálne vyjadrovaného priatelstva), ktorá sa neobmedzuje len
na výskum o pedofílii, ale vyjadruje uz jasne pozitívne hodnotenie.
V rozhovore pre americký pornografický casopis /Hustler/ Erwin J.
Haeberle, jeden zo spolupracovníkov Štulhofera a propagátor
legalizovania pedofílie, povedal, ze je úplne normálne mat sexuálne
vztahy s detmi, a tie by mali mat slobodný prístup ku knihám pre
dospelých a mali by mat moznost "vybrat si" sexuálneho partnera - aj
dospelého. Tento deklarovaný pedofil bol v rokoch 1977-1988 clenom
Inštitútu pokrokových štúdií ludskej sexuality, ktorý redigoval
väcšinu programov sexuálnej výchovy vo svete, ako aj vyberal
pornografické fotografie detí, ktoré následne predával casopisu
Hustler.
Rovnaké tendencie prejavuje další spolupracovník Štulhofera - nemecký
sexuológ Gunther Schmidt, ktorý napísal prefáciu ku Sandfordovej knihe
/Male intergenerational intimacy/ (Medzigeneracná intimita medzi muzmi),
kde okrem iného píše: "Hrozba, ze akýkolvek skutok pedofílie bude zo
zákona potrestaný, len velmi tazko mozno povazovat za skutok hodný
obcianskej spolocnosti…. Ved to predstavuje diskrimináciu a
prenasledovanie menšín, a teda takéto zákony by sa mali zrušit".
*Cez sexuálnu výchovu sa snazia sexualizovat deti*
Judith Reisman zistila, ze program sexuálnej výchovy nariadený v
Chorvátsku a pripravený podla metódy Kinsey Inštitútu prof.
Štulhoferom je podobný s takmer všetkými ostatnými sexuálnymi
výchovami, ktoré boli do škôl implementované na globálnej úrovni.
Ide tu o snahu sexualizovat deti a o pohlavný styk s "cerstvým mäsom", a
to všetko kvôli nezdravým chútkam dospelých, kvôli snahám šírit a
prezentovat homosexualitu a iné vázne úchylky osôb ako normálne
prejavy ludskej sexuality, a teda pretvárat mladých ludí a urobit ich
závislými na pornografickom priemysle.
*Nielen odvolanie je na mieste, ale mali by sa vyvodit aj trestnoprávne
dôsledky*
V demokratickej krajine by nezvratné dôkazy o úzkych vztahoch
spolupráce medzi autorom takejto sexuálnej výchovy pre základné školy
a pedofilnými kruhmi mali okrem trestnoprávnych dôsledkov viest k
okamzitému odvolaniu Štulhofera a všetkých, ktorí sa podielajú na
vypracovaní výchovy takéhoto druhu. Štulhofer je však casto pozývaný
do médií, kde rozpráva o otázkach sexuality, obzvlášt infantilnej (!)
a mladých ludí, zatialco na základných školách sa desatrocným detom
prezentujú situácie explicitne sexuálneho charakteru.
[LINK:
http://www.hlavnespravy.sk/bezmocni-chorvati-a-ich-deti-zvratenost-uz-na-zakladnych-skolach-pozehnana-vladou/67731/]
Viac na túto tému si môzete precítat tu
*
*
Chorváti celia najmasívnejšiemu útoku proti všetkému tradicnému,
dokonca horšiemu, nez ním bola takmer 50-rocná juhoslovanská
komunistická diktatúra. Nová, lavicová vláda na cele s bývalým
komunistom Milanovicom sa snazí udrzat si volicskú základňu nielen
otvorenou vojnou proti katolíckej Cirkvi, ale stavia všetky karty na
radikálnu hodnotovú revolúciu, ktorá má obrátit Chorvátsko na
krajinu s legislatívou najliberálnejších krajín sveta.
*Ludský zivot a rodina predmetom tvrdého útoku vlády*
Potom, co sa Chorvátsko zaradilo medzi krajiny s najliberálnejšou
legislatívou v otázkach umelého oplodnenia a ocakáva nový /Zákon o
rodine/, ktorý má odobrit homosexuálne manzelstvá s moznostou adopcie
detí; ako aj legalizovat lahké drogy a eutanáziu; vláda uz uviedla do
škôl od tretieho rocníka ZŠ az po ukoncenie strednej školy povinnú
sexuálnu výchovu inšpirovanú gender ideológiou so zámerom otvorit
detom dvere do sveta sexu.
*Výchova k zdraviu?*
Agentúra pre výchovu a formáciu patriaca pod Ministerstvo školstva
tento program sexuálnej výchovy uviedla pod zavádzajúcim názvom
/Výchova k zdraviu/. Je rozdelený do štyroch castí, z ktorých prvé
tri sa venujú osobnej cistote, zdravej výzive, prevencii proti násiliu a
závislostiam ako drogy, alkohol, hazard.
Štvrtá kapitola má názov: /Rovnost gender práv/ /medzi pohlaviami a
zodpovedné sexuálne správanie/. Na prvý pohlad nic zvláštne, keby v
skutocnosti nešlo o skorú sexualizáciu detí podla princípov, ktoré
diktuje neslávny Kinsey Institute. Chorváti však ešte stále
udrziavajú mentalitu tradicnej rodiny, aj napriek oslabenej pozície
Cirkvi (ukázalo sa to aj na Gay Pride pochodoch, ktoré tam majú coraz
úbohejšiu úcast, zatial co polícia musí "chránit" manifestujúcich z
LGBT hnutia pred hnevom ludí).
*Program uvedený neštandardne*
Všetko nasvedcuje tomu, ze vláda sa snazila nastolit program okamzite a
za kazdú cenu, nakolko v úvodnom dekréte ministra Jovanovica sa
nachádzajú chybné citácie zákonov a tiez proces uvádzania programu do
škôl prebehol bez akýchkolvek recenzií nezávislých agentúr a
spolupráce s ucitelmi.
Rodicia sú bezmocní, pretoze uz nemôzu rozhodnút, ci ich dieta sa
zúcastní týchto hodín alebo nie, nakolko sú povinné. Zároveň sa
tým však porušuje cl 63. ústavy, ktorý im garantuje právo a slobodu
rozhodovat o výchove detí. Bohatá, výlucne jednostranne orientovaná
nosná literatúra programu je publikovaná zdruzeniami zoskupenými okolo
LGBT hnutia, pricom pozornému citatelovi neunikne, aké sú ciele tohto
programu.
V knihe /Spol i rod pod povecalom/ (od autorov Amir Hodzic, Nataša Bijelic
a Sanja Cesar) na 81. strane cítame: "Pohlavie je nieco, co nám bolo
dané dávno pred tým, nez sme mali moznost vyjadrit sa k nemu. Preto je
správne, ze niektorí rozlišujú pohlavie a rod, napríklad: moje
pohlavie je zenské, ale som muzského rodu. Preco teda radšej nepovieme:
som muzom s vagínou? Preco neprekonáme tento biologický imperatív,
ktorý len nálepkuje pohlavné orgány ako muzské a zenské?"
Mariela Castro Espín, kubánska psychologicka a dcéra prezidenta Raula
Castra v chorvátskej verzii /Co sa deje v puberte/ na strane 82. velmi
rafinovane nabáda: "Je dôlezité uvedomit si, ze homosexualita a
bisexualita nie sú chorobou ani nemorálnym správaním, ale výrazom
rozlicných aspektov sexuality ludského rodu … Sexuálna orientácia sa
zacína utvárat pocas puberty. V tomto období heterosexuálne a
bisexuálne vztahy môzu len napomôct k objaveniu a rozvoju svojej
sexuálnej orientácie".
V dalšej z kníh pod názvom /With Pleasure: Thoughts on the Nature of
Human Sexuality/ od autorov Paul R. Abramson a Steven D. Pinkerto cítame v
chorvátskej verzii na strane 146 neuveritelné slová: "Napriek útokom a
zákazom zo strany rodicov sexuálne uspokojovanie predstavuje dôlezitý
element detstva. V dejinách bolo detstvo povazované za akési útocisko
chránené na báze starostí a zodpovednosti dospelých … a pritom je to
cas, kedy sa najlepšie dá uzit si sexuálne pôzitky rovnako ako iné
veci patriace do ludskej prirodzenosti. Ked si uvedomíme, ze v detstve nie
je mozná reprodukcia, mozno si uzívat sexuálnych praktík
multidimenzionálnym spôsobom - orálne, análne, genitálne, atd. - bez
moznosti otehotniet." Na strane 215 autori dalej tvrdia: "Pornografia ma
didaktický ciel, pretoze zvyšuje sexuálne povedomie a pouzívanie
pornografie na terapeutické úcely môze umenšit zábrany, ponúknut
nové inšpirácie, naucit techniku a zlepšit komunikáciu medzi
partnermi. Okrem toho, pornografia vizuálna, audiálna alebo aj jej
cítanie je viac menej sprevádzané masturbáciou, co taktiez predstavuje
bezpecný sex."
*Co sa má diat na hodinách /Výchovy k zdraviu/?*
Na vyucovacích hodinách sa majú vytvárat pracovné skupinky, ktoré si
vyzadujú aktívne zapájanie ziakov do rôznych aktivít, ako napríklad
dotýkanie sa jeden druhého, hranie scénok, a praktické cvicenia, ktoré
majú rozvíjat v triede diskusiu.
V tretej triede základnej školy, teda deti vo veku 9. rokov, sa ucia,
ktoré dotyky sú "akceptovatelné" a ktoré nie. Ucitelia majú vyzvat
deti, aby sa jedny druhých dotýkali na istých partiách, a kvôli
názornej ukázke aj na tých "neprijatelných"; po tom nasleduje diskusia,
v ktorej majú ziaci analyzovat svoje pocity.
Vo štvrtej triede je detom predstavená gender ideológia, ktorou sa budú
zaoberat az do ukoncenia školskej dochádzky. Ziakom sa majú predstavit
pohlavné a rodové "stereotypy", diskriminácie a "nálepkovania"
sexuálnych menšín. Dievcatá sa majú naucit a názorne predviest, ako
si zaviest tampón. V piatej triede rozoberajú masturbáciu "ako
integrálnu súcast cloveka, ktorá bola kvôli tmárskym vierovyznaniam
zaznávaná ako škodlivá". Dvanástrocné deti v šiestej triede majú
analyzovat pornografiu. Musí sa viest ucitelom diskusia tak, "aby ziaci
pochopili, ze pornografia poukazuje na sexualitu cloveka a nie na muzské a
zenské roly."
Štrnástrocní ziaci, ktorí navštevujú ôsmu a teda poslednú triedu
základnej školy, majú byt podelení do skupín, kde majú zahrat scénky
rôznych situácií "bezného" zivota. Jednou "bezných situácií" má byt
podla ministerstva táto: "Je piatok vecer a Tanja je na párty spolu so
svojimi rovesníkmi, ktorých pozná len z videnia. Tanja si dá dve vodky
s dzúsom. Tancuje, cíti, ze jej telo zrazu zaplavila horúcost a celá
miestnost sa okolo nej tocí. Všimne si, ze Kristijan, chlapec len o cosi
starší nez je ona, sa na ňu uprene díva. Je to chlapec, ktorého by
chceli všetky jej kamarátky. Nemôze uverit, ze práve ona… Priblízi
sa k nej, a zacnú spolu velmi tesno tancovat. Kristijan jej po chvíli
navrhne, aby šli hore na poschodie, pretoze tu dole je príliš horúco.
Ako tak krácajú nahor, uvedomí si, ze je tam tma a nikto tam nie je.
Prosí Kristiána, aby zišli nadol, kde sú aj ostatní. Usmeje sa na ňu
a hovorí: "Azda mi neveríš?" Kristián sa jej zacne dotýkat po celom
tele a zhodí ju na postel. Tanja mu vraví "nie", prosí ho, aby prestal a
snazí sa vymanit z jeho náruce. Zacne plakat, no on pokracuje a ignoruje
jej prosby. Prinúti ju k pohlavnému styku." Ešte raz, takúto "beznú
scénku" majú zahrat a vzit sa do nej len 14-rocné deti…
Pätnástrocným sa sexuálny akt má predstavit ako normálny fyzický
akt, bez akéhokolvek morálneho významu a hodnoty. Ziaci sa majú
praktickými cviceniami naucit, ako sa pouzíva prezervatív,
antikoncepcné tabletky (otázka tzv. ochrany je totiz taziskovým bodom
celého programu strednej školy); majú diskutovat o rôznych postojoch v
otázkach potratu eufemisticky definovaného ako "prerušenie tehotenstva".
Sedemnástrocní, teda tretiaci na strednej škole, sa zoznamujú s
homosexuálnym aktom ako s címsi úplne prirodzeným; homosexuálne
zväzky popri heterosexuálnych manzelstvách sú len jednou z mnohých
alternatív zivotného štýlu.
*Inštrumentalizácia tak sexu ako aj ludí*
Smutné na tom všetkom je, ze v celom programe nenájdete ani náznak o
výchove k hodnotám, k láske, k zivotu ako plodu lásky medzi dvoma
ludmi, k rodine. Slovo láska je pouzité len raz a ešte sa zmohli na
zmienku o sexuálnom akte ako nástroji na prenos zivota.
*Totalitné praktiky*
Bezmocnost celej tejto situácie umocňuje aj fakt, ze sa nemozno ohradit
uz ani námietkou výhrady vo svedomí. Totiz, ucitelia ako aj riaditelia,
ktorí by odmietli zaviest tento program v škole, riskujú, ze prídu o
licencie. A rodicia, ktorí deti nepustia do školy, viete, kde skoncia.
[LINK:
http://www.hlavnespravy.sk/sexualna-vychova-deti-v-chorvatsku-a-jej-skandalozne-pozadie-lobby-pedofilov/86522/]
zdroj
*Kinseyho pedofilné a pansexuálne údaje*
Nasledujúci clánok je castou z výskumnej správy Judith Reismanovej s
názvom "Crafting Bi/Homosexual Youth", v ktorej sa zaoberá rozlicnými
aspektmi sexualizácie zivota mládeze. Okrem iného sa zaoberala aj
problémom pederastie a pedofílie. Reismanovej výskumy o Alfredovi
Kinseymu (1894-1956) vyšli knizne: Kinsey, Sex and Fraud - The
Indoctrination of a People (1990), Kinsey Crimes and Consequences (1998,
2000). Pôvodná správa v rozsahu priblizne tridsat strán, z ktorej bola
vybraná nasledujúca cast, je zverejnená na stránke Dr. Judith
Reismanovej [LINK: http://www.drjudithreisman.org/]
www.drjudithreisman.org.
Všeobecne uznávaná Národná výskumná rada (National Research Council)
v roku 1989 vyhlásila, ze sexuálne vedy mozno "nahrubo rozdelit na
obdobie pred Kinseym a obdobie po ňom".^154 V case písania tohto clánku
filmová spolocnost 20th Century Fox plánuje natocit rozsiahly film o
zivote Kinseyho. V hlavnej úlohe s Tomom Hanksom alebo Harrisonom Fordom
má byt idealizovaný Kinsey, sexuálny revolucionár z Indiany.^155 (film
o Kinseym s Liamom Neesonom v hlavnej úlohe bol skutocne natocený,
uviedli ho v r. 2004 a zdá sa, ze získal nejedno ocenenie, pozn. durino).
23. apríla 2000 oslavuje New York Times Book Review skutocnost, ze
Univerzita Indiana vyniesla cloveka, "ktorý svojim výskumom spôsobil
sexuálnu revolúciu."^156 17. apríla 2000 Scott McLemee v casopise
"Salon" píše:
"Kinseyho vplyv na spolocnost bol hlboký a trvalý. Jeho vplyv nezávisel
od poctu jeho predaných kníh…, odrazil sa v sexuálnej revolúcii a
protikultúre, ktorá s ňou prišla… História sexuality v Amerike sa
delí na dve velké, odlišné ale jednoznacne pomenované obdobia. Prvým
bola puritánska a viktoriánska éra… Táto éra prohibície skoncila 4.
januára 1948. Nasledujúci deň uverejnil profesor Alfred C. Kinsey z
Univerzity Indiana svoju knihu 'Sexuálne správanie muza'. Spôsobila
zemetrasenie."^157
Od roku 1948 Kinsey stále viac ovplyvňoval americké predstavy o sexe a
láske. Napríklad North American Man-Boy Love Association, (NAMBLA,
Severoamerické zdruzenie pre lásku medzi muzmi a chlapcami), najväcšia
organizácia pederastov a pedofilov na svete, sa odvoláva na Kinseyho a
tvrdí, ze kazdý, kto chce pochopit moderné hladisko "sexuálnej
orientácie", vraj musí "poznat Kinseyho práce", a ku Kinseyho dielu vraj
patril aj boj proti obmedzeniam sexuality medzi dospelými a detmi,
prípadne maloletými. "Zástupcovia homosexuálnych hnutí a najmä muzi,
co sú na chlapcov (boy-lovers), by vraj Kinseyho práce mali poznat a
vázit si ich."^158 "Ku Kinseymu patrilo to, za co dnes bojujeme."^159
Preco je Kinsey a jeho rola otca súcasných sexuálnych "vied" taká
dôlezitá pre kazdú diskusiu o homosexualite a sexuálnej výchove na
školách? Poziadavka a úloha, naucit deti a mládez na školách, ze
homosexuálne, bisexuálne a heterosexuálne experimentovanie je
legitímne, má svoj pôvod práve v údajoch, ktoré zverejnil Kinsey.
Jeho údaje poskytujú revolucný pohlad na potreby a práva detí v
súvislosti so sexuálnymi úkonmi. Mnohí Americania, ktorí sa narodili
po druhej svetovej vojne, Kinseyho, jeho pracovný tím a knihy "Sexuálne
správanie muza" (Sexual Behavior in the Human Male)^160 a "Sexuálne
správanie zeny" (Sexual Behavior in the Human Female)^161 v skutocnosti
nepoznajú. Napriek tomu sa Kinsey vdaka obrovskej a dokonale zinscenovanej
mediálnej kampani stal všeobecným pojmom. Viac ako 70 percent americkej
tlace ho napríklad vyhlásilo za národného hrdinu.^162
Velké casopisy "Life", "Look", "Time" a iné propagovali výsledky jeho
nehanebného "výskumu" v oblasti sexuality ako hrdinské, vedecké
pravdy.^163 V prvom rade ho propagovala Univerzita Indiana. Zoológa
Kinseyho prezentuje ako konzervatívneho ucenca, prívrzenca republikánov
a rodinne zalozeného cloveka. Vraj k výskumu sexuality sa Kinsey dostal
viac-menej náhodne a pritom zistil, ze títo tak cnostní, mravní,
monogamní a iba heterosexuálne zijúci Americania sú v skutocnosti
pokryteckí a promiskuitní.^164 Kinsey tvrdil, ze 95 percent všetkých
muzov sú v skutocnosti sexuálni zlocinci [z pohladu vtedajších
zákonov, pozn. prekl.] a 10 az 37 percent vraj vyhladáva prílezitostné
homosexuálne dobrodruzstvá.^165 O Kinseyho mýte, ze desat percent
obyvatelov je homosexuálnych a o tom, ako velmi tento mýtus poslúzil
cielom homosexuálneho hnutia, duchaplne píše Camille Paglia [tiez jeden
z idolov homosexuálneho hnutia, pozn. prekl.]:
"Desatpercentný podiel, ktorý média tak ochotne papagájujú, bola
cistá propaganda. Ako vedec odsudzujem, ked homosexuálni aktivisti bez
akýchkolvek zábran opovrhujú pravdou (homosexuálne zijúci muzi velmi
dobre vedia, ze skrátka nie kazdý desiaty muz, ktorého stretnú, je
"teplý"). Ich švindle a výmysly idú stále dalej, aj teraz, ked ide o
ešte stále fragmentárny dôkaz spojenia medzi génmi a homosexualitou a
tiez v otázke homosexuálneho správania zvierat."^166
Ako tu Paglia naznacuje, Kinsey bol uz dávno odhalený ako neseriózny
vedec. Obaja biografovia, ktorí zverejnili nové biografie o Kinseym,
priznávajú, ze Kinsey sa zvycajne správal sadisticky homosexuálne a
bisexuálne. Opisujú, ako Kinsey sexuálne zvádzal svojich študentov
muzského pohlavia. Svoju zenu, svojich spolupracovníkov a ich manzelky
nútil vyrábat nelegálne pornofilmy s ním a pre neho, na povale svojho
domu.^167 Kinsey a jeho spolupracovníkov Wardell Pomeroy, Clyde Martin a
Paul Gebhard boli "navonok" zenatí. Takto dokázali ukryt svoj ciel, z ich
pohladu zvierajúcu, na prokreáciu zameranú zidokrestanskú epochu
nahradit promiskuitným, bisexuálnym, homosexuálnym a pedofilným rajom v
duchu hesla "dovolené je všetko".^168
Dnes vieme, ze Kinsey "bol pod silným vplyvom piatich pedofilných
riaditelov školy" z New Englandu, ktorí "otvorene vyhlasovali, ze mali
velmi vrúcne vztahy s dvanást- az trinástrocnými chlapcami."^169 Kinsey
zomrel priskoro. Trpel zápalom semenníka, ktorý mal nakoniec smrtelný
priebeh, dôsledok mnohorocného, intenzívneho sadistického bezuzdného
"samozneuzívania".^170 Zdá sa, ze k tomuto zápalu a skorej smrti
prispeli Kinseyho nutkavé, brutálne sadomasochistické spôsoby
masturbácie.
Kinsey nabádal pedofilov v USA a v zahranicí na zneuzívanie detí.
Vyzýval ich, aby sexuálne zneuzívali dojcatá a deti, pretoze takto sa
mohol dostat k svojim údajom o údajne normálnej "detskej sexualite".
Celkovo išlo pritom o 317 az 2035 detí a dojciat.^171 Mnohé z týchto
zlocinov proti detom (orálny a análny sex, genitálny pohlavný styk a
manuálne zneuzívanie) boli vykonané výslovne pre Kinseyho a jeho
výskumy; Kinsey ich vyhodnotil vo svojich grafoch a tabulkách.^172
"Tabulka 34" v jeho knihe o muzoch (na strane 181 v anglickom origináli
"Sexual Behavior in the Human Male") obsahuje "vedecké" záznamy o
"mnohonásobných orgazmoch chlapcov pred pubertou".^173 Tabulka obsahuje
záznamy o dojcatách vo veku pät mesiacov, ktorých "orgazmy" Kinseyho
"technicky vyškolení pomocníci" merali stopkami. V prípade jedného
štvorrocného chlapceka pocas 24-hodinových meraní údajne napocítali
26 orgazmov.^174 Sexuálni pedagógovia, ale aj pedofili a ich sympatizanti
dodnes spravidla odkazujú na tieto "údaje" aby dokázali, ze deti majú
homosexuálne, heterosexuálne alebo bisexuálne potreby a preto potrebujú
výchovu o "bezpecnom sexe".^175 Údaje sú pravidelne pouzívané aj na
to, aby "dokázali", ze deti sú uz od narodenia sexuálne.
Kinseyho Team, ktorý operoval za zatvorenými dverami, za prvé "nútil"
probandov štúdií, aby poskytli pozadované odpovede na ich otázky
týkajúce sa sexu^176, za druhé potajomky znicil tri štvrtiny
výskumných údajov^177 a za tretie zalozil svoje tvrdenia o správaní
"normálneho muza" na prieskume muzov, z ktorých 86 percent malo odlišné
sexuálne správanie. Medzi muzov s odlišným sexuálnym správaním
patrilo 200 sexuálnych psychopatov, 1 400 sexuálnych zlocincov a stovky
väzňov, prostitútov a promiskuitne zijúcich homosexuálov.^178 A
pretoze iba málo zien bolo ochotných odpovedat na otázky Kinseyho tímu,
všetky zeny, ktoré zili s jedným muzom dlhšie ako rok, preklasifikovali
na "vydaté". Svoje údaje o prostitútkach a iných nekonvencne zijúcich
zenách preklasifikovali na údaje "normálnych zien v domácnosti".^179
Ako bolo mozné, ze zo suchej, vedeckej knihy sa stal celosvetový
bestseller a ani kritickí reportéri ani vedci nezistovali, odkial tie
deti na sexuálne experimenty pochádzali? Vo svojej knihe o muzoch Kinsey
utrpenie dojciat, ktoré ešte nedokázali rozprávat ("krik", "skrúcanie
sa od bolesti", "pád do bezvedomia", "záchvat placu" atd.)^180, oznacuje
za "orgazmy". Kto vykonával tieto sexuálne experimenty na detoch? Kde
boli rodicia? Pocas národných a medzinárodných prezentácií kníh sa
na to Kinseyho nikto nikdy neopýtal. Namiesto toho ho Gore Vidal oznacil
za "najznámejšieho muza desatrocia"^181. Bol to clovek, ktorému hnutie
homosexuálov a pedofilov vdací za svoj rozmach.^182
Vo svojej knihe Libido Dominandi: Sexual Liberation and Political Control
^183 (Libido Dominandi: Sexuálne oslobodenie a politická kontrola) píše
Dr. E. Michael Jones, ako skúšali potlacit moje (Reismanovej) prvé
výskumy o podvode a zatajovaní v Kinseyho diele a o detskej pornografii
ako takej. Tieto vtedajšie pokusy sa dost podobali na kontrolu, ktorú
médiá v súcasnosti pri potlacovaní výsledkov kritických výskumov o
homosexualite vyvíjajú v ovela väcšej miere. Jones píše:
"23. júla 1981 [pri prílezitosti medzinárodného zasadania sexuálnych
vedcov v Jeruzaleme, pozn. prekl.] Judith Reismanová pod názvom 'Vedec a
jeho prínos k sexuálnemu zneuzívaniu detí - Predbezná štúdia'
predstavila svoj výskum. 32 rokov po zverejnení Kinseyho knihy o muzoch
Reismanová prvý raz spochybnila Kinseyho materiál o dojcenskej a detskej
sexualite prezentovanej v tabulkách 30 az 34. Polozila otázku, ako sa
mohol dostat k týmto údajom bez toho, aby boli páchatelia volaní na
zodpovednost. Pred publikovaním svojho výskumu Reismanová oslovila
spoluautora Kinseyho knihy, Paula Gebharda, a pýtala sa ho na údaje
tabuliek 30 az 34. Gebhard jej odpísal, ze údaje vraj poskytli rodicia,
ucitelia a niektorí homosexuálne zijúci muzi - medzi nimi aj 'niektorí
z Kinseyho muzov'. Tí údajne na stimuláciu dojciat a detí pouzili
'manuálne a orálne techniky' a poznacili si pocet orgazmov.
Na tomto zasadaní v Jeruzaleme sa zúcastnil celý establishment
medzinárodného sexuálneho výskumu, ako aj poprední ludia
medzinárodného sexuálneho priemyslu. Reakciou na Reismanovej vystúpenie
bolo zarazené alebo zlovestné mlcanie. Nakoniec sa jeden švédsky
reportér opýtal, preco zhromazdení experti k tomu nic nechcú povedat.
Prícina mlcania bola pritom úplne jasná. Skoro kazdý z prítomných
oznacil Kinseyho za mentora a citoval ho. Niektorí z nich dokonca vedeli,
ze s Kinseyho výskumom bolo spojené kriminálne konanie. Všetci však
vedeli aj to, ze jeho výskumná práca bola podkladom ich 'vedy', cize
takpovediac legitimovaním toho, co zasa robia oni. Kinsey bol základom
ich vlastného domceka za karát. Ak by sa jeho práca zdiskreditovala,
celé sexuálne impérium, ktoré vybudovali po jeho smrti a ktoré bolo
ich zivobytím, by sa mohlo zosypat.
Neskôr niekto rozšíril informáciu, Reismanová vraj dostala od vlády
financnú pomoc na uskutocnenie svojej štúdie, a vo svojom výskume vraj
preukázala vnútorné prepojenie medzi vykoristovaním detskej 'sexuality'
u Kinsey vtedy a tým istým vykoristovaním detskej 'sexuality' v
casopisoch Playboy, Penthouse a Hustler. Ked sa táto informácia dostala
do obehu, zarazené mlcanie sa zmenilo na odhodlané konanie. To sa však
dialo za zatvorenými dverami."^184
Charles E. Rice, profesor práva na Univerzite Notre Dame, môj výskum
neskôr komentoval takto: Reismanovej výskum "podlozil záver, ze výskum
Alfreda Kinseyho bol umelo aranzovaný, ideologicky motivovaný a
zavádzajúci. Kazdý sudca, zákonodarca alebo iný štátny úradník,
ktorý bude tieto výskumné práce povazovat za dôveryhodné, sa previní
zneuzitím svojej funkcie a porušením povinností."^185
Avšak za tých 20 rokov (1982-2000), odkedy bol Kinseyho výskum odhalený
ako pseudovýskum, bol Kinsey 650-razy citovaný vo vedeckých casopisoch.
Témy (prác) siahajú od zlocinov z nenávisti cez "homomanzelstvo" az po
právo na výchovu detí a znásilnenia. Za rovnaké obdobie mozno v
"Social Science and Science Citation Indices" (Index citácií prírodných
a sociálnych vied) nájst priblizne 6 000 odkazov na Kinseyho. Co sa týka
vplyvu na legislatívu a výkon súdnej právomoci, Kinsey je dodnes daleko
najvplyvnejším sexuálnym vedcom, aký kedy zil.^186 Vo všetkých
sexuálno-vedeckých poznámkach v "Model Penal Code" ("Vzorový trestný
zákonník" pre všetky federálne štáty*), ktorý prvý raz vyšiel v
roku 1955, sú citované Kinseyho falošné údaje o "normálnej sexualite"
a dodnes ovplyvňujú rozhodovanie súdov a legislatívu.^187
Tých, ktorí Kinseyho kritizovali, umlcali a/alebo ohovárali - bud
samotný Kinsey alebo velké médiá. Pouzívali pritom presne tie isté
postupy, ako súcasné taktiky vyvinuté Kirkom a Madsenom. [Kirk a Madsen
vo svojom manifeste "After the Ball" spísali a publikovali premyslené
taktiky na umlcanie kritikov homosexuálneho alebo bisexuálneho zivotného
štýlu. pozn. prekl.] Média "ociachovali" kritikov ako sexuálne
zaklinených, nábozensky ignorantských, zlých, nevedeckých a
spiatocníckych, zatial co Kinseyho - a to dokladali mnozstvom fotografií
- prezentovali ako normálneho predstavitela americkej strednej vrstvy,
manzela, otca a vedca na ceste hladania pravdy. 70 percent amerických
novín oslavovalo Kinseyho objavy na titulnej strane!^188 Ustavicný
mediálny aplauz desenzibilizoval verejnost. Kinsey bol oslavovaný ako
profét sexuálnej revolúcie. K tomu som vo svojej poslednej knihe^189
napísala, ze rastúce patologické prejavy v sexuálnom zivote Americanov
sú do znacnej miery zrkadlom dobre zdokumentovaných^190 sexuálnych
psychopatológií Kinseyho a jeho símu.^191 Sú to tieto patológie,
ktoré sú potom vyucované ako bezpecný sex na základných školách,
gymnáziách a stredných školách a ktoré sa premietajú aj do umenia,
tlace, legislatívy a verejných rozhodnutí.
Takzvané sexuálne oslobodenie spravilo jednotlivcov hrubšími, sexualitu
olúpili o jej osobitné, primerané miesto v intímnom spolocenstve
manzelstva. Namiesto toho sa zo sexuality opät stal starý pohanský
rituál veci verejnej, vystavenej na obdiv všetkým ostatným. Jedným z
výsledkov Kinseyho "velkého plánu" je v konecnom dôsledku návrat k
pohanským rituálom heterosexuálnej a homosexuálnej prostitúcie a
pornografie medzi dospelými, medzi detmi a medzi dospelými a detmi.
Preklad z nemciny durino, november 2012. Zdroje uvádzané v clánku pod
jednotlivými císlami nájdete v pôvodnom [LINK:
http://www.dijg.de/kritik-zeitgeist/reisman-paedophil-pansexuell-kinsey/]
nemeckom clánku.
*Komentár*
Správa je síce uz viac ako desat rokov stará. V case stále silnejúcich
snáh sexuálnych deviantov, smiet vychovávat deti ci zaviest sexuálnu
výchovu uz do škôlok, môct robit s malými detmi legálne všetko to,
co si predstavujeme pod slovom pedofília, povazujem za vhodné poznat
niektoré fakty okolo A. Kinseyho, mentora všetkých týchto deviantných
hnutí.
[LINK: http://www.auria.sk/blog/kinseyho-pedofilne-a-pansexualne-udaje]
zdroj
[LINK: http://afinabul.blog.cz/1304/fakty-studie-versus-myty] Fakty,
štúdie versus mýty
[LINK:
http://afinabul.blog.cz/1304/studia-homosexualita-suvisi-s-traumamy-z-detstva]
Štúdia: Homosexualita súvisí s traumami z detstva
↧