A tak sa obe strany hojne pomocou televízie, rádia, casopisov, kníh, ci
internetu doslova „bombardujú“ zdrvujúcimi argumentmi o pozitívach
toho ci onoho spôsobu stravovania a dalších hladiskách tejto
problematiky. Celkom zákonite vzniká dezinformácia obidvoch strán, na
ktorú najviac doplácajú tí, ktorým nejde o nic iného nez stravovat
sa podla svojich zásad a neohrozit pritom vlastné zdravie.
My si s láskavým dovolením citatela dovolíme vypustit nikam nevedúce
úvahy o tom, ci naši pra pra pra prapredkovia mali radšej orechy alebo
rezne a ci naša tráviaca sústava je v skutocnosti konštruovaná podla
vzoru bylinozravec alebo mäsozravec a budeme vychádzat z faktu, ze
ludstvo je z najväcšej casti skrátka a jednoducho všezravé.
To samozrejme nikomu nebráni urcit si svoj vlastný smer, co sa výberu
potravy týka. V nasledujúcom texte nebudeme nikoho nútit, aby sa
vzdával mäsitých pokrmov, rovnako ako nebudeme nikoho presvedcovat
o ich úplnej nezastupitelnosti v jedálnom lístku. Pokúsime sa
radšej, pokial to pôjde, objektívne nahliadnut na postoj medicíny
k vegetariánstvu a zhodnotit výhody i nevýhody vegetariánskeho
prístupu ku stravovaniu oproti „nevegetariánskemu“, pre väcšinu
obyvatelstva Európy beznému jedálnemu lístku.
*Vegetariánom, pretoze...*
V zásade existuje niekolko hlavných dôvodov, na ktorých základe sa
niektorí ludia stávajú vegetariánmi...
Prechod k vegetariánstvu môze predstavovat vyjadrenie zivotného
postoja, napríklad ako prejav nesúhlasu so súcasným prístupom
k jatocným zvieratám, prípadne ako všeobecný nesúhlas so
„zabíjaním“ zivých tvorov, a to nielen pre mäso (etické dôvody).
Celkom obycajným dôvodom môze byt taktiez odmietanie mäsa skrátka
z dôvodu, ze dotycnému jednoducho mäsitá strava nechutí, prípadne mu
spôsobuje výrazné zazívacie, ci iné tazkosti.
Svoju rolu zohráva urcite aj nábozenské vyznanie – niektoré
nábozenstvá rovnako odmietajú konzumáciu mäsa, ci zabíjanie
(niektorých, napr. posvätných) zvierat. Spravidla ide však skôr
o zákaz konzumácie mäsa niektorých druhov zvierat, alebo o casové
obdobia, pocas ktorých je neprípustné mäso konzumovat.
Casté sú aj prípady, kedy je vegetariánstvo povazované za módny
trend, a stat sa vegetariánom je pokladané za dobrý krok ako byt
„in“. Bez hlbších znalostí danej témy potom väcšine týchto
„módnych“ vegetariánov hrozia skôr zdravotné komplikácie, nez
úzitok plynúci z bezmäsitej stravy.
Vegetariánstvo v rámci rodiny, ked je dieta od útleho veku vedené
cisto vegetariánsky potom predstavuje dalšiu, velmi casto a búrlivo
diskutovanú otázku.
Zdravotné hladisko je potom zrejme najpádnejším dôvodom
k vegetariánskemu jedálnemu lístku. Je nutné zdôraznit, ze
i vegetariánska strava môze prinášat radu zdravotných rizík,
ktorými sa rovnako budeme zaoberat nizšie.
Samotní vegetariáni poukazujú vzhladom k bezmäsitej strave na
výrazné zvýšenie zivotnej energie a aktivity, menej casté únavové
stavy, obmedzenie bolesti hlavy, klbov (casto najmä v spojitosti
s nadváhou!) a pod.
Tu je však treba pozriet aj na odvrátenú stanu mince tak, ako na ňu
aspoň dosial väcšinou nahliada klasická medicína.
*Riziká vegetariánskej stravy*
Hned z úvodu je treba poznamenat, ze najväcšie riziko pre
„zacínajúcich“ a koniec koncov aj pre mnohých dlhodobých
vegetariánov je nedostatocná informovanost o zásadách a zlození
vhodnej vegetariánskej stravy na strane jednej a mnohokrát celkom
fatálnej dezinformácie, ktorá casto pochádza „z vlastných radov“,
najmä od zaprisahaných vegetariánov a vegánov, ktorí odmietajú
pripustit, ze vegetariánsky spôsob stravovania môze mat aj nejaké to
negatívum.
Hlavným problémom vegetariánskej stravy, pricom cím radikálnejšie
obmedzenie tá ci oná forma vegetariánstva praktizuje, je potreba
suplementácie pre organizmus potrebných látok, ktoré zbytok
obyvatelstva bezne získava z mäsa, alebo zivocíšnej stravy všeobecne.
Aj v tomto ohlade je rada bezne uvádzaných rád a pouciek casto mylná.
Jednu zo základných otázok predstavuje hladina homocysteínu.
Homocysteín a vitamíny skupiny B
Homocysteín je síru obsahujúca aminokyselina, ktorá je síce pre náš
zivot prakticky nevyhnutná, avšak len v rozumnej miere.
Zvýšená hladina homocysteínu je potom spojovaná s rizikom vzniku
mnohých závazných zdravotných komplikácií – predcasného pôrodu,
potratu, depresie, Alzheimerovej choroby, demencie, nádorových ochorení,
kardiovaskulárnych ochorení a.i.
Tento fakt je velmi významný, u vegetariánov a najmä u vegánov
však vyzaduje dvojnásobnú pozornost. Preco?
Klúcový faktor hladiny homocysteínu v organizme totiz predstavujú
najmä tri vitamíny skupiny B, ktoré sú nevyhnutné k jeho správnemu
metabolizmu, a to kyselina listová, vitamín B6 a vitamín B12.
Kvalitné potraviny rastlinného pôvodu bez problémov pokryjú potrebný
príjem kyseliny listovej a vitamínu B6. Rozhodne však neriešia príjem
vitamínu B12, ktorý je obsiahnutý výhradne v zivocíšnej strave
(mäso, vajcia..), aj ked vo vzdialenej minulosti by bolo mozné hovorit
o jeho príjme prostredníctvom pôdy a hmyzu konzumovaného spolocne
s potravou, alebo príjmom vody kontaminovanej baktériami. Netreba
podotýkat, ze v súcasnosti je mozné o tejto variante hovorit len zo
zartu.
Pretoze vitamín B12 je mimo iných zastúpený vo vajciach, vyznieva celá
problematika výrazne lepšie pre ovo a lakto-ovo vegetariánov, daleko
menej priaznivo potom pre vegánov.
Štúdia, ktorá sa na túto problematiku zamerala, potom priniesla
nasledujúce výsledky:
Prakticky bezproblémovo vyšlo z celkového hodnotenia USA vdaka
výraznejšiemu rozšíreniu multivitamínov a vyššiemu obohacovaniu
niektorých potravín vitamínom B12, nez je tomu u obdobných potravín
v Európe.
Tá v tomto ohlade výrazne zaostáva a na výsledkoch to bolo jasne
viditelné. Priemerná hladina vitamínu B12 bola najnizšia práve
u vegánov, o nieco lepšie potom dopadla skupina vegetariánov, u nich
bola však táto hladina stále nizšia ako u ludí konzumujúcich mäso.
S priemernou hladinou homocysteínu u jednotlivých skupín to bolo
naopak. U vegánov boli zistené najvyššie hodnoty, nizšie hodnoty
u vegetariánov boli však stále vyššie nez je ziadúce a ako bolo
zistené u ludí konzumujúcich mäso.
A finálne u vegánov, ktorí si však pomocou suplementácie zaistili
denný príjem aspoň troch mikrogramov vitamínu B12, boli zistené
nizšie hladiny homocysteínu ako u ludí konzumujúcich bezne mäso.
Tento fakt je prikladaný vyššiemu príjmu kyseliny listovej a vitamínu
B6 v kvalitnej rastlinnej potrave.
Príznaky nedostatku vitamínu B12
Brnenie v koncatinách, nedostatok energie, zhoršenie pamäti, poruchy
zraku, poruchy rovnováhy a kontroly koncatín, halucinácie, paranoja...
Aj ked sa mnohokrát môzeme stretnút s tvrdeniami, ze vitamín B12
v dostatocnom mnozstve je mozné získat napríklad z morských rias,
alebo zo silne propagovaného tempehu (fermentované sójové bôby vo
forme „syra“), neprikláňame sa k týmto radám. Spolahlivý
a dostatocný príjem vitamínu B12 predstavujú pre ludí odmietajúcich
zivocíšnu potravu len obohatené potraviny a suplementy.
U vegetariánov a vegánov je najmä pocas tehotenstva a pri výzive
malého dietata ignorovanie alebo nedostatocná suplementácia stravy
povazovaná za vysoko rizikový prístup, ktorý môze mat fatálne
následky.
Esenciálne aminokyseliny
Predstavujú další kameň úrazu vegetariánskej a vegánskej stravy.
Tieto aminokyseliny (celkom 8) si ludské telo nie je schopné samo
vytvorit a musí ich preto získavat prostredníctvom potravy.
Tu opät štatistika vyznieva v prospech zivocíšnych zloziek potravy.
Bielkoviny obsiahnuté v zivocíšnych potravinách sú totiz tzv.
plnohodnotné, cize obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Oproti
tomu v rastlinných zdrojoch spravidla niektoré z týchto aminokyselín
chýbajú (napr. lyzín v pšenici, tryptofán a lyzín v kukurici,
methionín v strukovinách). Ovo a lakto-ovo vegetariánov opät
zachraňuje, ako sa zdá, zázracné vajce. U vegánov a ostatných typov
vegetariánov je nutné brat na tento fakt zretel a kombinovat vhodné
potraviny rastlinného pôvodu, aby došlo k dostatocnému príjmu
všetkých esenciálnych aminokyselín. A tu sa z vegetariánstva zacína
pomaly stávat veda. Je ocividne jasné, ze správny prístup k tomuto
spôsobu stravovania vyzaduje radu znalostí a informácií
z dôveryhodných zdrojov. Stat sa vegetariánom by preto nemalo byt
unáhlené rozhodnutie, rovnako ako mylne sa domnievat, ze pokial budeme
jest len zeleninu a ovocie, budeme o poznanie zdravší a budeme sa
cítit lepšie.
*Záverom*
Vegetariánstvo pocas tehotenstva a vegetariánska strava u malých detí
vyzaduje maximálnu obozretnost, pricom sa prikláňame k názoru, ze
bezná strava v rámci zdravého jedálneho lístka je v tomto období
výrazne vhodnejším variantom.
Na najvyšší post však staviame zdravý a vyvázený jedálny lístok,
ktorý zahÅňa tak dostatok rozmanitej rastlinnej potravy, tak rozumný
príjem mäsa (najmä chudého) a potravy zivocíšnej.
*Zdroje:*
Mgr. Pavel Suchánek: Vegetariánská strava – její výhody a rizika.
Moje Zdraví 1/2005. str. 52 – 53.
RNDr. Petr Fort: I vegetariánství chce svuj cas. Zdraví 7/1998. str. 38
– 39.
Marek Voršilka, MUDr. Zbynek Luňácek: Vegetariánská výziva
v kostce
↧