Týmto príspevkom by som rád vzbudil reakciu aj z
vašej strany (aj ked je mi jasné, ze toto nie je diskusné fórum) no
verím, ze sa niekto nájde a v závere pochopí podstatu toho na co sa
pýtam uz v nadpise. Zo zaciatku by som rád opísal to, co ma viedlo
k štúdiu, preco som si vybral práve to co som si vybral a dúfam ze
nebudem príliš nudný (aj ked sa mi to stáva casto).
Tak podme na to!
Áno mám 20 rokov, som prvák VŠ, ktorý tu momentálne nebude pliest
„kritické“ a casto krát „sklúcené“ stavy, ako mu chýba
mamickina strava, a iné srdcervúce pocity co mu lezia na srdiecku (o tom
mozno nabudúce :). Skôr mám iný problém.
Nie vzdy som chcel študovat na VŠ, jednoducho som nebol taký typ. Moja
stredná škola bola Hotelová akadémia, ktorá ma bezpochyby pripravila
na to, co som dovtedy v zivote chcel robit. Vzdelanie spojené s praxou
nie len doma, ale aj v zahranicí ma jednoznacne pripravilo na zivot
„kade-tade“, kedy som sa bez problémov dokázal prihovorit ako
Slovákovi, tak aj cudzincovi. Zuzitkovat to v reštaurácii, hoteli, bare
by nebol problém a keby som velmi chcel, maturita z ekonomiky
a úctovníctva by sa dala vyuzit taktiez.
Avšak ja som nechcel (aj ked stále tvrdím ze ma to baví). Tak a co to
študujem teraz? Denné štúdium ucitelstvo Slovenského jazyka
v kombinácii s Filozofiou. Dobre, hned v úvode by som si rád odpustil
komentovanie vyuzitia takéhoto „remesla“ v momentálnej situácii,
dokonca v takej aprobácii, ktorú som si vybral. Skôr to berme tak, ze
som jednoducho chcel. Slovencinu som mal vzdy rád, vravím si, ze by bolo
fajn študovat svoj jazyk v dokonalej forme dokonca sa clovek naucí nieco
o histórii ako takej a kde to ten „môj slovanský rod“ vlastne má
korene, a kde sa to zrodil tento v skutku výnimocný jazyk!?
Nuz a preco filozofiu? Ved ktorý chlapec by nechcel byt filozof? Tak ako
nás UZ naucili ze: „údiv je pociatkom filozofie a filozofovania“
(mozno by som tu mal dat aj zdroj citácie, ale dnes spravím výnimku),
tak som sa aj ja vlastne vzdy v zivote „DIVIL“ mnohým veciam. Vravím
si, ze mozno mi tá SKUTOCNÁ FILOZOFIA ukáze cestu, aj ked na strednej
som k nej ani len nepricuchol. Jednoducho nazvem sa „bystrím
mladíkom“, ktorý chcel dat tej svojej bystrosti nejakú formu. Rodicia
neboli proti, podporovat ma mal kto, a tak som sa vybral za svojim vraj
„študentským zivotom“!
O pochybnostiach cloveka, ktorý (dovolím si povedat) uz aj co to
v zivote skúsil, som si nebol uz na zaciatku tak istý ze je správne to,
co robím (aj ked asi mi fakt len chýbala tá mamkina strava).
Zacal som spoznávat okolo seba v skutku zaujímavých ludí.
Pravdupovediac však väcšina mala problém íst na pivo namiesto
prednášky. Nevadí, vravím si, asi by som to mal zacat brat aj ja
vázne! Bohuzial asi nezacal. To ze som najlenivejší clovek na svete je
teraz úplne nepodstatné, ale to ze vraj obetovat všetko škole, tak to
pozor! A mozno som si len príliš zvykol na „slobodu“ (ktorú by som
tiez uz ako zacínajúci filozof vedel rozvit, nespravím to :)
V podstate sa aj tak chcem dostat k inej veci (uz vás nudím?, pardon).
Skúškové obdobie. Pomaly ale isto mi dochádza, ze predsa tých
slovencinárov je nejako vela. Kombinácia SJ s tým a tamtým, kopa
prekladatelov má tiez niekolko spolocných predmetov spolu so mnou,
samostatný odbor Slovenského jazyka, len tie výsledky nie sú také, ako
by som to povedal, „rovnaké(?)“. Vidím svojich kolegov a kolegyne
s rôznymi kombináciami ako jedny prechádzajú, další nie. Zrazu ale
to zacína bit do ocí. Prekladatelia „prechádzajú“, filozofovia
„odchádzajú“, telocvikári „prechádzajú“, hudobníci
„prechádzajú“, anglictinári „odchádzajú“ atd. Jednoducho
niektoré kombinácie, resp. iné odbory akýmsi spôsobom majú „na
viac“, a ostatné nie. Alebo je inteligencia tých ktorých
študujúcich naozaj vyššia? Je to vyslovene BLBÁ kombinácia to, co som
si vybral? Alebo som sa len naozaj n.e.u.c.i.l. Aj ked pri filozofii to az
také bijúce do ocí nie je. Predsa len, je nás tam akosi pomenej.
A kam týmto mierim? Vraj sa na vysokých školách robí to povestné
„sito“. Vraj je logické, ze škola nemôze vychrlit kazdý rok 200
(napr.) slovencinárov. To je mozno fakt. K magisterskému stupňu sa
dostane naozaj len zalostne málo. Ale, co robit, aby som sa k nemu dostal
aj ja? V princípe si tým nie som tak istý, ci by som to naozaj chcel
(naozaj asi len nie som študijný typ). Ale co tí, ktorí tomu veria, ze
to co študujú ich aj zacne niekedy v budúcnosti zivit a ze tým, ze
budú všetok svoj volný aj nevolný cas venovat len a len škole, ich
naozaj povedie k tomuto cielu? Je to tak kritické s týmto systémom, ze
mnohým mladým ludom sa takto maria ich „sny“?
Je mi jasné, ze nie je mozné aby kazdý kto študuje sa aj dostal do
tohto ciela, pretoze by sa to „nejako“ objavilo na trhu, ktorý by
nedokázal takéto mnozstvo ludí strávit/uzivit/dat im prácu. Ale ak sa
vraví, ze teraz študuje kazdý kto chce, tak preco to nemôzem robit aj
ja, ked tak velmi chcem. A co ak to chcem „len tak“, lebo ma to baví.
Momentálne mi nezálezí na tom, ako sa na mňa bude „trh s ucitelmi“
pozerat o 5 rokov. Mozno tým ucitelom v princípe ani nechcem byt (ved
co to v rukách zo strednej uz mám). Ale je vôbec nejaká šanca
študovat tak, aby som mal dobrý pocit, ze som sa naozaj nieco naucil? Ze
sa vysoká škola nesnazí zo mňa spravit len „tovar“?
Teraz by sa dalo povedat: jasné, mladý, mamka s tatkom ho zivia a on si
chce takto „predlzit mladost“. Ale co ak sa chcem naozaj vzdelávat,
a chcel som toto vzdelanie zverit „profesionálom“, pretoze vraj
cítat „múdre“ knizky nestací. Co ak som mal skutocný záujem
o štúdium na VŠ, a casto krát som dokázal aj obetovat ten svoj
„volný-nevolný“ cas aj štúdiu? Alebo to bolo naozaj len málo? Fakt
tomu treba obetovat VŠETOK cas ak to myslí clovek vázne?
↧