Týmto textom sa obraciam na neznejšie pohlavie s výzvou, aby sa uz
konecne spamätali a zamysleli sa nad svojím pocínaním.
Viem sa vzit do pocitov mladej zeny, ked sa prezerá v zrkadle
a s radostou pozoruje, ako je od prírody velmi obdarená telesnou
krásou. Dennodenne jej to navyše dokazuje záujem opacného pohlavia. Od
rána do vecera vzbudzuje nadšené pohlady, ale samozrejme aj závistlivé
od menej obdarených zien.
Stací sa 3 az 5 minút ráno upravit a môze sa zacat jej další krásny
deň. Mladá zena navyše pochádza z dobre situovanej rodiny.
O budúcnost má postarané za kazdých podmienok.
Co so zivotom? Nie je problém. Som zdravá, krásna, spokojná po
všetkých stránkach.
Potialto by stacilo. Dodajme, ze chybou bolo, ze dotycná sa obliekala
trendovo, alebo ešte o nieco viac odváznejšie, ako bol trend. Od
apríla do októbra mohli väcšinou všetci obdivovat jej vnady podporené
nesmierne odváznym oblecením.
Zacína sa nový dej. O sto rokov neskôr. Jednej dáme sa snívalo, ze je
krásna a vzbudzuje závistlivé pohlady iných zien a hlavne ju
obdivujú všetci muzi. Všade jej otvárajú dvere, mnohokrát sa jej len
tak prihovárajú.
Po zobudení má ešte chvílu pocit, ze naozaj, je krásna. A zrazu, bum,
precitne do zivota. Nie, nie. Nie som krásna, mám príliš hrubé nohy,
som obézna s tak trochu zhrbeným postojom. Ach jaj, bol to taký
zvláštny sen, akoby som to bola naozaj ja. Akoby som to uz raz zazila.
A skutocne, zazila. Pred sto rokmi. Momentálnu situáciu dotycná
zvládala len s tazkostami. Pomerne bezcenný zivot si prílezitostne
ešte viac kazila väcšími dávkami alkoholu a okolo tridsiatky sa
k tomu pridali aj omamné látky. Zomrela omnoho skorej, ako mala.
Nový dej nastáva. To isté zieňa sa zrodilo na tento svet. Ale co to.
Zivot naozaj nie je prechádzka ruzovou záhradou. Najmä, ak ste
pripútaný na lôzko a invalidný vozík. Od detstva az do smrti. Slzy
sú neoddelitelnou súcastou bytia. Smútok, depresia, zial. Pocity
ponízenia, hanby. Najlepšie je byt zavretý doma, kde ma nikto nevidí.
Pozorovat zivot spoza záclony. Cakat, kedy bude lepšie. Ach, vtácik na
balkóne. Vtáciky má najradšej. Tie sa jej neštítia. Dokonca má
pocit, ze ju majú radi a neboja sa jej. Minule, ako tak sedela
v záhrade, jeden drozd k nej prihopkal ani nie na dva metre!
↧