Objavil som to vcelku náhodne pri obede. Totiz uz pár týzdňov doma
fungujem na "inej" kuchyni (a vdaka prestahovaniu aj fyzicky inej). V
podstate pri varení iba kombinujem rôznu zeleninu. Korenie som na
zaciatku okrem soli neriešil, teraz uz mám aspoň kmín, papriku,
cierne korenie. Ale o tom to nie je, pouzívam ho málo. Pretoze: naco?
Jedna jarná cibulka, jedna mrkva, asi štyri malé redkvicky a hlava
hríbu (vraj potabella-šampión hnedý, steakový), sol, trocha cierneho
korenia a nakoniec trocha sójovej omácky. No na tanieri to bol výbuch
chuti. Ale nechcem riešit kvázi vegetariánske recepty, ani kritizovat
niekoho pre koho jedlo bez niekolkých feferóniek nemá chut. To co som
objavil je úzasný svet chutí tam, kde som v lepšom prípade cakal
fádne "nic moc". Trochu alibisticky môzem povedat, ze tie chute tam boli,
ale nikto mi o nich nepovedal. No dobre, povedal, ale pocut a skúsit sú
dve odlišné veci.
A v rámci hladania analógií - kolko je ešte takých vecí, o ktorých
neviem, ze existujú? Kolko toho mám v sebe, ale netuším o tom, lebo som
to všetko kvalitne prekryl hlukom okolia, oslnivými a farebnými vnemami
televízie ci monitora? Naozaj pre seba potrebujem prístup "bigger,
better, faster, more"? Nie je niekedy menej viac a nie som s tým menej
predsalen trochu blizšie sám k sebe?
↧