Casto sa zamýšlam nad postojom svojich spoluobcanov k nášmu štátu.
Ten dojem povrchnosti vo vztahu, ba priam lahostajnosti, je zarázajúci.
Slovensko. To znie uz tak obycajne. Hádam, len ked sú majstrovstvá sveta
v hokeji, trochu ozíva národná hrdost, ale to je tak chvílková
zálezitost, ze to nemá ani zmysel komentovat. Chvílkové nadšenie,
davová hypnóza, ktorú treba nejako zaodiet – do bielo modro cervených
farieb a hlucnosti.
Tak ako v minulosti sa Ludovít Štúr rozculoval nad vlaznostou
slovenskej duše vo vztahu k všetkému národnému, tak aj dnes by musel
zabedákat.
Ako reprezentatívna vzorka slovenského ludu nám môze poslúzit
osadenstvo parlamentu. Dnes uz v ňom naštastie nemáme skupinku, ktorá
si z národovectva spravila biznis.
Máme tam najmä stranu, ktorú by som charakterizoval ako stranu výskumu
verejnej mienky. Ked treba, spraví nejakú akciu vlasteneckého
charakteru.
Dalšia je úzasný mix, ktorý sa dá tazko charakterizovat.
Od tretej strany cakám pramálo myšlienok prináleziacich Slovensku ako
celku, ide o stranu prísne lokálnu, v mysli majú najmä juzného
suseda.
Dalšia mi príde ako strana svetoobcanov, proti globalizácii bojovat
nebude, všetko vyrieši trh, a teda aj prosperitu Slovenska.
Piata strana nás podla mňa vidí ako súcast katolíckej casti Európy,
cize hranice nehrajú rolu, dôlezitý je predel Európy na prevazne
katolícku a prevazne protestantskú cast.
Posledná strana = svetoobcania ako vyšití.
Takto nejako je to aj vo väcšom meradle, v národe. Tento pomer,
zastúpenie by mal sediet.
A preto, ked idem po uliciach, vidím na úradoch, na školách vlajky
v takom stave, v akom sú. No hrôza. Pomyslel by som si, ze si ich
upratovacky poziciavajú na umývanie dlázky a znovu nastoknú na drziak.
Vlajky sú najcastejšie z nekvalitného materiálu, priehladné,
priesvitné, najcastejšie rozstrapkané na koncoch, natrhnuté, zamotané
na zrdi, špinavé.
Nie ziarivé, cisté, krásne.
A preco? Pretoze našim ludom, takisto ako tej vzorke v parlamente to
nevadí.
Pri príchode zo zahranicia bývajú na hraniciach znacky Slovenská
republika. Tak tieto znacky sú taktiez casto poškodené, skrivené,
obrátené tak, aby ich nebolo vidno. To všetko o niecom svedcí, sú to
nemé svedectvá o národe.
Vystahovalectvo mladých perspektívnych ludí nie je široko daleko tak
rozvinuté ako na Slovensku. Uz pomaly platí to: A co mladé zutekalo,
a co staré nevládalo.
Vázení, chce to riadny budícek a nie väcšinu energie míňat na to,
ci majú mat lekárne vernostné programy, ci majú mat gayovia svadby, ci
ponechat 19 percentnú daň pre ludí zarábajúcich 4 tisíc eur a pod.
Táto zem sa chvie z ignorancie, pod jej zemou to vrie nad hlúpostou
a nevšímavostou k najdôlezitejším otázkam zivota tejto krajiny.
Opláchnite si v exekutíve tvár ladovou vodou a zacnite sa zamýšlat
nad skutocnými víziami a prioritami!
↧