Róbert Fico [LINK:
http://www.sme.sk/c/6708417/fico-navrhuje-extremne-opatrenia-romske-deti-by-dal-do-internatov.html]
vyslovil v utorok na neho velmi neštandardné výroky. Na stretnutí so
študentami prekvapivo nehovoril o sociálnych a iných právach, ktoré
musí štát svojim obcanom zabezpecit. Nespomínal ziadne nové nároky a
benefity. Dokonca navrhol obmedzit niektoré dávky (konkrétne obmedzenie
rodinných prídavkov iba na tri deti). O ludoch, ktorí by chceli
postihnutých obcanov bránit hovoril ironicky ako o svätuškároch. Môj
údiv a prekvapenie sa vyparilo, ked som sa dozvedel, ze hovorí o Rómoch.
Fico je politik. Je to vynikajúci politik, ktorý by bez problémov
zahviezdil v hociktorej západoeurópskej demokracii. A ako demokratický
politik so silným drivom po moci sa snazí mat neustále väcšinu volicov
na svojej strane. Aj ked tým utrpí jeho názorová konzistentnost.
Rómovia sú menšina. A ešte k tomu aj menšina znacne nepopulárna.
Zatial co chudobná viacdetná biela rodina si podla Fica zaslúzi co
najviac štátnej pomoci a stáva sa pomaly politickým fetišom (vid.
KDH), na Rómov uz platí iný meter. Mozno by sme sa mali potešit
konštatovaním, ze tam kde nejde o politické benefity, príde na rad aj
racionálne zhodnotenie situácie. Fico teda dokáze správne identifikovat
problém, ked nemá politické klapky na ociach. Je ho schopný aj
vyriešit?
Fica a jeho Smer môzme v dnešnej dobe s kludným svedomím oznacit ako
predstavitela slovenského socializmu. Momentálne zosobňuje európsky
model sociálne orientovanej spolocnosti, ale predstavuje aj kontinuitu
nedemokratického socializmu z pred dvadsiatich rokov ako bývalý clen
komunistickej strany.
Podstata tzv. rómskeho problému, ktorý Robert Fico ide riešit tkvie
práve v modely, ktorého je na Slovensku práve on sám zosobnením. Je to
na jednej strane intelektuálska arogancia minulých rokov, ktorá
nedobrovolne nanútila cudzím ludom zivot, ktorý si sami nevybrali. Na
druhej strane to je systém socialistických závislostí a
prerozdelovania, ktorí drzí ludí v pasci chudoby.
Rómovia boli v minulom storocí násilne prinútení vzdat sa svojho
spôsobu zivota. Tento proces nastal uz za prvej Ceskoslovenskej republiky
a bol zavÅšený v pätdesiatych a šestdesiatych rokoch. Úrady im
zakázali kocovat a nahnali ich do novovybudovaných panelákových bytov.
Bola rozbitá krehká štruktúra ich komunity a vztahov. Intelektuáli
predpokladali, ze dokázu klasickú rómsku spolocnost a spôsob obzivy
nahradit niecim funkcnejším a vznešenejším. Dnes uz môzeme otvorene
povedat, ze sa to nepodarilo.
Druhým klincom do rómskej rakvy sa stal samotný socializmus. Ako zvykne
vraviet Róbert Fico; sociálny štát. V tomto modely štát zabezpecuje
kazdému obcanovi minimálny zivotný štandard. Následne kazdý
jednotlivec, ktorému takéto minimum postacuje, nemá ziadnu motiváciu
dosiahnut nieco viac. Rómovia sú najchudobnejšia cast spolocnosti a
preto sú najviac náchylní na spokojnost s cistým prezívaním pomocou
sociálnych dávok.
Navyše štát dnes hádze polená pod nohy kazdému, kto sa snazí
zbohatnút. Opatrenia ako minimálna mzda, progresívne zdanenie,
regulácia kazdej moznej hospodárskej aktivity extrémne obmedzujú
moznosti nájst si zamestnanie. Obzvlášt tvrdo dopadajú na
nekvalifikovanú pracovnú silu bez pracovných návykov. Aj toto je
väcšinový prípad Rómov.
Fico teda ide riešit problém, ktorého je on sám zosobnením. Situácia
Rómov sa jednoducho nedá oddelit od existencie sociálneho a
ekonomického modelu, ktorý tu dnes máme.
Dovolím si tvrdit, ze tzv. rómsky problém je preto v dnešnej Európe,
ktorej kraluje welfare state, neriešitelný. Úplne rovnaké problémy s
pristahovalcami z Afriky a blízkeho východu nájdeme v Holandsku a
Francúzsku. V Anglicku systém prerozdelovania vytvoril dokonca vrstvu
bielej chudoby závislej na sociálnych transferoch a drogách. Clenovia
daných menšín nie sú schopní nájst si v preregulovanom hospodárstve
zamestnanie a dávky im umozňujú komfort letargie a nezáujmu. Nieje vám
to povedomé? Môzme byt radi, ze naši Rómovia neriešia svoju
frustráciu nábozenským fanatizmom.
Jediné riešenie, ktoré by mohlo priniest výsledky a zachovat
existujúci model, je oprášenie starej zavrhnutej socialistickej
platformy – takzvanému národnému socializmu. V tomto prípade, by sme
sociálny štát aj s jeho vymozenostami zachovali pre biele väcšinové
Slovensko, ale obmedzili by sme ho pre rómskych
spoluobcanov. *Naštastie* je národný socializmus po druhej svetovej
vojne zdiskreditovaný. Ficove riešenie bude pravdepodobne jedno z tohto
súdku, ked ho uz dopredu oznacuje za extrémistické a ocakáva kritiku zo
strany ludskoprávnych aktivistov.
Kazdé iné opatrenie je nezrealizovatelné, lebo by rovnako zasiahlo aj
bielu väcšinu. Cize volicskú základňu sociálnych demokratov. Kazdé
obmedzenie dávok (nech uz hocijako symbolické), respektíve
zliberalizovanie pracovného trhu by znamenalo ohrozenie znovuzvolenia
dnešnej vládnej garnitúry.
Slovensko má uz skúsenost ako reagujú volici na obmedzenie sociálnych
transferov. Pocas druhej Dzurindovej vlády minister Kaník výrazne
zoškrtal subvencie urcené pre sociálne odkázaných obcanov. Najviac
zasiahnutou skupinou obyvatelstva boli práve Rómovia. [LINK:
http://www.sme.sk/c/1270778/na-socialne-davky-reagovalo-80-ludi-rabovanim-v-bille.html]
Na východnom Slovensku došlo k rabovaniu obchodov. [LINK:
http://www.sme.sk/c/1278408/vlada-kvoli-romom-nebudeme-menit-princip.html]
Vláda vtedy odmietla zrušit prijaté zmeny a minister Palko v
postihnutých oblastiach[LINK:
http://www.sme.sk/c/1277418/na-romov-v-trebisove-policia-nasadila-vodne-dela.html]
posilnil policajné zlozky.
Na kritike uvedenej nesociálnej politiky Dzurindovej vlády zalozil Ficov
Smer celu svoju nasledujúcu volebnú kampaň. Z ministra Kaníka spravil
tzv. sociálneho netvora. Táto stratégia nakoniec zala úspechy. Slováci
napriek rekordnému hospodárskému rastu a klesajúcej nezamestnanosti v
roku 2006 zvolili Fica za premiéra. Toto si dnešný kritik prorómskej
politiky dobre pamätá a preto si nebude pílit konár, na ktorom
momentálne tak pevne sedí. Na to sú v parlamente experti v opozicných
laviciach.
Podla klasikov osvietenectva je zabezpecenie spravodlivosti a
vymozitelnosti práva primárnou úlohou štátu. Nemám ten dojem, ze by
sa Slovenská republika v tomto smere uz nemala kam posunút. Toto je pole
pôsobnosti, kde by sa mohla dnešná vláda realizovat. Na dodrziavaní
majetkových práv a existujúcich zákonov treba bazírovat aj co sa
týka spoluzitia väcšinového a rómskeho obyvatelstva. Tvorba
a následné komplikované riešenie umelých problémov by malo príst na
radu az v case, ked uz budú primárne funkcie štátu zabezpecené.
http://www.menejstatu.sk/dajme-uz-romom-konecne-pokoj/
↧