Chce to kus odhodit ten cirkevný “krestanský” nános na slove
uctievat…
*Uctievanie bolo pôvodne prejavom úcty.* K javom a bytostiam. Celá
kultúra, duchovno, bolo o vzájomnom prejavovaní úcty, nevyvyšovaní sa
nad inú bytost. Bolo to o vzájomnom prijatí a pochopení. Prírodných
javov. Boha, Všehomieru samotného...
Boh bol pôvodne stredného rodu. Muzský rod mu dala az “krestanská”
cirkev. Úvodzovky pouzívam, pretoze franské a byzantské
“vierozvestské” misie mali s krestanstvom pramálo spolocného. *Oni
len krestanstvo zneuzili, aby sa zaň skryli. Zámer bol vnútorne oslabit
našu krajinu.*
Toto dokázali pomocou myšlienkového vírusu. Podstatou tohto vírusu
bolo nahradenie rovnováhy nerovnováhou. Vierozvestcovia knázatám
kázali, aby sa vzdali rodnej kultúry a prijali kultúru
“krestanskú”… Kázali im, aby opustili vnútorné vedenie a slepo
verili. *Aby zacali uctievat krajnost.* Aby popreli boha vo význame
rovnováhy muzského a zenského, rovnováhy zivlov a rovnováhy všetkého
zivého. Vierozvestcovia ich navádzali na uctievanie nerovnováhy
zosobnenej muzským bohom a muzskou silou.
*Nerovnováha ta oslabuje a ako slabí sme náchylní ochoriet.* Niektoré
kniezatá na tento myšlienkový vírus ochoreli. Stali sa nemocnými.
Stratili vnútornú moc. Ako nemocní zacali vyuzívat prostriedky, ktoré
im cert dal výmenou za ich dušu. Zacali vyuzívat pomoc
“krestanských” spojencov, pápeza, Byzancie… aby silou získali moc.
Moc nad inými bytostami, ktoré predtým ctili…
*Ked niekoho ctíš, nenútiš ho do nicoho.* Ctíš jeho slobodnú vôlu,
právo na slobodné rozhodnutie. Tieto nakazené kniezatá prestali ctit
iné bytosti. Všetci “nekrestania” pre nich sa stali pohanskými
psami. Museli jest na zemi, nie pri stole s “krestanmi”. Tieto nemocné
kniezatá si zacali vonkajšou mocou budovat siet poddaných. Siet ludí,
ktorých môzu do niecoho nútit.
*Pretoze ty, ked niekoho nútiš do niecoho, co sám nechce – vlastne ho
nútiš odovzdávat ti jeho vnútornú zivotnú silu.* Nútiš ho, aby ju
pouzíval na to, co ty chceš. Vlastne mu tak na duchovnej úrovni zivotnú
silu kradneš. Kradneš mu vnútornú moc.
Takého nemocné knieza ale skutocnú moc nikdy nezíska. Pretoze zapredalo
svoju dušu. Zaviazalo sa pápezovi alebo byzantskému cisárovi. Toto
knieza zasa odovzdáva nahromadenú a sústredenú zivotnú silu vyššie,
svojmu pánovi.
*Je to vlastne obrovská pyramídová schéma vysávajúca zivotnú silu
Ludu a Zeme a sústredujúca ju do jedného bodu na vrchu pyramídy, ktorý
je v oblakoch.*
Pekne sa to dá predstavit na báji o upíroch. Urcite ti je známa z vela
filmov…
Uzavreté bledé nemocné knieza. Saje krv (znak zivotnej sily) svojim
obetiam. Tie sa postupne tiez menia na upírov a slúzia mu. Buduje si
vlastne hierarchiu upírov. Ono samo sa nevidí v zrkadle – nevidí, ze
je upírom. Je nemÅtve a nezivé – zivot je zmena a ono je opak
zivota. Stagnuje. Nemení sa. Nezije. /(Stredný rod vyjadruje neurcitost
pohlavia, nie podradnost.)/
*Naši predkovia vedeli o tejto hrozbe, preto bola pre nich úcta taká
dôlezitá.* Ked si k bytosti úctivý, ani ta nenapadne ju do niecoho
nútit. Ako úctivý zivotnú silu neukradneš.
Nákaza casom postupovala od hora nadol. Od kniezat a šlachticov sa
dostala k meštanom a dnes sme uz nakazení skoro všetci…
Casto sa stretneš s tým, ze ta* niekto do niecoho núti. Ze sa snazí sa
ti ukradnút zivotnú silu…*
*Ako sa bránit?*
Málokto si uvedomuje, ze je to tvoja slobodná volba mu ju dat. Na prvý
pohlad to tak nevyzerá, ale nemusíš mu ju dat.
Vcera som bol dohodnutý so známym, ze sa stretneme v meste. Cakal som
naňho skoro hodinu a neprišiel. Donútil ma tam cakat a ani sa neobjavil.
To, ze na seba necháš cakat, je tiez jeden spôsob kradnutia zivotnej
sily.
Mohol som sa naňho naštvat. O zivotnú silu by som prišiel. Aj, ked mi
ju ukradnút vlastne nechcel.
Ja som sa s tým zmieril. Vzal som to s nadhladom. Daco vázne ho mozno
zdrzalo. Vlastne som sa pekne prešiel. Pri cakaní som si uvedomil
zaujímavé veci. Stretol som dávneho známeho. O zivotnú silu som
neprišiel.
*Je to vec prístupu, ci sa clovek vysat nechá a ci nie.*
Ak máš prístup záporný… ak všade vzdoruješ… ak hladáš dôvody,
preco to nepôjde… Ak si stále podprahovo ustrašený ci nahnevaný –
silu ti vezme aj ten, kto tak vôbec spravit nechcel.
Ak je tvoj prístup kladný… ak sa prispôsobíš… ak hladáš
prístup, s ktorým to pôjde… ak cítiš vnútornú radost z toho, ze
ziješ, z toho, ze svieti slnko ci prší… Ak hladáš spôsob, akým z
kazdej tazkosti vytazit… silu ti nevezme ani ten, kto sa o to úporne
snazí.
Casto to nie je jednoduché, zachovat si rozvahu a správny prístup.
*Stále je to ale tvoja slobodná volba, ci si silu vziat necháš.* Ci sa
zúcastníš upírej pyramídy a necháš sa vysávat.
*
Teraz toto uz vieš. Uz sa nevyhovoríš na nevedomost.
Svoj zivot máš v svojich rukách.
Si slobodný.
*
Vela duchovných ludí dnes hovorí, ze my ako Slovania zohráme klúcovú
úlohu v nadchádzajúcich zmenách. Uz sme však jednou zásadnou vecou
prispeli, ani si to neuvedomujeme. Prispeli sme vedomostou o tom, co sa
stalo. Dnes tieto báje vdaka ich prítazlivosti a vdaka médiám a pozná
uz hádam kazdý.
*Tieto príbehy obrazne opisujú, co sa stalo.* A opisujú hlavne to, ako z
toho von. *Dávajú riešenie.*
Sú to báje o upíroch.
Opisujú ako znicit upíra:
*Svetlom* – Svetlo je znak vedomia a pravdy, a zároveň Zdroja. Ked ti
nieco vysvetlím – vyjasní sa ti – pochopíš pravdu. Klamstvá
pominú. Klamlivé cudzopasné myšlienky, ktoré bytost ovládajú, sa
rozpadnú sa na prach. Upír sa rozpadne na prach. Clovek ostáva.
*Slnkom* *– Zdrojom.* O tomto Jeziš hovorí. Ked upíra pochopíš a
prijmeš – vtedy mu môzeš pomôct napojit sa na Zdroj zivotnej sily. Aj
rozprávky o tom hovoria: Kráska a zviera napríklad. Láskou a cistotou
znicíš upíra. Clovek ostáva.
*Zivou vodou – svätenou vodou.* Vo vode v zivých bytostiach je
zapísaný vzor zivota. Takáto voda je zivá a podporuje rozkvet zivota.
Tento vzor vo vode je kvet zivota. Viditelný je na snehových vlockách a
nezriedka býval vyrezaný na trámoch našich starých dreveníc.
V mÅtvom sa ale tento vzor rozpadá. V telách upírov je tento vzor
rozpadnutý, voda v nich je mÅtva a beztvará. Nie je v nich zivot a
nemajú napojenie na Zdroj. Tento vzor sa rozpadá, ked je voda
znásilňovaná. Napríklad, ked je nútená prúdit pravouhlými
vodovodnými trúbkami. Alebo rozkmitaná v mikrovlnke. Skladovaná v PET
flašiach. Ozarovaná elektromagnetickým ziarením. Znecistená
chemikáliami a umelými nanocasticami… Vzor sa tiez rozpadá pod vplyvom
istého druhu ludského citového chvenia: hnevu a strachu.
Vzor zivota je však vode vlastný a obnovuje sa, ked voda prirodzene
prúdi. Obnoví sa tiez, ked voda zmení skupenstvo: ked sa zmrazí a
rozmrazí. Ked sa odparí a zrazí. Prírodné kolobehy vodu cistia a robia
zivou. Zivé divé bytosti ju zladujú. Citové chcenie radosti, štastia,
lásky, úcty a vdaky pomáha vode znovu skladat jej vzor. Pôsobením
nášho srdca, ked sme radostní a láskyplní, vieme vodu vyladit. Je iba
prirodzené, ze my ako zivé bytosti, ktorých telá sú z väcšej casti
voda, dokázeme vodu opravit. Pôsobením našej zivotnej sily. Dokáze to
kazdá naša bunka, ale ked sa na to sústredíme celou bytostou –
pôsobíme ovela silnejšie.
Zivá voda vyteká z lesa, vyviera z prameňov. Ked sme zdraví, voda v
nás je zivá. Zivá je voda v cerstvej ovocnej štave, v zivom jedle.
Zivú vodu je mozno riedit mÅtvou a vzor sa rozšíri. Beztvarost sa
zmení na vzor kvetu zivota. MÅtve telá upírov sa zmenia na zivé.
Upír hynie. Clovek ostáva.
*Modlitbou – ladným spevom.* Prirodzená ladná hudba a spev pôsobia
blahodárne nie len na našu mysel a dušu. Hudba, ktorá ladí nám, ladí
aj vode. Ladí zivotu. Chvenie takejto hudby navracia vode jej vzor. Tiez v
nás rozprúdi city a aj ich pôsobenie vodu zladuje. Zladuje vodu v
našich telách aj vodu v tele upíra a ten hynie. Clovek ostáva.
*Striebrom – znakom cistoty.* Cistoty zámeru a aj cistej vody. Koloidné
striebro má vraj silné úcinky proti bakteriálnym nákazám a inak je k
telu ovela šetrnejšie ako dnes bezné antibiotiká. Táto liecivá moc je
obradne prenositelná aj na oblast mysle. Podobne je to s cesnakom.
*Vencom z cesnaku – vence sú znakom kolobehu.* Znakom víru ustavicnej
zmeny a zároveň vecnosti. V starosloviencine znamenalo slovo koniec
zároveň aj zaciatok. Koniec a zaciatok, smrt a narodenie je totiz tým
istým bodom v kolobehu. Na hroboch si vencami pripomíname, ze mÅtvy
znova zacal. Na Vianoce si vencami pripomíname, ze po zime príde jar.
Upírovi vencom staviame pred oci pravdu, ktorá ho nicí. Pravdu, ze zivot
je kolobeh. Pravdu, ze cas neplynie priamociaro. Letopocet nemá zmysel.
Zmysel má, v ktorej casti kolobehu sme. Je jedno, aký je rok. Podstatné
je, aké je obdobie – aká je doba v kolobehu. Upír si uvedomí, ze sa
zasekol v jednom bode. Uvedomí si, ze toto je dôvod, preco zivorí.
Klamstvá, na ktorých je upír zalozený, sú podkopané. Upír hynie.
Clovek ostáva.
*Krízom a dreveným kolom v srdci – znakom stromu zivota a rovnováhy.*
Klamstvá drzia bytost v stave nerovnováhy. Nerovnováha otvára cestu
chorobe. Upír stagnuje a bráni sa zivotu. Zivot je zmena. A zároveň je
zivot ustavicné smerovanie k rovnováhe. Vyliata voda vyrovná hladinu.
Ustavicná zmena a smerovanie k rovnováhe sú vlastne podstatou divej hry
zivota.
Obraz stromu zivota znázorňuje stred sveta, stred ako zvislý kôl –
ako os, ktorá spája úrovne sveta. Strom stojí priamo, rastie v bode
rovnováhy, v strede sveta. Jeho skryté korene sú v duchovnej rovine,
jeho pevný kmeň je v hmotnej rovine a jeho konáre sú v rovine
duševnej, myšlienkovej. Stredom sveta sa prelieva zivotná sila. V strede
sveta, pri koreňoch stromu, je Studnica múdrosti, Prameň nesmrtelnosti
– tam vyviera zivá voda. Tam je svätý grál. Tam je Zdroj.
V bode rovnováhy máš najväcšiu vnútornú moc. Silu. Týmto bodom je v
našich telách naše srdce. Obraz stromu zivota máme dokonca v slovenskom
štátnom znaku. Na královej holi stojí strom zelený. Ten istý obraz je
na veziach kostolov. Je to náš obraz, nie cirkevný. *Všetky základy,
na ktorých cirkev stavia, sú naše. Bolo by velkou chybou sa ich
zrieknut.* Len preto, ze ich zašpinili. Zabitie dreveného kolu do srdca
znací prienik srdca a stromu zivota. Je to návod, ako vyliecit samého
seba. Toto nikto za teba nespraví. Len sám môzeš nájst bod rovnováhy
a smerovat k nemu. Len sám môzeš toto spravit tvojím zámerom.
*Smrtou a znovuzrodením – stací obradne, nie je nutná telesná smrt.*
Nemusíme cakat na smrt, aby sme sa mohli ocistit a znovu zacat. Nemusíme
zomriet, aby sme sa zbavili predstáv a klamstiev ovládajúcich našu
mysel a robiacich z nás upírov.
Bojíš sa smrti? Co by sa stalo, keby ta zajtra zrazilo auto? Vlastne od
bodu smrti by ti bolo uz všetko jedno. V skutocnosti sa nemáš coho bát.
Iba myšlienky ovládajúce tvoju mysel majú dôvod na strach. Oni
pominú, stratia hostitela. Stratia náš mozog, našu mysel. Vedomie a
duša ostávajú a pokracujú v kolobehu. Strach zo smrti je strach tvojich
myšlienok. Nie tvoj…
Zacni si upratovat v zivote. Všetko pomaly uzatvor. Všetko pust. Pust
istoty a štruktúry, pomocou ktorých sa drzíš v nerovnováhe mysle.
Uvolni sa. Uvolni sa prvotnému zákonu prírody – uvolni sa smerovaniu k
rovnováhe. Ked sa pustíš, mozno ta otrieska. Strasieš pri tom všetky
klamlivé myšlienky – ostane tvoje jadro. *Pocítiš pravdu. Pretoze
pravda je prirodzená, tak ako ty si vo svojom vnútri prirodzený.* Znovu
sa zrodíš ako nový clovek. Cistý. A oproti telesnej smrti máš jednu
výhodu: skúsenosti. Uz si vieš dat pozor, aby si druhý raz neochorel,
uz si odolný.
*
Chce to spojit viaceré ak nie všetky spôsoby. A zacat od seba –
pretoze jedine svet, ktorého si ty sám stredom, môzeš ovplyvnit.
Prevzaté z blogu [LINK: http://krkavec.wordpress.com]
krkavec.wordpress.com
↧