*Otázky viery *(1. cast).
/Otázka c. 1
Pochopenie svojej existencie
Ako viest uspokojujúci zivot v súlade s našou vrodenou podstatou?/
Jeden názor vraví, ze ludia sú inteligentné bytosti, ktoré sú
schopné si sami vytvorit vhodný spôsob zivota. Podla iného názoru
máme k dispozícii urcité základné pravidlá, ktoré by sme mali
vyhladat a riadit sa nimi.
Prvý názor má svoju logiku. Na základe svojich bohatých skúseností
a múdrosti by sme mali byt schopní zvolit taký spôsob zivota, ktorý
pre seba povazujeme za najvhodnejší a najprínosnejší, a vedenie
z nejakého vonkajšieho zdroja nie je potrebné. Avšak druhý názor
vychádza z iných postulátov a argumentov a ich podlozenie rozhodne
stojí za preskúmanie.
*Prvý názor *stavia na nasledujúcich predpokladoch:
· Ak chceme byt v zivote štastní, mali by sme všetko svoje úsilie
smerovat k dosiahnutiu materiálneho pokroku a pohodlia.
· Zároveň by sme mali experimentovat s rôznymi zivotnými normami
a hodnotami, pokial neobjavíme najuspokojujúcejšiu cestu – teda
postupovat metódou pokusu a omylu. Kazdý clovek a kazdá generácia
by tento postup opakovala, aj keby sa nahromadili a budúcim generáciám
odovzdávali urcité skúsenosti.
*Ludská tragédia*
Pokial by bol clovek skutocne schopný príst s fungujúcim systémom
riadenia ludských zálezitostí, musel by uz do dnešnej doby dospiet
k uspokojujúcemu riešeniu všetkých svojich problémov a dokázal by
viest zivot naplnený mierom a harmóniu. Do akej miery je v tomto
clovek úspešný?
Ked sa pozrieme na situáciu súcasného cloveka, filozofi, duchovní
a politológovia nám vravia, ze zijeme v dobe, ktorá nemá obdoby co do
materiálneho rozvoja civilizácie, ktorý bol dosiahnutý vdaka obrovským
pokrokom vo vzdelaní, vede a technike. Avšak zároveň je to doba
rýchlych zmien, zmätku a neistoty, v ktorých sa ludstvo utápa
a neustále celí hrozbe nových a bezprecedentných katastrof. Clovek
sa teší niekolkonásobne vyššej zivotnej úrovni nez pred sto rokmi,
ale to neznamená, ze jeho zivot je niekolkonásobne štastnejší
a humánnejší. Spolocenská klíma je plná nenásytného hedonizmu
a hrubého materializmu, kde sa hlavnou zivotnou motiváciou stala túzba
po moci, peniazoch, popularite, kráse, sexu atd. Ludstvo, ktoré hrdo
vykrocilo na Mesiac, na zemi stále rozpacito prešlapuje. Clovek sa
naucil lietat vzduchom ako vtáci a plávat v morských hlbinách ako
ryby, avšak stále nevie, co si pocat na pevnej zemi.
Štúdie takzvaných vyspelých zemí poukazujú na rastúcu kriminalitu
a korupciu, vyššie percento psychiatrických problémov a samovrázd,
viac prípadov alkoholizmu a drogových závislostí, rozpadu rodín,
delikvencie mladistvých atd. So stúpajúcim pohodlím a materiálnym
dostatkom silnie pocit prázdnoty, odcudzenia, zúfalstva a beznádeje.
Ako si to všetko vysvetlit? Ponúka sa jediné vysvetlenie, ze
materiálny pokrok nie je jediným cielom nášho zivota.
Britský filozof Bertrand Russel[1] to vyjadril nasledovne: „Všeobecne
vzaté, nachádzame sa uprostred boja medzi ludskou zrucnostou ako
prostriedkom a ludským bláznovstvom ako úcelom... Sila je vo
vedomostiach, ale táto sila môze viest k dobru rovnako tak ako
ku zlu. Z toho vyplýva, ze pokial clovek nedosiahne múdrosti
v rovnakej miere ako vedomostí, viac vedomostí bude znamenat iba viac
smútku.“
Ale kde hladat túto „múdrost“, ktorá cloveka môze zachránit pred
„smútkom“? Ked niekto príde s nejakou „múdrostou“, môzeme
dôverovat v jeho fundovanost a spolahlivost? Alebo nemáme na výber
iba pokracovat v neustávajúcom experimentovaní, drziac sa nejakej
ideológie a cesty do doby, az sa ukáze byt neúplnou a neúcinnou tým,
ze povedie k strate ludských zivotov a majetku? Je kazdý jednotlivec
na toto hladanie sám alebo existuje nieco ako „asistencná sluzba“?
*Druhý názor*, ktorý cloveka vyzýva k viere v milosrdného,
všemohúceho a múdreho Zákonodarcu, tvrdí, ze súcasná
nepotešitelná situácia je v zásade zaprícinená stratou zivotného
smerovania a zmyslu zivota, neschopnostou povzniest sa nad všednostou
a neochotou prijat prospešný a spolahlivý hodnotový systém. Niekto
dokonca priamo odmieta nieco, o com vie, ze je to dobré a dáva prednost
tomu, co je bezprostredne viac vzrušujúce. Inými slovami je to
výsledok straty alebo neschopnosti íst po správnej ceste.
Z predošlého textu vyplývajú nasledujúce otázky, ktoré vyzadujú
jasnú odpoved:
· Co pre cloveka znamená „dobro“ a „zlo“?
· Na akom základe, ci podla akého merítka definovat a posudzovat
„dobro“ a „zlo“?
· Aké sú základné hodnoty, ktorými by sa malo riadit ludské
správanie?
· Kto udáva tieto hodnoty? Kto je skutocnou a najvyššou autoritou?
Tie isté otázky sa vynárajú ohladom dalšieho hladiska, ktorým sa
zaoberá kazdý, kto uvazuje nad zmyslom viery, a teda co bude po smrti.
--------------------
[1] Bertrand Russel: Impact of Science on Society, 1953, str. 120 – 121
(„Dopad vedy na spolocnost“ – slovensky ani cesky nevyšlo)
↧