V rámci hladania alternatív k súcasnému financnému systému
získavajú na oblube aj rôzne alternatívne platobné a výmenné
systémy a meny. V súcasnosti vo svete priblizne 3000 komunít pouzíva
tieto alternatívne meny. Existuje viacej druhov alternatívnych mien,
ktoré sa dost výrazne líšia a ludia si ich casto zamieňajú. Podla
môjho názoru je dôlezite ich presne odlišovat, pretoze kazdá oslovuje
inú skupinu ludí a a má iný ekonomický a spolocenský kontext.
V tomto clánku sa pokúsim alternatívne meny znova presnejšie opísat
a hlavne ich rozdelit do jednotlivých skupín, berúc do úvah ich
plusy a mínusy, tak aby bezní ludia získali základný prehlad
o nich.
Doplnkové alebo lokálne meny
Najznámejšie a najrozšírenejšie sú tzv. komplementárne
(doplnkové), lokálne meny. Volajú sa doplnkové, lebo sú doplnkové
k existujúcej oficiálnej mene a sú viazané priamo na ňu. Oficiálnu
menu je mozné vymenit za doplnkovú menu na stanovenom výmennom mieste
v platnom kurze. Ich pouzitie je obmedzené na urcitú obec, región alebo
komunitu. Doplnkové meny majú hlavne sociálnu funkciu. Peniaze
neodtekajú prec z komunity, zostávajú doma. Platnost doplnkovej meny
je väcšinou casovo ohranicená, podobne ako je to u rôznych
nákupných kupónov (gastrolístok). Zmyslom toho je, aby slúzili ako
efektívny a rýchly prostriedok výmeny, nemá význam ich hromadit. Ich
drzitel sa usiluje ich co najskôr pouzit, cím sa dosahuje zrýchlenie
vzájomnej obchodnej výmeny. Doplnkové meny sa tak nedajú pozit na
špekulatívne obchody, platia len ako prostriedok výmeny konkrétnej
hodnoty alebo sluzby, v súlade s tézou, ze „peniaze sú právnym
nárok na odber urcitého tovaru alebo sluzby". Ich pouzitie je viazane na
siet lokálnych firiem. Z úctovného a daňového hladiska nepredstavuje
pouzívanie doplnkových mien nejaký problém, kedze ich môzeme chápat
ako ceniny (gastro lístky, darcekové poukázky) a transakcie s nimi
sú úctované v oficiálnej mene podla platného zákona
o úctovníctve (ceniny).
Doplnkové meny sú rozšírené v mnohých krajinách sveta, paradoxne
práve v regiónoch, mestách a obciach vyspelých európskych krajín,
ako sú Nemecko, Velká Británia, Švajciarsko a pod., prípadne
v rôznych komunitách. Medzi najznámejšie doplnkové meny patria
Chiemgauer ([LINK: http://www.chiemgauer.info/] www.chiemgauer.info/),
ktorá vznikla v roku 2003 v oblasti [LINK:
http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1Aei=MpV3UZ2pCqjm4QTBp4DwCAAhl=skAprev=/search%3Fq%3Dchiemgauer%26hl%3Dsk%26biw%3D1440%26bih%3D619Arurl=translate.google.skAsl=enAu=http://en.wikipedia.org/wiki/Prien_am_ChiemseeAusg=ALkJrhjHbJb4sv3_-GbpS56m5eYyxo_Meg]
Prien am Chiemsee v Nemecku. Výmenný kurz je stanovený pevne 1
Chiemgauer = 1 €. Hlavným cielom meny je[LINK:
http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1Aei=MpV3UZ2pCqjm4QTBp4DwCAAhl=skAprev=/search%3Fq%3Dchiemgauer%26hl%3Dsk%26biw%3D1440%26bih%3D619Arurl=translate.google.skAsl=enAu=http://en.wikipedia.org/wiki/ChiemgauerAusg=ALkJrhjcW_llGy7vI7DCi-KDX8WjRd3liw#cite_note-IJCC-2]
:
- Tvorba pracovných miest, nezamestnaní, študenti a dobrovolníci sú
platení v Chiemgauer
- Podpora kultúrnych, vzdelávacích a environmentálnych cinností,
systém Chiemgauer podporuje
neziskové organizácie
- Podpora ekologických potravín a energie z obnovitelných zdrojov
- Posilnenie solidarity medzi miestnymi zákazníkmi a podnikmi
- Stimulácia miestnej ekonomiky: Chiemgauer zachováva kúpnu silu v
regióne lepšie ako [LINK:
http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1Aei=MpV3UZ2pCqjm4QTBp4DwCAAhl=skAprev=/search%3Fq%3Dchiemgauer%26hl%3Dsk%26biw%3D1440%26bih%3D619Arurl=translate.google.skAsl=enAu=http://en.wikipedia.org/wiki/EuroAusg=ALkJrhi1A_MGJObLaMH6nya1PygvqSdCuQ]
euro a
podporuje miestne malé a stredné podniky
Chiemgauer je emitovaný v hodnotách 1, 2, 5, 10, 20
a 50. Bankovky majú urcenú dobu exspirácie na 3 mesiace, potom
strácajú platnost. Ak chcete predlzit ich platnost, musí drzitel
peňazí zaplatit poplatok 2% z hodnoty bankoviek emitentovi, podobne ako
to bolo v prípade kolkovania peňazí podla nápadu Silvia Gesseliho
v rakúskom Worgli v tridsiatych rokoch. Tento poplatok je mozno chápat
ako urcitú formu dane peňazného obehu. Jednou zo sociálnych
funkcií tejto meny je podpora neziskových organizácií. Tie majú nárok
na nákup meny v kurze 1 Chiemgauer za 0,97 € od emitenta
a predávajú ich za € 1 bezným zákazníkom - fyzickým osobám,
ktoré kúpou od neziskových organizácii ich tak podporujú. Potom nimi
platia v malých podnikoch a prevádzkach zapojených v systéme. Malé
podniky ponúkajú na platbu v Chimegeur zlavy (5%), cím motivujú
zákazníkov ich utrácat u nich. K decembru 2011 bolo do systému
zapojených 3 300 clenov a 600 podnikov. Obrat v roku 2011 bol 6 200
000 Chiemgauer. Príjem pre neziskové organizácie bol 50 200
Chiemgauer.
Podobne ako Chiemgeur funguje celý rad doplnkových mien, líšia sa
väcšinou len technickými detailmi ako je rôznou dobou splatnosti ( od 3
mesiacov do 2 rokov) výškou poplatku, ci si ju emitent úctuje alebo
nie. Napríklad v Bazileji ( [LINK:
http://www.urbanagriculturebasel.ch/300-project.php?pid=18]
www.urbanagriculturebasel.ch/300-project.php?pid=18 ) funguje doplnková
mena BNP od roku 2003, kde emitent, ktorým je obcianske zdruzenie
prevádzkujúce komunitne záhrady si neúctuje ziadny poplatok, cize
nepredlzuje zivotnost meny, ale vzdy emituje nové s tým, ze cast meny
(asi 3%) sa nikdy nevráti spät, co je cistým ziskom obcianskeho
zdruzenia. Menu BNP akceptuje viac ako 100 miestnych prevádzok, ktoré
tiez poskytuje svojim zákazníkom platiacich BNP zlavy, cím ich motivuje
k míňaniu.
Aj v Londýne sú aktuálne pokusy o vytvorenie vlastnej meny. Ide o novú
miestnu menu - brixtonskú libru, ktorej hodnota je totozná s anglickou
librou. Brixtonská libra platí v brixtonskom obvode Londýna. Nová mena
je vraj vymyslená preto, aby jej majitelov ochránila pred dôsledkami
globálnej krízy a výkyvov na devízovom trhu. Základným cielom tejto
meny je pokus ochránit majitelov malých obchodov, ktorých obkolesili a
ktorých dusia obchodné siete. Ludia v obvode prijali vlastnú menu s
nadšením. Do projektu sa zapojilo niekolko desiatok malých obchodov.
Ten, kto platí brixtonskou librou, dostáva zlavy niekedy az 10 az 20 %. V
Londýne, ktorý sa oznacuje aj za hlavné financné mesto sveta, sa s
vlastnou regionálnou menou experimentuje po prvý raz.
Tiez v USA zacína vzrastat obluba regionálnych mien. Coraz viac miest v
USA tlací vlastné bankovky. Pomáhajú tak svojim obyvatelom aj
obchodníkom. Systém obecne funguje tak, ze obchody a jednotlivci vytvoria
siet, ktorá vydá lokálnu menu. Zákazníci ju nakúpia so zlavou,
zaplatia napríklad 95 centov za dolár a za plnú cenu potom utrácajú v
obchodoch, v ktorých menu prijímajú. V Detroite mozno nakupovat za
miestnu menu cheers, v New Yorku obchody prijímajú tzv. ithaca hours, v
Severnej Karolíne zaviedli tzv. plenty a v Massachusetts sú v obehu tzv.
berkshares. Berkshares zacali tlacit v roku 2006 a v obehu ich je za 2,3
milióna dolárov, ktoré mozno míňat v 370 obchodoch v regióne
Berkshires. Tento systém je zatial najväcší. V súcasnosti je v USA
okolo 75 miestnych mien, ktoré hlavne teraz, v case krízy, získavajú na
oblube.
Vlastnú komplementárnu menu Credito má aj talianska komunita Damanhur,
ktorú prezývajú laboratórium budúcnosti. Peňazný systém v Damanhure
je vyjadrením ducha ekonomiky tejto komunity zalozenej na ideáloch
bratstva a solidarity a jej cielom je dat spät peniazom ich pôvodný
význam, aby slúzili ako prostriedok výmeny a sprostredkovania sluzieb a
tovaru medzi rôznymi stranami. Táto mena platí na území komunity
Damanhur a v súcasnosti ju pouzíva asi 100 podnikatelov a viac ako 2000
ludí. Jej pouzívanie je plne v súlade s talianskymi zákonmi. Táto mena
povzbudila ekonomický a sociálny rozvoj oblasti Valchiusella, všetok
kapitál je znovu investovaný v danej oblasti v prospech miestnych
obyvatelov. Hodnota 1 Credito sa rovná hodnote 1 eura. Credito je mozné
kedykolvek zamenit z vybraných mien v zmenárňach nachádzajúcich sa na
území komunity, ako aj spätne. Mena Credito sa pouzíva v platobnom
styku medzi clenmi Damanhur Crea Consortium, co je zdruzenie zastrešujúce
všetky druzstvá na území Damanhuru. Spolocenstvo Damanhur Crea
Consortium je zárukou kvality a etiky ich produktov a zároveň funguje
ako cinitel vytvárajúci spoluprácu medzi sietou obchodov a výrobou.
Mena Credito sa pouzíva aj v rámci poskytovania pôziciek clenom komunity
prostredníctvom úverového druzstva DES. Mena Credito existuje aj v
hotovostnej podobe (vo forme mincí), ktoré sú velmi pekne umelecky
spracované. Strieborná minca 50 Credito, co zodpovedá 50 euro, získala
„Cenu Bulino d‘Oro (Zlatý Rytec) 2006", a casopisu „Graph Creative"
pre jej dizajn a vynikajúcu kvalitu spracovania.
V súcasnosti v SR klasická doplnková mena nie je. Obcianske zdruzenie
„Zivica" pripravuje v spolupráci s emitentom Bazilejskej doplnkovej
meny BNP projekt zavedenia takejto doplnkovej meny „Zivec„ aj na
Slovensku v Bratislave a Zvolene v spojitosti s vytváraním
komunitných záhrad a podporou predaja lokálnych a ekologických
potravín a výrobkov.
Systémy na vzájomne zapocítanie pohladávok a záväzkov
Okrem doplnkových mien existujú aj alternatívne platobné a menové
systémy, ktorých podstata je zalozená na vzájomnom vyrovnaní
pohladávok a záväzkov. Tieto systémy sa dajú rozdelit zhruba na dve
skupiny. Jedna skupina platobných systémov je taká, ktorá funguje
v rámci oficiálnej legislatívy, je regulovaná a riešia sa ňou
financné vyrovnania transakcií vzniknutých z vzájomného obchodného
vztahu (WIR). Druhá skupina platobných a menových systémov má viacej
charakter barterových obchodov s plným financným a hmotným
vyrovnaním a väcšinou je neregulovaná (LETS, Minutes).
Medzi prvú skupinu patrí velmi známa WIR Bank (Švajciarsky ekonomický
kruh, Wirtschaftsring-Genossenschaft). WIR je nezávislý systém
komplementárnej meny vo Švajciarsku, urcený pre malé a stredne velkej
firmy. Tento systém vznikol v roku 1934, ked 16 podnikatelov vidiac, ze od
bánk nedostanú ziadne úvery a ze nie sú schopní platit svoje
záväzky, vymysleli vlastný hospodársky systém, tzv. uzavretý
hospodársky kruh.
Ukázme si ako systém funguje. Firma A potrebuje pôzicku od banky, aby
mohla zaplatit za tovar od firmy B, ktorá zasa potrebuje peniaze na
zaobstaranie materiálu od svojich dodávatelov. Ked firma A kupuje nieco
od firmy B, firma A má záväzok a firma B tomu zodpovedajúci kredit.
Firma B môze zaplatit vlastne svojím dlhom premeneným na kredit tretej
osobe (napr. svojmu dodávatelovi) zapriahnutej do uzavretého cyklu. Firmy
si tak systémom vlastných záväzkov a pohladávok (ktoré sa stávajú
fiktívnymi peniazmi) riešia vlastnú platobnú situáciu.
Hodnota tejto vlastnej meny je identická s hodnotou národnej meny, ale s
tou výnimkou, ze neprináša úrok. Mena WIR existuje iba v úctovnom
systéme. Casom sa systém tak rozmohol, ze do neho bola zapojená jedna
štvrtina firiem krajiny. Dnes má systém okolo 62 000 subjektov, rocný
objem obchodov v mene WIR predstavuje priblizne 2 mld. USD. Je to velmi
stabilný systém, ktorý nie je náchylný na zlyhanie. Zostáva plne
funkcný aj v dobe všeobecnej hospodárskej krízy.
V roku 1999 americký profesor James Stodder z Rensselaer University
vykonal ekonometrickú štúdiu na základe dát za posledných 60 rokov,
ktorá dokázala vplyv tejto malej neoficiálnej meny, ktorá obiehala
medzi firmami paralelne s národnou menou na stabilitu švajciarskeho
ekonomického systému. Vzdy, ked ekonomiku postihla recesia, objem
aktivity v tejto neoficiálnej mene výrazne vzrástol, vdaka comu sa
zmiernil dopad krízy na trzby a na nezamestnanost. A vzdy, ked nastala
konjunktúra, ekonomická aktivita v národnej mene vzrástla, zatial co
aktivita v neoficiálnej mene úmerne tomu klesala. Prekvapivým záverom
tejto štúdie je to, ze spontánne anticyklické správanie tohto malého
alternatívneho systému pomáhalo centrálnej banke krajiny v jej úsilí
stabilizovat ekonomiku.
Na Slovensku existuje snaha o vytvorenie podobného systému na riešenie
druhotnej platobnej neschopnosti a vzájomného zapocítavaniu pohladávok
ako je WIR. Je ním systém „Clearnet" ( [LINK: http://www.clearnet.sk/]
www.clearnet.sk ), ktorého funkcná aplikácia je dostupná na Internete,
ale zatial transakcie v ňom neprebehli.
Barterové systémy
Druhou vyššie spomenutou skupinou menových a platobných
systémov sú rôzne barterové systémy, v ktorých okrem financného
plnenia, dochádza aj k hmotnému vyrovnaniu. Jednoznacne najznámejším
a najrozšírenejším systémom je LETS. LETS je skratka pre Local
Exchange Trading Systems a je to vlastne výmena rôznych sluzieb a tovarov
v urcitej skupine ludí medzi sebou. LETS zacali vznikat hlavne
devätdesiatych rokoch v anglosaských krajinách v Kanade, v Anglicku, v
USA a v Austrálii, kde sú doteraz najoblúbenejšie
a najrozšírenejšie.
LETS funguje nasledujúco tak, ze skupina ludí, ktorí sa viac menej
vzájomne poznajú, alebo ludí zijúcich v jednej komunite si zacne
vymieňat rôzne svoje znalosti, schopnosti, sluzbicky, prípadne výrobky.
Kazdý druh práce sa zaznamená v platobných jednotkách LETS. Pre kazdý
druh práce alebo výkonu je vopred dohodnutý prislúchajúci pocet
jednotiek LETS, na ktorom sa komunita dohodne. Kazdý clovek má u
administrátora zalozený svoj osobný úcet. Na zaúctovanie sa
pouzívajú šeky, na ktorých je napísané, kto komu odviedol prácu v
hodnote kolkých jednotiek LETS. Tie sa posielajú administrátorovi LETS,
ktorý jednému cloveku príslušnú ciastku pripíše na úcet a druhému
ju z úctu odcíta. Jednotky LETS môzu mat svoje vlastné názvy. V
systéme LETS nejde o podnikanie, len o výmenu, z ktorej nemáte ziadny
zisk, a tak nepotrebujete ziadne povolenia, úvery, kapitál, nic takého.
Hromadit jednotky LETS nemá ziadny zmysel, neexistujú tu úroky a
jednotky aj tak musíte utratit zase jedine v rámci svojho LETS systému.
Stav osobných úctov sa zverejňuje, pretoze to podnecuje ludí, aby si
vyrovnali dlhy alebo nevycerpané sluzby tým, ze budú nieco robit, alebo
nieco pozadovat, a tiez to upozorní ostatných, od koho by mohli
prednostne nieco chciet. Administrátorovi sa zvycajne platí malý
poplatok, tiez v LETS jednotkách. Všetky podmienky závisia od toho, ako
sa clenovia komunity dohodnú.
V rámci LETS sa neplatia dane, pretoze z LETS nevyplýva nikomu ziadny
zisk. Prínos LETS je v jeho ekologickosti a sociálnom zameraní. Je
vyslovene vhodný pre obce a komunity fungujúce na princípe
sebestacnosti. LETS je v súcasnosti velmi dobrým doplňujúcim systémom
hlavne tam, kde existujú medzi potrebami ludí a ponukou sluzieb medzery,
to znamená na lokálnej úrovni. V niektorých obciach sa do LETS systému
zapojujú aj miestni obchodníci, takze cast ceny tovarov môzete hradit
LETS jednotkami a obchodníci zase získavajú za LETS jednotky napr.
cerstvú zeleninu a ovocie od miestnych ludí. To môze obchodníkom
pomôct tam, kde miestni ludia majú málo peňazí, je vysoká
nezamestnanost, alebo kde im zálezí na vztahu ku kazdému jednotlivému
susedovi. V roku 1990 boli LETS systémy len štyri, dnes uz existuje vo
svete okolo stoviek takýchto skupín s velkostou od niekolko jedincov po
niekolko sto úcastníkov.
Na Slovensku existoval v minulosti LETS v Zajezovej (mena - jeze) , po
case skoncil z dôvodu typickej slabiny systému LETS, nestanovenie doby
starnutia (exspirácie meny) a vzájomnej dôvery úcastníkov systému.
Niektorým sa hromadili jednotky a nevedeli ich utratit, druhí nestacili
splácat svoje záväzky a zanechávali dlhy.
*Casové meny*
Dalšou formou alternatívnych menových systémov sú casové
meny. Casové meny vo forme casových bánk uz fungujú v rôznych
krajinách sveta, ako napríklad USA, Velká Británia, Taliansko, Rusko,
Japonsko, ale aj v CR a na Slovensku sú nejaké skromné pokusy (napr.
[LINK: http://www.casovabanka.sk/] www.casovabanka.sk ). Casová Banka ako
miesto administrovania a zadávania svojich ponúk a dopytov umozňuje
svojim klientom výmenu sluzieb resp. prostredníctvom casových jednotiek.
Ludia podobne ako v systéme LETS si navzájom poskytujú prácu a sluzby
meranú casom. Tieto casové jednotky si vzájomne zaznamenávajú. Casová
banka funguje na sociálnom princípe, vyzdvihuje potrebnost a uzitocnost
ludí, ludia sú pre ňu cielom, pricom za sluzby sa platí jediným
všeobecným platidlom - casom. Cas kazdého a kazdej sluzby má väcšinou
rovnakú hodnotu, alebo takú hodnotu aký si úcastníci systému
dohodnú. Hodina práce inštalatéra sa vymieňa za hodinu práce napr.
lekára. Podla môjho názoru toto je aj slabinou systému, tazká
kvantifikovatelnost ohodnotenia jednotlivých druhov prác a ešte tazšie
hodnoty výrobkov. Preto platenie casovými jednotkami, pokladám za dost
obmedzujúce a nevýznamné z hladiska ekonomickej aktivity. Z hladiska
daní a úctovania je problematické urcit ako urcitú formu priatelskej
výpomoci pokladat za príjem ci výdavok. Je tazké definovat hranice
tieňovej ekonomiky, v ktorej jednotlivci aj firmy úcelovo obchádzajú
daňový systém.
Novým druhom casovej jednotky kombinujúcom princíp
casovej banky, doplnkovej meny a LETS sú tzv. minutes (minútky).
Minútky sú osobné zmenky, ktoré si kazdý clovek môze vytlacit
a slúzia mu ako platidlo. Sú to poukázky, ktoré vydáva a kryje
prácou do urceného casového obdobia tá istá osoba, poskytovatel. Za
vykonanie práce rucia aj dalšie osoby, rucitelia, ich pocet môze byt
väcšinou 1 alebo 2. Tí v prípade neplnenia zmenky- minútky po jej
predlození emitentovi musia miesto jeho vydavatela, ktorý samozrejme tým
stráca dôveryhodnost, túto zmenku odpracovat. Kurz si ludia urcujú
sami, napr. 60 minútok má hodnotu 60 minút kvalitnej práce. Fungujú aj
ako obezivo medzi uzívatelmi, ktorí nemajú práve záujem vyuzit sluzby
poskytované na minútkach, môzu nimi dalej platit. Minútky sú podobne
ako klasická [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zmenka] zmenka aj
právne vymáhatelné. Slúzia na výmenu tovarov a sluzieb primárne na
lokálnej úrovni, cím podporujú lokálny trh. Minútky nepotrebujú
ziadnu administráciu ani centrálnu autoritu.
Na Slovensku v BA existuje pod názvom „Bratislavská
koruna" pokus v rámci jednej skupiny aktivistov ( [LINK:
http://www.obcianskysnem.sk/bak] www.obcianskysnem.sk/bak ) zaviest tieto
minútky. Slabinou minútiek podobne ako v prípade casovej banky je
zlá kvantifikovatelnost prepoctu ceny mnohých tovarov a sluzieb ako aj
obmedzenost pouzívania minútiek na okruh ludí, co sa vzájomne poznajú
a je medzi nimi vybudovaný silný stupeň dôvery.
*Bitcoin*
Úplne iným druhom alternatívnej meny ako sú
predchádzajúce je mena Bitcoin. Ako uz názov napovedá ide o digitálnu
alebo virtuálnu menu. Bitcoin je [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Internet] internetová [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Open-source] open-source (volne prístupná)
peňazná [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mena] mena, ktorou je mozné
platit prostredníctvom siete. Siet funguje od roku [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/2009] 2009, kedy ju popísal a vytvoril clovek
s pseudonymom [LINK:
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Satoshi_NakamotoAaction=editAredlink=1]
Satoshi Nakamoto. V sieti prebiehajú platby za minimálne alebo ziadne
náklady. Hlavnou unikátnostou Bitcoinu je jeho plná [LINK:
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Decentraliz%C3%A1ciaAaction=editAredlink=1]
decentralizácia, je navrhnutá tak, aby nikto, vrátane [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Autor] autorov, skupín alebo vlád, nemohol
menu nijako ovplyvňovat, falšovat, zabavovat úcty, kontrolovat peňazné
toky alebo spôsobovat [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Infl%C3%A1cia]
infláciu. V sieti neexistuje ziadny centrálny bod, ani nikto, kto by
mohol o sieti rozhodovat. Bitcoin je [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Defl%C3%A1cia] deflacná mena. Celkové
mnozstvo peňazí je konecné a je dopredu známe, a jeho uvolňovanie do
obehu je definované iba matematickými zákonmi. Ide o tzv. kryptomenu,
kedze overovanie transakcií a tvorba meny závisí na komplikovaných
matematických výpoctoch. Pouzívatel Bitcoinu je súcastou
decentralizovanej siete, ktorá sa stará o bezpecné prevody
a predvídatelnú tvorbu nových peňazí - digitálnych tokenov bitcoin.
Bitcoin funguje ako distribuovaná siet, kde sa transakcie šíria medzi
jednotlivými aplikáciami nainštalovanými na pocítacoch uzívatelov.
Niektoré z nich majú na starosti ich overovanie, iné ich len
preposielajú dalej. Medzi prijímatelom a odosielatelom ale nie je
postavená banka, ani ziadna iná inštitúcia. Vaše Bitcoiny sú
dostupné kdekolvek na svete kde máte k dispozícií internetové
pripojenie. Svoju bitcoin "peňazenku" vlastníte Vy. Neexistuje nikto kto
by mohol váš úcet zmrazit ci uz nedopatrením alebo systémovou chybou.
Peňazenka sa dá skladovat napríklad na USB klúci. V prípade potreby je
mozné vytvorit si aj záloznú kópiu. Bitcoiny sa dajú pouzit na nákup
tovaru a sluzieb, no dajú sa vymieňat aj za iné meny ako napríklad
dolár ci euro. Okruh obchodníkov akceptujúcich bitcoiny sa neustále
rozrastá, takze uz teraz si za ne môzete zadovázit jedlo, oblecenie,
hry, ubytovanie a rôzne iné sluzby. Dnes pre platby existuje oficiálny
softvérový klient, o ktorý sa starajú dobrovolníci z celého sveta a
niekolko alternatívnych klientov. Od roku [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/2011] 2011 sa o Bitcoine, ekonomike,
moznostiach a dôsledkoch tejto meny usporiadavajú konferencie, a to v
[LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/New_York] New Yorku, v Prahe a v [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Lond%C3%BDn] Londýne. V septembri [LINK:
http://sk.wikipedia.org/wiki/2012] 2012 vznikla [LINK:
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitcoin_FoundationAaction=editAredlink=1]
Bitcoin Foundation starajúca sa o infraštruktúru Bitcoinu, vrátane
hlavného klienta, sledovanie hrozieb a prípadne vylepšovanie protokolu,
zabezpecovanie konferencií a propagáciu meny. Vzhladom k
decentralizovanej povahe siete nadácia nemá ziadne zvláštne právomoci,
v sieti vzdy rozhodne väcšina, bez ohladu na Bitcoin Foundation.
Osobne povazujem Bitcoin za slepú ulicku v rámci
alternatívne ekonomiky, ktorej hlavnej úcelom je:
· 1. sprofanovanie ostatných alternatívnych mien
· 2. sú karikatúrou virtuálnych peňazí, nie sú nicím kryté, len
abstraktným matematickým modelom
· 3. pasca na naivných „alternatívcov" , moznost ich obrat o reálne
peniaze spôsobom nafúknutia bubliny
[LINK: http://www.ekoobchod.sk/zodpovedna-spolocnost-david-sulik.html]
www.ekoobchod.sk/zodpovedna-spolocnost-david-sulik.html
↧