Viac krát som si pozrel záznam relácie [LINK:
http://www.ta3.com/clanok/1017791/opozicia-rokovala-d-lipsic-o-peniazoch.html]
„Téma dňa“ na TA3 z 10.apríla 2013. A precítal som si aj diskusiu
a názory divákov. Tie boli vo väcšine prípadov dost kritické smerom
k moderátorovi. Málokto sa však zaoberal reakciami Lipšica. Ci
zodpovedali realite alebo nie, to uz nikoho nezaujímalo. Ja sa nejdem
vyjadrovat smerom k moderátorovi, zaujímajú ma reakcie „cistého“ a
„bezúhonného“ politika pod menom Daniel Lipšic. Nizšie rozpíšem
výroky moderátora, následne odpoved Lipšica a potom svoj komentár:
--------------------
*Moderátor:* Ak mám správne informácie, advokátom ste sa stali na
základe zlozenia justicnej skúšky.
*Daniel Lipšic:* Áno.
*Moderátor:* Boli ste niekedy justicným cakatelom?
*Daniel Lipšic:* Nebol som cakatelom, mal som rok praxe ako cakatel
prokuratúry a mal som potom prax ako advokátsky koncipient.
Môj komentár:
Lipšic nikdy nebol cakatelom prokuratúry. Bol ten rok na základnej
vojenskej sluzbe (ZVS) (upravoval ju vtedajší branný zákon c. 92/1949
Zb.) na vojenskej obvodovej prokuratúre v Prešove, neskôr
v Bratislave. Inak na vojenskej prokuratúre nepôsobil.
To, kto je cakatelom prokuratúry, osobitne cakatelom vojenskej
prokuratúry (kedze on ZVS vykonával na vojenskej prokuratúre a túto
cinnost pokladá za prax cakatela prokuratúry), upravoval v tom case
platný a úcinný zákon c. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v § 35 ods.
1 a 2:
(1) Právneho cakatela prokuratúry prijíma do pracovného pomeru
generálny prokurátor. Cakatelská prax sa vykonáva v pracovnom pomere na
urcitú dobu. Inak sa na pracovné vztahy právnych cakatelov prokuratúry
vztahujú pracovnoprávne predpisy.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevztahuje na právnych cakatelov vojenských
prokuratúr, ktorí sú v sluzobnom pomere vojakov z povolania, a
generálny prokurátor ich za právnych cakatelov vymenúva na návrh
hlavného vojenského prokurátora. Na ich sluzobné pomery sa vztahujú
predpisy o sluzobnom pomere vojakov, vojenské sluzobné predpisy a
poriadky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Lipšic bol na vojenskej prokuratúre na základnej vojenskej sluzbe, on
nebol vojakom z povolania. Uz preto nemohol byt cakatelom. Nepochybne za
cakatela preto ani nebol (nemohol byt) vymenovaný, aspoň nie jediným
legálnym spôsobom, ktorý upravoval cit. § 35 ods. 2 zák. c. 314/1996
Z.z.
Ak teda hovorí, ze bol cakatelom vojenskej prokuratúry, klame.
A navyše pocas základnej vojenskej sluzby musel Lipšic plnit úlohy
vyplývajúce z brannej povinnosti „novácika“, ZVSkára , t.j. mal
trochu odlišné povinnosti ako cakatel vojenskej prokuratúry. Nehovoriac
o jeho [LINK:
http://www.lipsic.net/prvy-kontakt-lipsica-s-tajnou-sluzbou.html]
povinnostiach voci Vojenskému obrannému spravodajstvu.
--------------------
*Moderátor:* Ako dlho?
*Daniel Lipšic:* Dokopy to bolo cez tri roky.
Môj komentár:
Na moderátorovu otázku, kolko bol dohromady koncipientom u advokáta
a cakatelom na prokuratúre (treba to cítat v kontexte znenia
predchádzajúcej moderátorovej otázky), odpovedá Lipšic, ze tri roky.
Co opätovne nie je pravda. A nielen preto, ze nebol cakatelom na
prokuratúre, ale preto, ze spolu s koncipientskou praxou to aj v prípade
„uznania“ toho pobytu na prokuratúre pocas ZVS nebolo ani 2 roky. Aj
preto sa následne Lipšic akoze opravuje, ked vysvetluje, ze do troch
rokov mu pomohla iná právna prax.
Kedze Lipšic na tieto otázky bol v minulosti nútený viackrát
dopovedat a urcite aj v dnešnej dobe zaregistroval diskusiu na túto
tému vrátane argumentov, preco nesplnil podmienky predpisov na konanie
skúšky a na zápis do SAK ako advokáta, musí mat odpoved na túto
otázku premyslenú. Nemôze sa mýlit. Takze ak nehovorí pravdu, nemýli
sa, ale úplne obycajne klame.
--------------------
*Moderátor:* No, ja tu mám váš zivotopis. Ak som správne rátal, vo
firme Valko A Partners ste pôsobili 9 mesiacov. Tzn. to je rok a 9
mesiacov.
*Daniel Lipšic:* Na prokuratúre som pôsobil rok a rok som pôsobil ako
právnik vo firme, v poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky.
Môj komentár:
Lipšic si pravdepodobne do troch rokov zarátal aj prax na ministerstve
spravodlivosti, kde vykonával cinnost vedúceho úradu, co bola
predovšetkým politická a manazérska cinnost, neprávnická. Rok –
konkurzné stredisko, rok prokuratúra, 9 mesiacov Valko – to nie sú tri
roky, ešte „kúsok“ chýba.
--------------------
*Moderátor:* No ale to sa nevztahuje samozrejme k práci, na ktorú sa
skladá justicná skúška. Tam ide o…
*Daniel Lipšic:* To sa vztahuje, ale áno.
*Moderátor:* Akým spôsobom?
*Daniel Lipšic:* Pán redaktor, justicná skúška v case, ked som ju ja
skladal, ju skladali ludia, ktorí mali minimálne 3 roky právnej praxe, z
toho minimálne museli mat rok z praxe v justícii, co ja som mal, lebo ja
som mal prax ako právny cakatel prokuratúry. A to aj viete, koniec
koncov.
Môj komentár:
Nemal túto prax, t.j. rok v justícii. Cakatelom prokuratúry nebol,
vykonával základnú vojenskú sluzbu na vojenskej prokuratúre, ale
nešlo o prax cakatela prokuratúry. Zároveň ak by aj bol, ani to by
nestacilo, Muselo by íst o prax justicného cakatela, co skonštatoval aj
ústavnoprávny výbor NR SR, ktorý viedol terajší sudca ústavného
súdu Orosz, ktorý hlasoval za toto uznesenie (nikto nebol proti).
--------------------
*Moderátor:* To ste hovorili o jednom roku. Kde sú tie tri?
*Daniel Lipšic:* Ešte raz. Musel byt minimálne rok cakatelskej praxe na
prokuratúre. A potom mohla byt dalšia právna prax.
Môj komentár:
Skutocnost je však taká, ze Lipšic bud klamal a zneuzil, ze moderátor
nebol na jeho klamstvá pripravený, alebo spresnil informácie az na
základe moderátorovej opakovanej otázky, alebo neodpovedal vôbec. Tu sa
moderátor konkrétne pýta, kde sú tri roky. T.j. tri roky celkovej
praxe, o com hovoril aj Lipšic, nie tri roky praxe v justícii. Lipšic
dolozil (ak prizmúrime oko nad tou jeho ZVSkou) o praxi v trvaní 2
rokov a 9 mesiacov (proti konštatovaniu, ze jeho koncipientska prax
trvala 9 mesiacov, totiz nic nenamietal).
--------------------
*Moderátor:* Aká?
*Daniel Lipšic:* Ja som dalšiu právnu prax mal v koncipientskej praxi a
potom som mal…
*Moderátor:* 9 mesiacov.
*Daniel Lipšic:* A potom som mal prax v Právnom stredisku pre slovenské
podniky a banky, kde som viedol … Takze si naštudujte môj zivotopis
nabudúce…
Môj komentár:
Znovu neodpovedal na to, kde sú tie tri roky.
Naštudujme si CV aj my.
Kto totiz cerpá iba z neho, tomu z neho informácie o roku cakatelskej
praxe na prokuratúre a o troch rokoch právnej praxe uznatelnej na
úcely justicnej skúšky nevyplývajú.
Právne stredisko pre slovenské podniky a banky sa v jeho zivotopise
neuvádza, uvádza sa Poradenské stredisko pre slovenské podniky
a banky. Vykonával tam cinnost právnika? Podla [LINK:
http://www.statistics.sk/] štatistického registra organizácií takýto
subjekt na Slovensku neexistoval, ani neexistuje. Co to bolo za entitu,
lebo zivotopis o tom nehovorí nic, ak mal prácou pre ňu získat D.L.
právnu prax v oblasti slovenského práva. Ale to je to najmenej
podstatné.
--------------------
*Daniel Lipšic:* Pretoze to sú prípady, ktoré boli na súdoch,
konkurzné právo je súdne právo. A ešte raz. V case, ked som robil
justicnú skúšku, tak sa vyzadovala jednorocná prax justicná alebo teda
prokurátorská a dalšia právna prax. Musím povedat…
Môj komentár:
Nech Lipšic cituje tie paragrafy, na ktoré sa odvoláva. V mojom blogu je
to presne napísané, cakatelská prax sa dala skrátit, ale musela trvat
jeden rok. On ju nemal, hoci to by aj tak nestacilo, ani na prokuratúre,
kedze nešlo o cakatelskú prax ale len výkon ZVS.
--------------------
*Moderátor:* Môzem vám odcitovat uznesenie ústavno-právneho výboru NR
SR z 19.2.2002. Potom, co riadni zamestnanci min. spravodlivosti…
nechajte teraz vy mňa dohovorit… necháte ma dohovorit, prosím? O tom,
ze piati zamestnanci MS, tých dalších štyroch nebudem menovat, vrátane
vás, Daniel Lipšic, v case po 1.12.99, sú tam pochybnosti o tom, ze
ústavne a zákonne konformným spôsobom zlozili odbornú justicnú
skúšku, pretoze ani jeden z nich v rozhodnom case nesplňal jeden zo
základných zákonných predpokladov absolvovat prípravnú sluzbu
justicného cakatela. Pre právny názor, vyjadrený v liste ministra
spravodlivosti republiky z 11.1.2002 by muselo byt platné a úcinné
prechodné ustanovenie o ustanovovaní sudcov v casovo vymedzenom období
atd. Je to dokument, ktorý vyplynul z ústavno-právneho výboru…
*Daniel Lipšic:* A ústavno-právny výbor sa vyjadruje, co je zákonné a
co nie? Pán redaktor, druhú poznámku…
Môj komentár:
Lipšic spochybňuje, ci sa ústavno-právny výbor môze vyjadrovat
k tomu, co je zákonné alebo nie. Vecne – áno, ústavnoprávny výbor
sa môze vyjadrovat k tomu, co je zákonné a Lipšic to velmi dobre vie,
hoci ide „iba“ o pôsobnost kontrolnú a výbor neprijíma nejaké
pre štátne orgány záväzné rozhodnutia. Okrem iného túto pôsobnost
upravuje Ústava a § 45 a nasl. rokovacieho poriadku NR SR. Podla cl. 92
ods. 1 Ústavy SR Národná rada Slovenskej republiky zriaduje z poslancov
výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.
Podla § 45 ods. 3 písm. a) zákona c. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku
NR SR výbory sledujú, ako sa dodrziavajú a vykonávajú zákony a ci
predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí
porušenie zákona alebo ze vykonávací predpis nie je s ním v súlade
alebo nebol vôbec vydaný alebo vcas vydaný, upovedomí o tom
príslušného clena vlády alebo príslušného vedúceho iného
ústredného orgánu štátnej správy a poziada ho o neodkladné vykonanie
nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu. Takze
odpoved, ci sa ústavno-právny výbor vyjadruje k tomu, co je zákonné
je: áno pán Lipšic vyjadruje.
--------------------
*Moderátor:* No, je to spochybnené to…
*Daniel Lipšic:* Teraz ja budem reagovat.
*Moderátor:* No nie, ja ešte dohovorím, lebo ste nieco povedali. Je tu
spochybnené to, ze ste mali 3-rocnú prax.
*Daniel Lipšic:* Pán redaktor, tí zvyšní kolegovia, co boli na MS, sú
dneska sudcovia.
Môj komentár:
V prípade Kataríny Valovej to nie je pravda, v prípade ostatných to
pravda je.
Mgr. Alena ROŠTÁROVÁ - vymenovaná prezidentom za sudcu 15. januára
2003
JUDr. Hana Posluchová - vymenovaná prezidentom za sudcu 27. apríla 2004
Mgr. Peter Štift - vymenovaný prezidentom za sudcu 27. 4. 2004
--------------------
*Moderátor:* Áno.
*Daniel Lipšic:* Menovala ich do funkcie Súdna rada.
Môj komentár:
Menoval ich do funkcie prezident, na návrh súdnej rady.
Cl. 145 ods. 1 Ústavy: (1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident
Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva
ich bez casového obmedzenia. Lipšicovi ocividne chýbajú základné
ústavné znalosti.
--------------------
*Daniel Lipšic:* Pán redaktor, pokial by Súdna rada, ktorú viedol v tom
case pán Harabin, mala pochybnosti o zákonnosti justicnej skúšky a nie
politické prekáracky, tak by ich asi do funkcie sudcov nevymenovala,
však?
Môj komentár:
Vidím tu dva problémy:
1. Lipšic nepriamo nastolil túto otázku
(Fikcia): „ked Súdna rada - a vieme, aké má ci mala zlozenie -
nemala problém vymenovat za sudcov tie osoby, ktoré s Lipšicom podobne
problematicky skladali na jeseň 2001 skúšky, potom co mňa - Lipšica
riešite?! Im – clenom súdnej rady - to nevadilo, lebo to nebol
problém, ak by to bol problém, vytiahli by to uz vtedy. To ze to Meciar
s Harabinom vytiahli pred 5 rokmi, je úcelové a rovnako aj Váš postup
pán redaktor“.
Túto otázku mozno postavit aj inak:
„Ak nejaký orgán posudzuje, ci konkrétny adept o urcité povolanie
splnil pre danú profesiu predpísané podmienky vrátane príslušnej
skúšky (SAK pri advokátovi, Súdna rada pri sudcovi), môze pritom (pri
hodnotení, ci skúška ako podmienka vstupu do regulovanej profesie, bola
zlozená) vychádzat z niecoho iného, ako z úradného potvrdenia
orgánu, ktorý za zlozenie skúšky zodpovedá (tu ministerstva
spravodlivosti)?
T.j. preco by mal taký orgán ako SAK alebo Súdna rada riešit nejaké
nedostatky, ktoré predchádzali zlozeniu skúšky, ked o zlození
skúšky existuje úradné potvrdenie štátneho orgánu (ministerstvo
spravodlivosti)?
To ale nic nemení, ze takéto nedostatky, ak objektívne existovali,
diskvalifikujú toho, kto sa za pochybných okolností skúšky zúcastnil,
prinajmenšom v morálnej rovine, hoci mu uz spätne na profesijný titul
z tohto dôvodu zrejme (?) nemozno siahnut.
2. Pokial ide o Harabina, tu treba uviest, ze platí, ze predseda
najvyššieho súdu je z titulu tejto funkcie predsedom Súdnej rady.
Harabinovi uplynulo funkcné obdobie vo februári 2003. Do októbra 2003
nebolo miesto predsedu NS SR obsadené. V októbri 2003 bol vymenovaný za
predsedu NS SR Milan Karabín, ktorý zotrval v tejto funkcii 5 rokov.
Harabin predsedal Súdnej rade iba v case, ked sa táto zaoberala návrhom
na vymenovanie Aleny Roštárovej za sudcu. V prípade menovania
Posluchovej a Štifta uz išlo o súdnu radu vedenú Milan Karabínom.
--------------------
*Moderátor:* Takze nie je ani pravda, ze vlastne to absolvovanie justicnej
skúšky ste sa navrhli sám seba?
*Daniel Lipšic:* Nie, to nie je pravda.
*Moderátor:* A ako to bolo?
*Daniel Lipšic:* Nie je to pravda.
*Moderátor:* Nie je pod tým návrhom váš podpis?
*Daniel Lipšic:* Nie.
Môj komentár:
Lipšic sa vyhol odpovedi, ako to bolo. Pravdepodobne to bolo tak, ze on
ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti pripravil podklady pre
ministra spravodlivosti Carnogurského, ktorý to najprv nechcel podpísat,
následne to podpísal.
Meciar o tom povedal v parlamente 3. 9. 2008 (ked mal informácie od
Harabina, ktorý bol vtedy ministrom spravodlivosti) nasledovné:
... ked sa pripravovali advokátske skúšky v minulom období, išlo o rok
2001, pán vedúci úradu Daniel Lipšic navrhuje podpisom zo 6. novembra
2001 pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok napriek
tomu, ze podmienky pre ne nesplňa, napriek tomu, ze falšuje a uvádza, ze
má pät rokov praxe aj sedem mesiacov, a to tým, ze pracoval ako vedúci
projektu konkurzného práva v poradenskom stredisku pre slovenské podniky
a banky, základnú sluzbu na prokuratúre v Prešove, ak advokátsky
koncipient bol dohromady sedem mesiacov. Ale podmienka je dlhšia. Cize
Daniel Lipšic navrhol Danielovi Lipšicovi a minister spravodlivosti
najprv nesúhlasil, potom súhlasil, aby mohol skúšky vykonat.
[LINK:
http://dotankoch.sk/zaznamy/149370/vlada%20nevie%20co%20robi?escape=false]
Meciarov prejav v parlamente zo dňa 3.9.2008
--------------------
*Moderátor:* Tzn. pán … vás navrhol na justicnú skúšku?
*Daniel Lipšic:* Áno, samozrejme, ze áno.
*Moderátor:* Môzeme si to u neho overit?
*Daniel Lipšic:* To si môzete u neho overit.
Môj komentár:
Formálne samozrejme navrhoval na skúšku minister spravodlivosti na
ziadost uchádzaca, otázne je, kto za Lipšica a tých ostatných jeho
kolegov z MS SR pripravoval ministrovi podklady, a kto interným listom
konštatoval splnenie podmienok týchto uchádzacov o skúšky. A tým
autorom interného listu bol zrejme Lipšic ako vedúci úradu, aspoň ako
to povedal Meciar.
--------------------
*Daniel Lipšic:* Pán redaktor, bolo by dobré, keby ste ma pocúvali.
Kolegovia, ktorí tam sú spomenutí spolu so mnou, sú dnes väcšinou
sudcami. Do funkcie sudcu ich menovala Súdna rada. Súdna rada, ktorej
predsedal zrejme ešte v nejakom case pán Harabin, však? Ak by Súdna
rada mala pochybnosti o zákonnosti justicnej skúšky, tak ich zrejme
nevymenuje.
Môj komentár:
1. Platí argumentácia k Súdnej rade, ktorú som vyššie uviedol.
2. Na druhej strane, zaujímavé, ze Lipšic povazuje Súdnu radu, vedenú
Harabinom, za nejakú autoritu (Harabinova súdna rada však riešila iba
Roštárovú).
3. Hoci je spolocným problémom Lipšica a týchto osôb to, ze neboli
justicnými cakatelmi v case justicnej skúšky, nikde verejne neodznelo
a ani sa to z verejných zdrojov nedá overit, ako boli títo jeho
kolegovia na tom s plnením druhej podmienky, ktorou je prax. Je mozné,
ze pri ich menovaní za sudcov ci za notára mali dotycné osoby aspoň
splnenú podmienku praxe. Lipšic však nemal splnenú podmienku praxe ani
v case zápisu do zoznamu SAK ako advokát (január 2002). A to aj po
zapocítaní tzv. inej právnej praxe. Advokáti mu zjavne uznali za prax
nieco, co právnou praxou nebolo (zrejme výkon cinnosti vedúceho úradu
MS SR, co nie je právnická profesia).
4. Okrem toho, v rokoch 2002 – 2006 viedol Lipšic ministerstvo
spravodlivosti. Toto ministerstvo, ktoré v prípade nedostatkov jeho
justicnej skúšky a justicnej skúšky jeho kolegov menovaných
v citovanom uznesení ústavnoprávneho výboru z 1/2012 malo tieto
nedostatky riešit a prípadné pochybnosti napr. súdnej rady zodpovedat,
by zrejme nespochybnilo základný predpoklad Lipšicovej skúšky. Navyše
v tom case tam nebol ziaden „verejný zalobca“, kto by na takéto
nedostatky poukazoval; ústavnoprávny výbor nieco napísal do správy,
ministerstvo spravodlivosti a NR SR to však asi neriešili, t.j. súdna
rada sa nemala dôvod zaoberat pochybnostami, na ktoré uz 2 roky sadal
prach.
--------------------
*Zhrnutie:*
V niektorých prípadoch Lipšic evidentne netrafil, t.j. nebola to
Harabinova, ale Karabinova súdna rada, za druhej Dzurindovej vlády.
Navyše to ze to vtedy orgány nepreverovali, nedokazuje, ze je to
v poriadku. Lipšic sa to však zjavne snazí odbit polopravdou, nie
všetci jeho „spoluziaci“ na skúške sa stali sudcami. Navyše bol
v case, ked sa títo jeho kamaráti dostávali do funkcií, v silnej
pozícii – bol minister spravodlivosti. Cokolvek, co by spochybňovali
legitimitu skúšok, lezalo v análoch na MS SR, od ktorého mal vtedy
klúce on.
Bolo by zaujímavé zistit, kto pripravoval podklady Súdnej rady
v súvislosti s menovaním Lipšicových spoluziakov z justicnej
skúšky. Ci to náhodou nebolo ministerstvo spravodlivosti vedené
Lipšicom???
Pôvodný clánok:
http://pavolklein.blogspot.sk/2013/04/reakcia-na-nervozne-reakcie-lipsica.html
↧