Sv. Leonard z Porto Mauricio
(Zijeme v zlej dobe. Útoky na pravdy našej svätej a katolíckej viery
prichádzajú zo všetkých strán a coraz castejšie zvnútra, od
prominentných clenov hierarchie. Tu pocujeme od jedného kardinála, ze
Peklo bude nakoniec prázdne, tam iný dôlezitý arcibiskup spochybňuje
Nepoškvrené panenstvo a Pravú prítomnost, inde zasa pocujeme
kardinála, ktorý hovorí, ze Adam a Eva sú len bájky, tam zasa Rímsky
biskup vo svojej knihe tvrdí, ze vinu za Kristovu smrt nesmieme pripisovat
Zidom, iný kardinál zas hovorí, ze ani Zidom ani kacírom netreba
konvertovat na katolícku vieru, tam sa zas biskupská konferencia kedysi
dôlezitého krestanského národa chystá na spolocnú ekumenickú oslavu
výrocia reformacnej vzbury toho arcilotra Luthera, inde biskupské
konferencie rušia katolícke sviatky, ale zavádzajú dni zidovstva, na
opacnom konci sveta sa usporadúvajú cirkevné dni slobodomurárstva, v
Afrike zasa pocúvame istú biskupskú konferenciu, ako pozaduje odstránit
z ústavy štátu zmienku o tom, ze je krestanský. V Cirkvi to vyzerá
ako v casoch proroka Jeremiáša. ktorý povedal: “ Hrôza a ošklivost
šíri sa v krajine. Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na
vlastnú päst; môj lud však má toto rád. Ale co spravíte, ked tomu
bude koniec?“ Milucké historky o nekonecnom a všetko odpúštajúcom
milosrdenstve nášho Stvoritela a nádherná istota všeobecnej spásy –
však nerobím nic zlé, tak co? – sa stávajú základnou dogmatickou
výbavou mnohých, osvietene zmýšlajúcich katolíkov. Táto situácia
nie je úplne nová a Cirkev ju v minulosti zazila a zvládla, Cirkev
naštastie netvorí len hierarchia a laici, Cirkev je Kristovo mystické
Telo a nie je mozné aby podlahla, hoci to tak môze vyzerat. So
všeobecným presvedcením, ze spasení budú všetci, resp. velká
väcšina úspešne bojoval napríklad sv. Leonard de Porte Mauricio.
Plamenný františkánsky kazatel a velký misionár 18. storocia svojou
presvedcivou a predovšetkým pravdivou, na Písme a Tradícií pevne
postavenou náukou zachránil mnozstvo duší. Sv. Leonard bol
františkánsky brat, z kláštora Sv. Bonaventúru.. Kázaval denne na
námestiach, lebo kostoly boli primalé pre pocetné davy posluchácov.
Jeho svätost a výrecnost boli také mimoriadne, ze ked konal
dvojtýzdňovú misiu v Ríme, pocúvat ho chodil pápez aj s celým
kolégiom kardinálov. Jeho témy boli najmä Nepoškvrnené pocatie,
adorácia Najsvätejšej Sviatosti, úcta k Najsvätejšiemu srdcu
Jezišovmu a bohosluzba krízovej cesty. Jeho najslávnejšia kázeň sa
volá „Malý pocet spasených“ a bola, tak ako iné jeho diela
podrobená kanonickému skúmaniu pocas jeho svätorecenia. Pripomínam, ze
v tej dobe bol proces svätorecenia mimoriadne dôkladným a podrobným
vyšetrovacím procesom, v ktorom sa velmi starostlivo pátralo po
akejkolvek, co i tej najbezvýznamnejšej drobnosti, ktorá by mohla
svätorecenie zastavit. Dnešné beatifikacné a kanonizacné rýchlovky
(vid napríklad akciu s Escrívom, alebo Jánom Pavlom II) sa s tým
nedajú ani zdaleka porovnat. Tento vynikajúci preslov bol hlavným
nástrojom sv. Leonarda, ktorým obrátil vela hriešnikov a
presvedcivost polozených argumentov mu pomohla získat cirkevnú
aprobáciu. JD.)
Úvod
Vdaka Bohu, pocet Spasitelových uceníkov je dost velký, aby zloba
zákonníkov a farizejov nemohla nad nimi zvítazit. A hoci sa usilujú
ohovárat nevinných, zvádzat davy a klamnou sofistikou znevazujú ucenie
a charakter nášho Pána, nachádzajúc škvrny aj na slnci, mnohí Ho i
tak povazujú za pravého Mesiáša a bez ohladu na hrozby a príkoria sa
verejne hlásia k Jeho dielu.
Idú ale všetci tí, co Krista nasledovali tu na zemi, za ním aj do
vecnej slávy? Tu sa skláňam pred hlbokým tajomstvom a bez slova ctím
všetko prenikajúce rozhodnutia Bozej prozretelnosti a v tak dôlezitej
veci nerobím unáhlené výroky.
Vec, o ktorej sa dnes chystám pojednat je nesmierne dôlezitá, triasla i
stlpmi Cirkvi, najväcších svätcov plnila hrôzou a púšt zaludnila
pustovníkmi. Cielom tejto kázne je vypátrat, ci pocet spasených
krestanov je väcší. alebo menší ako pocet krestanov, ktorí sú
zatratení. Dúfam, ze to vo vás prebudí spasitelný strach z Bozieho
súdu. Bratia, pretoze vás milujem, chcel by som vás uistit v tom, ze
kazdý z vás má istú vecnú blazenost. Ze kazdý z vás sa s urcitostou
dostane do raja, ze väcšina krestanov je spasených a vy tiez budete.
Ale ako by som vám mohol dat túto sladkú istotu, ked sa otvorene
búrite proti Bozím prikázaniam rovnako ako Jeho najhorší nepriatelia?
V Bohu pozorujem úprimnú snahu vás spasit, ale vo vás nachádzam
rozhodný príklon k zatrateniu. Takze ak dnes budem hovorit úprimne, co
vám poviem? Nepoteším vás, ale ak by som vám to nepovedal, zarmútil
by som Boha.
Vec rozdelím na dvoje. Najskôr vás naplním strachom, ked nechám
teológov a cirkevných otcov aby vylozili dôvody, pre ktoré je viac
dospelých krestanov zatratených ako spasených a v tichom rozjímaní nad
týmto tajomstvom si svoju vlastnú mienku nechám pre seba. V druhom kroku
sa pokúsim obránit Boziu dobrotu i a ukázem, ze tí co sú zatratení,
zatratení sú svojou vlastnou zlobou, pretoze zatratenie chceli.
Takze tu máme dve dôlezité pravdy. Ak vás tá prvá desí, neobviňujte
ma, ako by som ja chcel spravit cestu do neba uzšou, ja som v tejto veci
nestranný. Radšej uznajte, ze teológovia a cirkevní otcovia túto
pravdu do vašich sÅdc vtlacili silou rozumových dôkazov. Ak vás tá
druhá pravda zbavila ilúzií, dakujte za to Bohu, lebo jediné co od
vás chce je, aby ste Mu dali celé svoje srdcia . Nakoniec, ak chcete
aby som vám povedal to co si o tom myslím ja sám, tak to pre vás
urobím.
Ucenie cirkevných otcov
Nie márnou snahou, ale spásnym napomínaním, je kázat z pulpitu isté
pravdy, ktoré skvelo pomáhajú proti lahostajnosti liberálov, ktorí
vzdy rozprávajú o Bozom milosrdenstve a o tom ako sa tí, co zijú v
najrôznejších hriechoch a pochodujú po ceste do pekla, môzu lahko a
bez tazkostí obrátit. Aby som ich vyviedol z omylu a prebudil zo spánku,
preskúmajme teraz túto velkú otázku. Je viac krestanov spasených alebo
zatratených?
Zbozné duše, môzete odíst, lebo táto kázeň nie je pre vás. Táto
kázeň chce rozbit pýchu libertínov, ktorí zo svojich sÅdc vyhnali
svätý strach pred Bohom a spojili sa s pekelnými mocnostami, ktoré
podla Eusebia vedú duše do záhuby tým, ze ich upokojujú. Vylozme teraz
mienku cirkevných otcov, bok po boku gréckych aj latinských a tiez aj
mienku najvzdelanejších teológov a najerudovanejších historikov a do
centra polozme Bibliu, aby na ňu kazdý lahko videl. Teraz pocúvajte nie,
co ja hovorím, lebo ako som uz spomenul nechcem teraz hovorit v tejto veci
sám, ale co si o tom mysleli títo velkí ucenci, tieto majáky Bozej
Cirkvi, ktorí svietia iným aby nezablúdili na ceste do neba. Takto,
vedení trojakým svetlom – viery, autority a rozumu dokázeme túto
tazkú vec s istotou rozriešit. Pricom teraz nehovoríme o ludskej rase
ako celku, ani o všetkých katolíkoch bez rozdielu, ale sústredujeme sa
na dospelých katolíkov, ktorí majú slobodnú vôlu a sú tak schopní
výrazne sa podielat na svojej spáse.
Najskôr sa pozrime na teológov, ktorí sa preslávili podrobným a
dôkladným skúmaním vecí a ktorí sa vo svojom ucení dôsledne
vyhýbali akýmkolvek výstrednostiam a preháňaniu. Dvaja erudovaní
kardináli, Caetanus a Bellarmin ucia, ze väcšina dospelých katolíkov
skoncí v pekle a keby som mal priestor uviest všetky dôvody, ktoré
menujú, aj vy by ste boli o tom okamzite presvedcení. Budem tu citovat
iba Suareza, ktorý po tom, ako preštudoval všetkých teológov a vykonal
starostlivé skúmanie tejto otázky napísal: “Najrozšírenejšou
mienkou je, ze medzi krestanmi je viac zatratených nez predurcených
duší.”
K tomu pridajme gréckych a latinských otcov a zistíme, ze takmer všetci
hovoria to isté. Rovnaký názor má sv. Teodor, sv. Bazil, sv. Efrém,
sv. Ján Chryzostom. Podla Baronia sa medzi Grékmi všeobecne verí, ze
táto pravda bola priamo zjavená sv. Simeonovi Stylitovi a po tomto
zjavení sa Simeon, v snahe zabezpecit si spásu, usadil na vrchole stlpa
a štyridsat rokov bicovaný vetrom, dazdom a slnkom sa stal modelom
kajúcnika a svätca pre kazdého. Teraz latinskí otcovia. Sv. Gregor
hovorí jasne: “ Vela prijalo vieru, ale len pár dosiahne nebeské
královstvo.” Sv. Anzelm hovorí tiez jasne : “Len málo je
spasených.” Sv. Augustín ešte jasnejšie: “ V porovnaní s tými,
ktorí sú zatratení, je spasených len málo.” Najstrašnejší je sv.
Hieronym, ktorý na konci svojho zivota, v prítomnosti svojich ziakov
povedal: ”Medzi sto tisícmi nájdete sotva jedného, hodného
ospravedlnenia. ”
Slová Písma Svätého
Preco ale hladat medzi teológmi, ked samotné Písmo v tejto veci
jednoznacne hovorí? V Starom i Novom Zákone je mnozstvo obrazov,
symbolov i pasází, ktoré bez akejkolvek pochybnosti zachytávajú túto
pravdu: len velmi málo je spasených. V casoch Noema boli všetci zmetení
potopu, len osem ludí bolo zachránených. Sv. Peter hovorí, ze
Noemova Archa je predobrazom Cirkvi a sv. Augustín pridáva: ” A týchto
osem spasených ludí znamená, ze len velmi málo krestanov bude
spasených,” pretoze je len málo tých co sa zrieknu sveta a “ tí co
sa zrieknu sveta len slovami nepatria do mystéria predstavovaného touto
Archou.” Biblia tiez hovorí, ze z dvoch miliónov Zidov, co opustili
Egypt len dvaja prišli do Palestíny a ze len štyria unikli ohňu co
strávil Sodomu a ostatné mestá. Všetko toto znamená, ze pocet
zatratených, ktorí budú vrhnutí do ohňa ako slama, je ovela väcší
ako pocet tých, ktorých nebeský Otec zhromazdí v sýpke ako vzácnu
pšenicu.. Ak by som mal ukázat všetky miesta Sv. Písma ktoré
potvrdzujú túto pravdu, asi by som tak rýchlo neskoncil. Uspokojme sa
teda s tým, co nám povedala Vtelená Múdrost. Co odpovedal náš Pán
podla evanjelia, ked sa ho zvedavý muz spýtal : “Pane, bude len málo
spasených?“ Mlcal snád? Ci odpovedal polovicato? Skryl svoje myšlienky
v obave z davu? Nie. Na otázku jedného odpovedal celému davu:
„Usilujte sa prejst úzkou bránou, lebo hovorím vám, je mnoho tých,
co budú chciet vojst, ale nebudú môct.“ Kto to povedal? Syn Bozí,
Vecná Pravda, ktorý pri inej prílezitosti ešte jasnejšie riekol:
„Vela je povolaných, ale málo vyvolených.“ Nepovedal, ze všetci sú
povolaní a zo všetkých je len niekolko vyvolených, ale ze povolaných
je vela. Ako sv. Gregor vysvetluje, to znamená, ze zo všetkých ludí je
vela povolaných k Pravej Viere, ale z nich je len niekolko spasených.
Bratia, toto sú slová Jeziša Krista. Sú jasné? Sú pravdivé. A teraz
mi povedzte, môzete mat vieru a pritom sa v srdci netriast od strachu?
Spása v rozlicných zivotných stavoch
Ach, teraz vidím, ze ak hovorím takto všeobecne, stráca sa pointa. Tak
aplikujme teda túto pravdu na rozlicné zivotné okolnosti a uvidíte, ze
alebo musíte opustit logiku, skúsenosti a zdravý rozum, alebo priznáte,
ze väcšina katolíkov je zatratených.
Je snád nejaký stav viac naklonený nevinnosti, v ktorej sa spása zdá
lahšie dosiahnutelná a o ktorom majú ludia vyššiu mienku ako sú
kňazi, Bozí dôstojníci? Na prvý pohlad by snád kazdý povedal, ze
väcšina z nich je nie len dobrá, ale dokonalá a mňa aj tak zachváti
hrôza, ked si spomeniem na slová sv. Hieronýma, ze hoci svet je plný
kňazov, sotva jeden zo stovky zije podla svojho stavu, ked pocúvam tohoto
Bozieho sluzobníka, zjavením pouceného, ze také ohromné mnozstvo
kňazov padá do pekla kazdý deň ze sa mu zdá nemozné, aby na zemi
ešte nejakí zostali, ked pocúvam sv. Chryzostoma, so slzami volajúceho:
“Neverím, ze je vela spasených kňazov. Verím v opak, ze zatratených
je väcšina.” Pozdvihnite zrak a hladte na prelátov Svätej Cirkvi,
pastierov zodpovedných za duše. Je medzi nimi viac zatratených, alebo
spasených?
Pocujte jeden príbeh od Tomáša z Cantimpre a sami si spravte záver. V
Parízi sa konala synoda a vela prelátov a pastierov zodpovedných za
duše sa zúcastnilo. Král a kniezatá prišli tiez, aby dodali
zhromazdeniu svojou prítomnostou lesk, bol pozvaný slávny kazatel. Ked
si pripravoval kázeň, zjavil sa mu ohavný démon a povedal: “Odloz
knihy nabok. Ak chceš kázat tak, aby z toho kniezatá a preláti mali
osoh, stací, ak im namiesto nás povieš - My, vládcovia temnoty
dakujeme vám, kniezatá, preláti a dušpastieri, ze ste svojou
nedbanlivostou obrovský pocet veriacich duší priviedli do zatratenia.
Za túto láskavost pre vás schovávame odmenu, ktorú vám odovzdáme,
ked prídete za nami do Pekla. ”
Beda tým, co vládnete ostatným. Ak vašou vinou tolkí skoncia v Pekle,
co sa stane s vami? Ak len málo z tých, co v Cirkvi zaujímajú prvé
miesta dosiahne spásu, co sa stane s vami? Zoberte si všetky stavy, obe
pohlavia: manzelov, manzelky, vdovy, mladé zeny, mladíkov, vojakov,
kupcov, remeselníkov, bohatých, chudobných, šlachtu i plebs. Co povedat
o týchto ludoch, co tak mizerne zijú? Sv. Vincent Ferrer zaznamenal
takýto príbeh: Istý arcidiakon z Lyonu sa vzdal svojich povinností a
utiahol sa na pusté miesto, kde konal pokánie a zomrel v ten istý deň a
hodinu ako sv. Bernard. Po smrti sa zjavil svojmu biskupovi a povedal mu:
“Monsignor, v tú hodinu ako som zomrel, zomrel aj iných tridsattri
tisíc ludí. Z toho poctu sme Bernard a ja išli do neba, traja do ocistca
a ostatní skoncili v Pekle.”
Naše kroniky uvádzajú ešte strašnejší prípad. Jeden z našich
bratov, známy vdaka ucenosti a svätosti, kázal v Nemecku. Tak mocne
opísal ohavnost hriechu necistoty, ze istá zena od lútosti pred
všetkými zomrela. Potom opät ozila a povedala: “Ked som predstúpila
pred Bozí tribunál, šestdesiat tisíc iných tam prišlo so mnou zo
všetkých koncín sveta a z nich len traja sa zachránili v Ocistci,
zvyšok bol zatratený. ” Ó nepreskúmatelná hlbka Bozích súdov. Z
tridsiatich troch tisícov len pät spasených. A zo šestdesiatich
tisícov len traja išli do neba! Vy, hriešnici co ma pocúvate, kam
chcete byt pripocítaní? Co poviete? Co myslíte?
Vidím, ze takmer všetci kloníte hlavy a ste naplnení strachom a
úzasom. Odlozte svoju malátnost, prestaňte si lichotit a skúste z toho
strachu získat nejaký úzitok. Nevedú snád do neba dve cesty –
nevinnost a pokánie? Ak vám teraz ukázem, ze len hÅstka sa vydala po
jeden z týchto ciest, ako rozumní ludia uznáte, ze len hÅstka je
spasená. Ak chcete dôkaz: v akom veku, zamestnaní ci stave platí, ze
pocet zlých nie je stotisíc krát väcší ako pocet dobrých? Dnes mozno
povedat presne to, co Salvianus povedal o svojej dobe: “ Je lahšie
nájst nespocetné mnozstvo hriešnikov utápajúcich sa vo všetkých
druhoch neprávosti, nez pár nevinných muzov.” Kolko sluzobníkov je
celkom cestných a verných v plnení svojich povinností? Kolko kupcov
je poctivých a spravodlivých vo svojom obchode? Kolko remeselníkov
poctivých a pravdovravných? Kolko predavacov nezaujatých a úprimných?
Kolko muzov zákona neopustilo spravodlivost? Kolko vojakov nešliape po
nevinných? Kolko pánov nezadrziava nespravodlivo mzdu svojim sluhom,
alebo neusiluje sa ovládnut slabších od seba? Všade je dobrých málo,
ale zlých velký pocet.
Kto nevie, ze dnes je tolko libertínstva medzi dospelými muzmi, slobody
medzi mladým dievcatami, márnivosti medzi zenami, samopašnosti medzi
nobilitou, úplatnosti v strednej triede, rozpustilosti medzi ludom,
drzosti medzi chudobnými, ze mozno povedat to, co Dávid o svojej
dobe:”Všetci zblúdili....nie je ani jeden, co by konal dobro, ani
jeden.”
Vyjdi na ulicu, na námestie, do paláca ci domu, do mesta i na vidiek, na
súd ci dokonca do Bozieho chrámu. Kde nájdeš cnost? “Beda!” volá
Salvianus “okrem velmi malého poctu, ktorý unikol zlu, co iné je
zhromazdenie krestanov ako zumpa nerestí?” Všade nachádzame sebectvo,
ctziadostivost, obzerstvo a chtíc. Vari nie je väcšina ludí
poškvrnená necistotou a mýli sa sv. Ján ked hovorí “Celý svet lezí
v zlom.” Nie som sám, kto vám to hovorí. Aj rozum vás núti verit, ze
z tých co takto zle zijú len pár bude zachránených.
Mozno poviete: “Ci pokánie nedokáze nahradit stratenú nevinnost?”
Súhlasím, máte pravdu. Ale tiez viem, ze konat pokánie je velmi tazké
ak sme úplne stratili zvyk a ze je tak strašne zneuzívané hriešnikmi,
ze uz to samé stací aby vás presvedcilo, ze len niektorí sú touto
cestou zachránení.
Och, aká strmá, úzka, tÅnistá, strašná na pohlad a tazko schodná
je táto cesta. Kam sa len pozrieme vidíme stopy krvi a vecí, ktoré
vracajú smutné spomienky. Vela nádejných kajúcnikov sa zrúti len pri
pohlade na túto cestu, mnohí ustúpia hned na zaciatku, iní padnú
únavou uprostred a mnohí sa biedne vzdávajú na konci. Ako málo je
tých, ktorí ju az do smrti zachovávali. Sv. Ambróz hovorí, ze je
lahšie nájst nevinného cloveka ako niekoho, kto vykonal dostatocné
pokánie.
Ak uvazujete o sviatosti pokánia, je tak vela falošných spovedí, tak
vela ucených výhovoriek, tak vela falošných lútostí, tak vela
neúprimných slubov, neúcinných predsavzatí, neplatných rozhrešení.
Povazujete za platnú spoved niekoho, kto sa spovedal z hriechu necistoty
no stále si zachováva prílezitost opät ho spáchat? Alebo niekoho, kto
sa spovedá z nespravodlivostí a nemá úmysel ich napravit? Alebo
niekoho, kto stále padá do rovnakých neprávosti, hned ako sa vrátil zo
spovede? Aké strašné zneuzitia tejto ohromnej sviatosti! Jeden sa
spovedá, aby sa vyhol exkomunikácii, iný aby získal povest kajúcnika.
Jeden sa zbaví hriechov aby utíšil výcitky svedomia, iný ich z
hanblivosti utají. Jeden sa zo zlého úmyslu spovedá nedokonale, iný
zatajuje hriechy zo zvyku. Jeden nemyslí na skutocný ciel tejto
sviatosti, iný nemá nutnú lútost a iný pevné predsavzatie. Biedni
spovedníci, ako sa to usilujete priviest viac kajúcnikov k ozajstným
predsavzatiam a lútosti, bez ktorých je spoved svätokrádezná,
absolúcia je zatratením a pokánie len ilúziou?
Kde sú teraz tí, co tvrdia, ze pocet spasených krestanov je väcší ako
pocet zatratených a svoj názor odôvodňujú takto: väcšina katolíkov
zomiera na posteli vybavení sviatostami Cirkvi, takze väcšina z nich je
spasených ? Aké skvelé odôvodnenie! Opak musíte tvrdit. Väcšina
dospelých katolíkov sa spovedá zle aj pred smrtou, takze väcšina je
zatratených. Hovorím to so stále väcšou istotou, lebo zomierajúca
osoba, ktorá sa spovedala zle aj ked bola zdravá, na smrtelnej
posteli, s tazkým srdcom, nestálou a zmätenou myslou bude mat velké
tazkosti vyspovedat sa dobre. Navyše jej v tom bránia stále zivé
prekázky a okolnosti, získané návyky a predovšetkým diabli, ktorí
robia všetko preto, aby ju vrhli do pekla. K tomu pridajte všetkých
falošných kajúcnikov, potom tých co zomreli náhle, ci pre lekárovu
ignoranciu alebo chybu príbuzných, otrávených, zasypaných pri
zemetrasení, alebo porazených, spadnutých, zabitých vo vojne ci bitke,
zabitých bleskom, prepadnutých, utopených, zhorených, nenúti vás to
uznat, ze väcšina dospelých krestanov je zatratených? Toto je
uvazovania sv. Chryzostoma. Tento svätec hovorí, ze väcšina krestanov
kráca pocas celého zivota po ceste do Pekla. Preco ste potom prekvapení,
ze väcšina krestanov je zatratených? Aby ste prišli ku dverám, je
treba krácat cestou, ktorá k nim vedie. Akú odpoved máte na takýto
argument?
Odpoviete mi, ze milosrdenstvo Bozie je velké. Áno, ale ako hovorí
prorok, pre tých co sa ho boja. Ale velká je aj jeho spravodlivost
pre tých co sa ho neboja a On zatratí všetkých zatvrdlivých
hriešnikov. Pre koho je potom raj, pýtate sa, ak nie pre krestanov?
Samozrejme, ze je pre krestanov, ale pre tých, co nezneuctujú svoj
charakter a zijú ako krestania. Naviac, ak k poctu dospelých krestanov,
ktorí zomreli v milosti Bozej pridáte bezpocet detí, co zomreli medzi
krstom a dosiahnutím rozumu, nebudete sa cudovat, ze sv. Ján povedal:
“Videl som velké zástup, ktorý nik nemohol spocítat.”
A toto zvádza tých, co predstierajú ze pocet spasených krestanov je
väcší ako pocet zatratených. Ak k tomu poctu pridáte ešte tých,
ktorí si v dospelosti zachovali nevinnost, alebo tých ktorí poškvrnu
zmyli v slzách pravým pokáním, je zrejmé ze to bude velké mnozstvo,
ako hovoril sv. Ján: “Videl som velký pocet,” a slová nášho Pána
“Mnohí prídu od východu aj od západu a budú s Abrahámom, Izákom a
Jakubom hodovat v nebeskom královstve” a ako uvádzajú iné miesta
citované pre podporu tohto tvrdenia. Ale ak hovoríte o dospelých
krestanoch, skúsenost, rozum, autorita, rozvaha a Písmo sa zhodujú v
tom, ze väcšina bude zatratených. Nemyslite si, ze preto bude Raj
prázdny, naopak, je to velmi ludnaté královstvo. A ak je zatratených
“ako piesku v mori” spasených je “ako hviezd na nebi”, co znamená
ze obe skupiny sú nesmierne pocetné, hoci vo vzájomne velmi rozdielnom
pomere.
Sv. Ján Chryzostom raz kázal v konštantínopolskej katedrále a
porovnávajúc tieto mnozstvá sa zachvel hrôzou a zvolal: “Kolko si
myslíte, ze z tohoto pocetného národa bude spasených?” Necakajúc
odpoved dodal “Medzi tolkými tisícmi by ste nenašli ani stovku
spasených a aj o nej pochybujem.” Strašné! Tento velký svätec veril,
ze z tak velkého národa sa sotva stovka zachráni a aj o tom pochyboval.
Co sa stane s vami, ktorí ma pocúvate? Velký Boze, neviem na to ani
pomysliet aby som sa pri tom nezachvel. Bratia, otázka spásy je velmi
tazká vec. A podla väcšiny teológov, ked si ciel ziada velké
úsilie, dosiahnu ho len niekolkí.
Preto sv. Tomáš, anjelský ucitel, pri zvazovaní dôvodov pre a proti vo
svojej nesmiernej erudícií vec uzatvoril tak, ze väcšina dospelých
katolíkov bude zatratená. Hovorí: “Pretoze vecná blazenost presahuje
prirodzený stav a to najmä od chvíle co bol zbavený pôvodnej milosti,
len malý pocet bude spasený”
Odhodte teda klapky sebalásky zo svojich ocí , zahodte falošné
predstavy o Bozej spravodlivosti a prijmite zrejmú pravdu. “
Spravodlivý Otce, svet ta nepozná, ale ja ta poznám” povedal náš
Pán. Nepovedal „ Všemohúci Otce, Milosrdný a dobrý Otce“. Povedal
„ Spravodlivý Otce“ aby sme pochopili, ze zo všetkých Bozích
vlastností si ludia najmenej uvedomujú Jeho spravodlivost a to preto,
lebo nechcú verit tomu coho sa obávajú. Zlozte si klapky z ocí a so
slzami volajte: “Beda! Väcšina katolíkov, väcšina tých co to zijú,
mozno aj z tých co sú tu zhromazdení pôjde do zatratenia.” Je ešte
nieco, co treba viac oplakávat?
Ked Xerxes stál na vrchu a hladel na svoju nastúpenú stotisícovú
armádu, pomyslel na to, ze o sto rokov nikto z nich uz nebude na svete,
neudrzal slzy. Nemáme väcší dôvod nariekat nad tolkými katolíkmi co
skoncia v Pekle?
Nespôsobili snád tieto úvahy to, ze z ocí sa nám rinú potoky slz, ci
aspoň v srdci nevyvolali súcit, ktorý pocítil ctihodný Marcellis od
Sv. Dominika? Ked raz rozjímal o vecnom utrpení, zjavil sa mu Pán a
ukázal mu kolko duší koncí v Pekle a ukázal mu širokú cestu, po
ktorej sa dvadsatdva tisíc spustlíkov rútilo do priepasti, vrázajúc
jeden do druhého. Bozí sluzobník bol týmto pohladom ohúrený a zvolal:
“Aké mnozstvo! Aké mnozstvo! A stále prichádzajú noví. Ó Jezišu,
ó Jezišu! Aké šialenstvo!” Dovolte mi spolu s Jeremiášom povedat :
“Kiezby moja hlava bola studňou a moje oci prameňmi slz: oplakával by
som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ludu”
Úbohé duše. Preco sa len tak náhlite v ústrety peklu? Pre Bozie
milosrdenstvo, zastavte sa a pocúvajte ma chvílu. Chápete, co to je
byt vecne spasený a vecne zatratený? Ak to chápete a napriek tomu
nechcete zmenit svoj zivot, dobre sa vyspovedat, odvrhnút svet a vykonat
všetko, aby vás zapocítali medzi malý pocet spasených, tak vám
hovorím, ze nemáte vieru. Ak tomu nerozumiete, tak vás mozno skôr
ospravedlnit, pretoze zjavne nie ste pri zmysloch. Byt spasený alebo
zatratený po všetky veky a nevykonat všetko aby ste dosiahli to prvé a
vyhli sa tomu druhému, to je nieco nepredstavitelné.
Dobrota Bozia
Mozno stále neveríte týmto hrozným pravdám, ktoré som vám práve
vysvetlil. Ale skrze mňa k vám prehovorili najvázenejší teológovia
a najjasnejší Cirkevní otcovia . Dokázete vzdorovat ich argumentom a
mnohým výrokom Písma o tejto veci? Ak váhate, ci sa dokonca kloníte k
inému názoru, nebojíte sa? Asi vám na vašej spáse nezálezí.
Rozumný clovek je v tejto dôlezitej veci citlivejší na co i ten
najmenší náznak ohrozenia jeho vecnej spásy nez na zarucene
prichádzajúce katastrofy v iných veciach priamo nesúvisiacich s jeho
dušou. Jeden z našich bratov, blahoslavený Giles, zvykol hovorit, ze i
keby len jediný clovek mal skoncit v Pekle, urobí všetko co môze aby sa
uistil, ze to nebude on sám.
Takze co my, ktorí vieme ze väcšina ludí a nie len z katolíkov, bude
zatratená, máme robit? Co musíme robit? Pevne sa rozhodnút, ze chceme
patrit medzi hÅstku spasených. Poviete : “ Ak ma chce Kristus
zatratit, tak naco ma vôbec stvoril?” Mlc, necistý jazyk! Boh nikoho
nestvoril pre zatratenie, ale kazdý zatratený je zatratený lebo to sám
chcel. Preto teraz budem bránit Boziu dobrotu a ocistím ju od kazdej
zaloby. To bude ciel druhej casti tejto kázne.
Skôr ako pôjdem dalej, zhromazdime na jednej strane všetky knihy a bludy
Luthera, Kalvína a ostatných, bok po boku s bludmi pelagiánov a
semipelagiánov a spálme ich. Jedni nicia milost, iné slobodu, iné sú
plné omylov, tak ich vrhnime do plameňov. Na všetkých zatratených
platí Ozeášovo: “Tvoje zatratenie prichádza od teba”, takze
chápte, ze ktokolvek zatratený, je zatratený skrze vlastnú zlobu a
pretoze to sám chcel.
Sú dve nepopieratelné pravdy. Boh chce spasit kazdého a všetci
potrebujú Boziu milost. Ak dokázem, ze Boh chce spasit kazdého a za
týmto úcelom dá kazdému tolko milosti a ostatných nevyhnutných
prostriedkov, kolko je na to treba, budete musiet uznat, ze kazdý
zatratený musí len svojej vlastnej zlobe dakovat za svoje neštastie.
“Tvoje zatratenie prichádza od teba, tvoja spása odo Mňa.”
Boh túzi spasit kazdého
Na stovke miest v Písme Boh hovorí, ze si zelá spasit všetkých: “Ako
zijem, hovorí Pán Boh, nezelám si smrt hriešnika, ale aby sa obrátil a
zil.” Ak si niekto velmi nieco zelá, hovorí sa metaforicky, ze
zomiera túzbou. Boh si našu spásu zelal a zelá tak velmi, ze zomrel
túzbou naozaj, ze pretrpel smrt, aby sme mohli zit. Táto túzba spasit
všetkých preto nie je len nejaký afekt, nejaká vonkajšia ci len na
povrchu prejavená náklonnost. Je to skutocná, úcinná a dobrocinná
vôla, pretoze On nám dáva všetko, co potrebujeme ku spáse. Nedáva
nám to preto, aby sme spásu nemohli dosiahnut, dáva nám to nato, aby
sme spásu naozaj získali. Ak niektorí spásu nedosiahnu, Boh je tým
urazený. I tým, co budú zatratení prikazuje pouzívat všetky
prostriedky vedúce ku spáse. Nabáda ich, povzbudzuje, zaväzuje ich k
tomu a ak to necinia, hrešia. Pretoze mohli tak urobit a dosiahnut spásu.
Ovela viac, pretoze Boh vidí , ze my nie sme ani schopní prostriedky
spásy, ktoré nám dal bez jeho pomoci pouzívat, pomáha nám aj v tom a
ak sú obcas neúcinné, je to len naša vina. Pretoze jeho pomoc niekto
zneuzíva a je tak zatratený, iný ju správne pouzije a bude spasený.
Ba môze byt spasený s daleko menšou pomocou, nez dostal nejaký
zatratenec. Áno, môze sa stat, ze prepadneme Peklu zlým zaobchádzaním
s daleko väcšou milostou, zatial co iný, ktorý spolupracuje, hoci len
so zlomkom milosti akú sme dostali my, bude spasený.
Sv. Augustín vyhlasuje: “ Ak sa teda niekto odvráti od spravodlivosti,
vedený svojou slobodnou vôlou, vedený vlastnou ziadostivostou, je
podvedený sebou samým.” Pre tých, co teológii nerozumejú, hovorím:
Boh je taký dobrý, ze ked vidí hriešnika rútiaceho sa do skazy, bezí
za ním, volá ho a sprevádza ho az k pekelnej bráne. Niet nic co by
nespravil aby ho obrátil. Zosiela na neho dobré vnuknutia, sväté
myšlienky a ak z nich hriešnik neprofituje, hnevá sa a napomína ho.
Zahubí ho? Nie. Odpustí mu. Ale hriešnik sa neobracia. Boh na neho
zošle smrtelnú chorobu. Zdá sa, ze je úplne po ňom. Nie bratia, Boh ho
uzdraví. Hriešnik však zostáva tvrdošijný vo svojej zlobe a Boh vo
svojom milosrdenstve hladá iný spôsob. Ponúkne mu inú cestu a ked
prejde rok, dá mu zasa inú moznost na záchranu. Ale hriešnik stále
túzi vrhnút sa do záhuby a co urobí Boh? Opustí ho? Nie. Zoberie ho za
ruku a zatial co on je jednou nohou v Pekle, stále ho napomína, stále na
neho nalieha, aby prestal zneuzívat Jeho milost. A teraz sa vás pýtam,
ak je tento clovek nakoniec zatratený, nie je zatratený napriek Bozej
vôli a len preto, ze to sám chce? Skúste sa ma teda ešte raz spýtat:
” Ked ma Boh chcel zatratit, preco ma potom stvoril?”
Nevdacný hriešnik, pochop uz, ze ak skoncíš v Pekle, nie je to Boh,
ktorého treba vinit, si to len a len ty sám. Presvedci sa o tom,
zostúp do priepasti a ja ti privediem jednu z tých biednych duší
horiacich v Pekle, nech ti vysvetlí túto pravdu. Tu je jedna z nich :
- Kto si?
- Som biedny modlár narodený v neznámej krajine. Nikdy som nepocul o
Pekle ani o utrpení ktoré podstupujem.
- Úboziak, chod prec, teba nehladám. Tu je druhý.
- Kto si?
- Som schizmatik s hlbín Tartaru. Zil som v barbarskom štáte a skoro nic
nevedel o Bohu.
- Ani teba nehladám, vrát sa. Tu ide další.
- Kto si?
- Som kacír zo severu. Narodil som sa nedaleko pólu a nikdy nevidel
svetlo slnka ani svetlo viery.
- Ani teba nehladám, vrát sa do pekla ”
Bratia, srdce mi puká, ked vidím týchto úboziakov, ktorí nikdy ani
nespoznali pravú vieru, medzi zatratencami. A napriek tomu bolo proti nim
vyrieknuté: “ Tvoje zatratenie prichádza od teba.” Zatratení boli
preto, lebo sami chceli byt. Dostali od Boha tolko pomoci ku spáse!
Nevieme aká pomoc to bola, ale oni to velmi dobre vedia a teraz nariekajú
“Ó Pane, Ty si spravodlivý ... a Tvoje výroky sú správne.”
Bratia, musíte predsa vediet, ze najstaršia viera je Bozí zákon a ze my
všetci ho máme vpísaný do sÅdc, takze ho mozno spoznat aj bez
ucitela a ze stací svetlo rozumu, aby sme poznali príkazy Zákona. I
pohania sa skrývajú, ked spáchajú hriech, pretoze vedia, ze urobili
zle. Zatratení sú, pretoze nezachovávali prirodzený zákon písaný v
ich srdciach. Ak by ho zachovávali, Boh by spravil zázrak a nezatratil
ich. Ucinili sa ale nehodnými Bozej pomoci, ked nezili v zhode s
vlastným svedomím, ktoré ich bezpecne varovalo pred zlom ktorému sa
mali vyhýbat a viedlo ich k dobru, ktoré mali konat.
Ich vlastné svedomie ich obzalovalo pred Bozím Tribunálom a v Pekle im
nepretrzite opakuje: “Tvoje zatratenie pochádza od Teba.” Nemajú na
to odpoved a vedia, ze si svoj osud zaslúzili. Ak niet ospravedlnenia pre
týchto pohanov, vari je nejaké pre katolíkov, ktorí mali tolko
sviatostí, poculi tolko kázaní a tolko Bozej pomoci ich sprevádzalo?
Ako sa potom odvazujú pýtat: “ Ked ma Boh chcel zatratit, preco ma teda
stvoril? ” Ako sa odvazujú hovorit takýmto spôsobom, ked dostali od
Boha tolko spásnej pomoci? Pokracujme dalej.
- Vy, ktorí trpíte v hlbinách, odpovedzte! Sú medzi vami nejakí
katolíci?
- Samozrejme sú!
- Kolko? Nech jeden príde ku mne!
- To nie je mozné, sú príliš hlboko a bolo by treba postavit Peklo na
hlavu. Radšej zastav nejakého, ktorý práve do Pekla prichádza.”
Hovorím k vám, co zijete v smrtelnom hriechu, v nenávisti, v necistote,
ktorí sa kazdým dňom blízite k Peklu. Zastavte sa a obrátte. Volá
vás Jeziš, so svojimi ranami a hovorí vám: ” Syn môj, ak skoncíš v
záhube, si si sám na vine. Tvoje zatratenie pochádza od teba.” Pozri
na všetky tie milosti, ktorými som ta zasypal aby som ti poistil spásu.
Mohol som ta nechat narodit sa niekde pralese medzi barbarmi, ako tolkých
iných, ale ja som ta nechal narodit v katolíckej viere. Dal som ti
dobrého otca a skvelú matku s najcistejšou náukou a návodom, ako ta
vychovat. Ak si napriek tomu zatratený, koho je to chyba? Tvoja, syn môj,
tvoja vlastná. Mohol som ta vrhnút do pekelného ohňa hned, ako si
spáchal prvý smrtelný hriech, tak ako som vrhol mnohých iných, ale mal
som s tebou trpezlivost, cakal som dlhé roky a stále cakám na tvoje
pokánie. Ak si napriek tomu všetkému zatratený, koho je to vina?
Tvoja, syn môj, tvoja vlastná. Videl si mnohých zomriet a íst do
zatratenia. To bolo varovanie. Videl si kolko iných som vrátil na
správnu cestu. To bol dobrý príklad. Pamätáš si, co ti povedal onen
skvelý spovedník? Ja som mu to dal povedat. Nenabádal ta, aby si zmenil
svoj zivot a vykonal dobrú spoved? Ja som mu to vnukol. Spomínaš na tú
kázeň, co sa ta tak velmi dotkla? To som bol Ja. A to co sa vtedy stalo
medzi Mnou a tebou v skrytosti tvojho srdca, na to nikdy nemôzeš
zabudnút. Tie vnuknutia, to jasné poznanie, neprestajné výcitky
svedomia, odváziš sa to popriet? Všetko to bola pomoc Mojej milosti,
lebo som ta chcel zachránit. Mnohým som tolko nepomohol, ale tebe áno,
teba som velmi miloval. Syn môj, syn môj, ku mnohým som hovoril tak
láskavo, ako k tebe teraz a kolkí sa vrátili na správnu cestu. A ty, ty
si sa mi otocil chrbtom. Pocúvaj moje posledné slová. Zaplatil som za
teba svojou Krvou a ak chceš byt napriek Krvi, ktorú som za teba vylial
skoncit v Pekle, neviň Mňa, musíš vinit seba samého a vo vecnosti
nezabudni, ze si zatratený napriek Mne, lebo si zatratený byt chcel:
“Tvoje zatratenie pochádza z teba.”
Dobrý Jezišu, kamene pukajú, ked pocujú tieto slová, tieto láskavé
vety. Je tu snád niekto, kto chce byt zatratený majúc tolko milosti a
pozehnania? Ak áno, nech ma pocúva a nech mi oponuje, ak môze. Baronius
uvádza, ze Julián po svojej neslávnej apostáze pojal takú zúrivú
nenávist ku krstu, ze dňom i nocou hladal spôsob, ako ten svoj zmazat.
Kúpal sa preto v kozej krvi, dúfajúc, ze táto necistá krv obetovaná
Venuši odstráni posvätný znak, ktorý mu krst vtlacil do duše. Mozno
sa ti to zdá odporné, ale ak by Juliánov zámer vyšiel, trpel by dnes v
Pekle ovela menej. Hriešnici, rada ktorú vám chcem dat sa bude zdat
cudná, ale hádam pochopíte a uvidíte, ze je motivovaná súcitom s
vami. Na kolenách vás prosím, pre Kristovu Krv a Máriino srdce, zmeňte
svoje zivoty, vrátte sa na cestu do neba a urobte všetko preto, aby vás
zapocítali medzi nemnoho spasených. Ak ale chcete krácat dalej na ceste
do záhuby, nájdite spôsob ako zmazat krst. Beda vám, ak vás v Pekle
prichytia s menom Jeziša Krista a krstným znakom vtlaceným v duši,
budete ovela viac trpiet. Chodte za kňazom, nech zmaze vaše meno v
matrike a proste Anjela strázcu, aby vymazal vaše meno z knihy, kde sú
zaznamenané všetky dary, ktoré ste dostali. Beda vám, ak ich pri súde
spomenú!
Povedzte Bohu, aby vzal spät vieru, krst a sviatosti.
Desíte sa na to co len pomysliet? Tak na kolená a s placom a skrúšeným
srdcom proste Jeziša Krista: “Pane, vyznávam, ze doposial som nezil ako
krestan. Nie som hodný byt pripocítaný medzi Tvojich vyvolených.
Uznávam, ze zaslúzim byt zatratený. Ale Tvoje milosrdenstvo je velké a
plný dôvery v Tvoju milost Ti hovorím, ze chcem spasit svoju dušu, aj
keby ma to malo stát majetok, cest i samotný zivot, len nech som
spasený. Bol som doposial neverný, ale lutujem, pohÅdam a nenávidim
svoju neveru a ponízene prosím o odpustenie. Odpust mi a posilni ma
dobrý Jezišu, aby som mohol byt spasený. Neprosím Ta o bohatstvo, pocty
ani prosperitu. Prosím Ta len o to, aby si spasil moju dušu.”
A ty Jezišu, co povieš? Ó dobrý pastier, zhliadni na stratenú ovcu, co
sa vrátila ku Tebe, prijmi kajúceho hriešnika, pozehnaj jeho slzy a
vzdychy, a tiez pozehnaj tento lud, ktorý je tak dobre disponovaný a
netúzi po nicom len po spáse. Bratia pri nohách Nášho Pána,
vyznajme, ze chceme len spásu duše, nech to stojí cokolvek. Spolocne
volajme so slzami v ociach: “Dobrý Jezišu, chcem spasit svoju dušu.”
Pozehnané slzy, pozehnaný plac!
Záver
Bratia, chcem všetkých vás poslat domov upokojených. Ak sa teda pýtate
na môj náhlad na pocet spasených, tu je: Ci uz je spasených málo,
alebo vela, hovorím, ze kto spasený chce byt, spasený bude a kto nechce
byt zatratený, nebude zatratený. A ak je pravda, ze je málo
spasených, je to preto, ze len málo ludí zije správne. Nakoniec,
porovnajte tieto dve hypotézy. Prvú, ze je zatratená väcšina
katolíkov a druhú, ktorá tvrdí opak, ze väcšina katolíkov je
spasená.
Nech si kazdý z vás predstaví ze Boh zoslal Anjela, aby potvrdil prvý
názor, ze nie len ze väcšina katolíkov, ale aj väcšina z tohoto
zhromazdenia, az na jedného jediného muza bude zahubená. Ak si
zachovával Bozie prikázania, nenávidel skazenost sveta, prijal kríz
Jeziša Krista v duchu kajúcnosti, práve ty si ten spasený.
Teraz si predstavte, ze ten istý Anjel prichádza potvrdit druhú mienku.
Povie, ze väcšina katolíkov a všetci z tohoto zhromazdenia, okrem
jedného cloveka budú spasení. Ak potom budeš pokracovat s úzerou,
pomstami, zlocinmi, necistotou, potom práve ty si zatratený.
A aký je vlastne úzitok z poznania, ci je spasených málo alebo
vela? Sv. Peter hovorí: ” Usilujte sa dobrými skutkami potvrdit svoje
vyvolenie.” Sestra Tomáša Akvinského sa ho raz spýtala, co má robit
aby bola spasená a on povedal “Ak chceš byt spasená, tak budeš.”
Hovorím vám to isté a aj to dokázem. Nikto nie je zatratený, ak
nespácha smrtelný hriech. To je dogma. A nikto nespácha smrtelný
hriech, ak nechce. To je nevyvrátitelná teologická propozícia. Takze
nikto, kto nechce, v Pekle neskoncí. To je samozrejmý dôsledok. Utešilo
vás to? Placte nad minulými hriechmi, dobre sa vyspovedajte a uz
nehrešte a budete spasení. Je isté, ze musíte spáchat smrtelný
hriech, aby ste prišli do Pekla a aby ste spáchali smrtelný hriech,
musíte to chciet. Teda do Pekla idú len tí, co chcú. To nie je len
hypotéza, to je nepopieratelná a upokojujúca pravda. Nech Boh dá, aby
ste ju pochopili a nech Vás zehná.
Amen.
Prelozil Jozef Duhácek
↧