Avšak behom stárocí sa doň vnieslo niekolko omylov a pokrivení.
Jedným z nich je presvedcenie, ze moznost duchovného vývoja
prostredníctvom opätovných príchodov na zem je nekonecná a bude trvat
az dovtedy, kým clovek nedozreje az natolko, ze sa z kolobehu zrodení
vyslobodí.
To je však omyl! Toto je jeden z velkých a zásadných omylov,
rozšírených medzi prívrzencami reinkarnácie, ktorý berie mnohým
ludom dôvod pre urýchlené nastúpenie cesty vlastného, osobného
duchovného vzostupu, pretoze sa predsa nemusia nikam ponáhlat. Ved casu
je dost!
Az sa teda raz dokonale nasýtim všetkých radovánok pozemského zivota,
potom, niekdy v dalekej budúcnosti príde cas, ked aj ja zacnem so svojim
osobným duchovným vzostupom – uvazujú mnohí.
Ale polozme si zásadnú otázku: ako môze byt kolobeh zrodení v
hmotnosti nekonecným, ak je existencia našej planéty casovo ohranicená?
Ved Zem tak, ako kedysi vznikla, musí raz zaniknút. A to platí aj pre
Slnko, ako i pre všetky planéty a hviezdy v našej galaxii.
Cas trvania všetkého hmotného je teda obmedzený a preto duchovný
vývoj v hmotnosti nemôze byt casovo neobmedzený! A ani samozrejme nie
je! No a váznost súcasnej doby spocíva v tom, ze sa coraz viacej
priblizujeme k tejto osudnej hranici!
Skutocnost je totiz taká, ze ak nezrealizujeme svoj duchovný vývoj do
stanoveného casu, naša nezrelá osobnost bude znicená. Znicená preto,
lebo školou pre dosiahnutie duchovnej zrelosti je hmotnost. A hmotnost
podlieha kolobehu vzniku a zániku. A do onej hmotnosti nepatrí len
hmotný svet, viditelný našim okom, ale aj jemnejšie úrovne, do
ktorých odchádza ludská duša po smrti. Jedine ak vstúpime do duchovnej
ríše ako plne zrelé duchovne osobnosti, jedine tam budeme v bezpecí,
pretoze sa dostaneme mimo dosahu hmoty.
V evanjeliách môzeme nájst mnozstvo zmienok potvrdzujúcich skutocnost,
ze raz príde doba, kedy budú od seba definitívne oddelení dobrí od
zlých, alebo inak povedané, zrelí od nezrelých. Cize tí, ktorí stihli
vcas zavÅšit svoj duchovný vývoj od tých, ktorí to nestihli. Vid
napríklad podobenstvo o piatich rozumných a piatich nerozumných
pannách, ci zmienku o dvoch ludoch, ktorí budú vedla seba lezat na
jednej posteli a jeden z nich bude vzatý, kým druhý sa ponechá, alebo o
iných dvoch, ktorí budú spolu pracovat na poli a jeden z nich bude
vzatý, kým druhý sa ponechá. Alebo trebárs vázne slová o case, kedy
anjeli zoznú zeleznými kosákmi úrodu ludských duší na pozemskej
pláni a pšenicu zhromazdia v Pánových sýpkach, kým plevy spália v
ohni. A takto by sa dalo pokracovat.
Mnohí si však povedia: no dobre, aj ked je moznost nášho duchovného
vývoja casovo obmedzená, naša zem tu ešte predsa bude milióny rokov.
Takze casu je naozaj dost.
Zial, to je pät jeden z mnohých omylov. Casu, a zvlášt v dnešnej dobe
nemá nikto z nás nazvyš! Preco?
Lebo milióny, ba miliardy ludí zostávajú po svojej smrti celé
stárocia a tisícrocia uviaznutých v rôznych záhrobných svetoch a
úrovniach, blúdiac v nich vzdialení Svetlu a Pravde bez toho, ze by
stúpali nahor. No a z dôvodu tohto ich blúdenia, vzdialeného Svetlu a
Pravde môze dôjst k ich dalšej inkarnácii na zem, ktorá by ich mohla
duchovne výraznejšie posunút smerom nahor az o stovky, ci tisíce rokov,
alebo k nej nemusí dôjst vôbec.
Ak sa teda v evanjeliách hovorí, ze cas je uz blízko, je to mienené
práve z takéhoto, omnoho širšieho, celkového pohladu. Z pohladu,
zahÅňajúceho nie len zivot na zemi, ale aj casové obdobia, strávené
v záhrobných úrovniach medzi jednotlivými inkarnáciami, ktoré môzu
trvat celé tisícrocia. Ak sa na to zacneme pozerat takto uvedomíme si,
ze casu naozaj niet nazvyš a ze mnohým sa preto môze vskutku stat, ze
svoj duchovný vývoj nedokázu vcas zavÅšit. Ze ich nezrelá osobnost
bude musiet byt preto jednoducho strhnutá do rozkladu všetkého
hmotného, lebo sa nedokázala vcas vymanit z kolobehu hmotných zrodení a
nájst útocište vo vecnej duchovnej ríši, nachádzajúcej sa nad hmotou
a nepodliehajúcej vzniku a zániku.
Casové obmedzenie, urcené na uskutocnenie nášho duchovného vývoja
visí teda nad nami ako Damoklov mec. Ludia si toho musia byt vedomí a
mali by sa podla toho zariadit, pretoze tu ide o celé ich bytie!
A preto je v dnešnej dobe pre ludí omnoho uzitocnejšia pravda o tom,
akými veci naozaj sú, i ked je táto pravda vázna az hrozivá, ako
mylné upokojovanie moznostou nekonecného vývoja v stále dalších a
dalších inkarnáciách, ktorá nie je vôbec reálna.
↧