Fanúšikovia Douglasa Adamsa a jeho skvelého sci-fi románu Stopárov
sprievodca galaxiou vedia, ze „42“ je odpoved superpocítaca na
Kardinálnu otázku zivota, vesmíru a všetkého. Problém spocíva v tom,
ze nie je známa Otázka, na ktorú je 42 odpovedou a preto táto odpoved
nedáva zmysel.
Mám pocit, ze zijeme v dobe, ktorá zápletku Douglasa Adamsa intenzívne
pripomína. V súcasnosti všetci behajú s hotovými odpovedami.
„Štyridsatdvojkou“ dneška je viac regulácie, viac financných
injekcií štátu do ekonomiky, viac záchranných balíkov pre krachujúce
firmy a krajiny, menej šetrenia. Nikto sa však neunúva hladat a
sformulovat Kardinálnu Otázku, na ktorú by sme potom mali hladat
odpovede.
Na rozdiel od superpocítaca v Stopárovi síce túto otázku neviem
vypocítat a ani na to nemám k dispozícii 10 miliónov rokov, napriek
tomu si ju však trúfnem predbezne sformulovat. Táto otázka znie: ak
vychádzame z predpokladu, ze všetci bez rozdielu chceme zit v slobodnej a
zároveň prosperujúcej spolocnosti, aký typ ekonomiky je kompatibilný s
touto predstavou?
Odpoved nájdeme v hospodárskych dejinách Európy za posledných dvesto
rokov. Je ňou trhová ekonomika. Práve trhovej ekonomike, aj so
všetkými jej nedokonalostami, vdacíme za bezprecedentný nárast
prosperity, ktorá našu cast sveta dostala do pozície najdynamickejšej a
najrozvinutejšej casti sveta. S blahobytom sa však zvykne dostavit aj
pohodlie a tendencia zabúdat na to, co nás k nemu priviedlo. Zacne
prevládat ilúzia, ze bohatstvo tu vzdy bolo, je a bude. A ze my stojíme
len pred úlohou, ako ho správne prerozdelit. Trh však nie je nejaké
utopické perpetuum mobile, ktoré neúnavne šliape bez akejkolvek
poruchy.
S krízami vzdy prichádza pokles viery v trhovú ekonomiku. Bolo tomu tak
v 30-ych rokoch 20. storocia, ked sa ludia od trhovej ekonomiky odvrátili
az do tej miery, ze to otvorilo dvere totalitným systémom, fašizmu a
komunizmu, ktoré trhovú ekonomiku bud oklieštili alebo úplne zrušili.
Netreba dodávat, ze s katastrofálnymi dôsledkami. Výrazný pokles viery
v trhovú ekonomiku je typický aj pre dnešok.
Naše problémy nevyrieši nariekanie nad stratou istôt ci štandardov, na
ktoré sme si v minulosti zvykli. Nedokázu to ani tzv. riešenia, ktoré v
nás vyvolávajú falošný dojem, ze to mozné je. Našou jedinou nádejou
je návrat k tomu, co uz v minulosti preukázalo, ze funguje a prináša
hmatatelné výsledky. K ekonomickej slobode, ktorá otvára prílezitosti
pre aktívnych a schopných. Môzeme ju však mat len vtedy, ked budeme
akceptovat všetko, co so sebou prináša: riziko, nicivý proces, ktorým
sa inovácie presadzujú na úkor existujúcich riešení, nerovnost,
náhody i štastie, ktoré nezriedka rozhodujú o vítazoch. Musíme si
uvedomit, ze ak z akýchkolvek dôvodov budeme ekonomickú slobodu a trh
oklieštovat o ich definicné znaky, nebudeme mat ani jedno ani druhé. A
budeme nútení znášat dôsledky, co v podstate znamená zabudnút na
zivot v slobodnej a prosperujúcej spolocnosti.
Malý dovetok pre tých, ktorí Stopára necítali: zemegula v ňom bola
znicená 5 minút predtým ako mala byt vypocítaná Otázka. Stihneme si
my ešte predtým nez bude naša civilizácia definitívne znicená
správne sformulovat našu Kardinálnu Otázku a následne nachádzat na
ňu aj adekvátne odpovede?
http://www.hayek.sk/42/
↧