Názory na potrebu pitia mlieka sa líšia, ale celkovo snád prevláda
idea, ze detom by sme ho urcite odopierat nemali. Z mliecnych výrobkov
získavame väcšinu celkovej potreby vápnika, hoci je samozrejme aj v
iných potravinách, spomeňme napríklad len vajcia, rybacie mäso,
niektorá zelenina, ale uz nie v takej vyuzitelnej podobe. Smotana, teda to
chutné, co sa usadí, ked necháme mlieko nejaký cas postát, je úzasný
mliecny tuk, teda nositel nielen vitamínov rozpustných v tukoch ( A, D,
E, K ), ale pre deti dobrý zdroj energie, preto sa smotany urcite
nemusíme bát. Ak riešite dilemu, aké mlieko svojmu dietatku dávat, ci
plnotucné, polo alebo nebodaj nízkotucné, ci výrobky smotanové alebo
hociaké iné, snád odpoved nájdeme. Deti majú väcšiu potrebu tuku ako
dospelí, preto je urcite pre ne vhodné mlieko plnotucné, s výnimkou
detí obéznych, kde je lepšia volba mliecko polotucné. Odstredené
mlieko dieta nezasýti, zatazí ho mnozstvom bielkovín a ono si potom
hladá ešte nieco dalšie, cím si energiu doplní. Teda podávaním
nízkotucného mlieka nerobíme svojmu dietatu dobrú sluzbu. Mozno tiez
riešite otázku, ktoré je vhodnejšie, to trvanlivé krabicové alebo
sáckové? Odpoved nie je taká tazká. Cím trvanlivejšie mlieko je, tým
nárocnejšou, resp. dlhšou úpravou muselo prejst, a teda mnoho z toho
hodnotného, co pre nás malo, úpravou stratilo. Tepelné upravovanie
zmení nielen pomer zivín, vitamínov, ale veru aj samotnú chut mliecka,
co niekedy vedie k otázkam typu - preco musím pit mlieko, ved nemá
ziadnu chut, a tak mlieko ochutíme – poväcšine niecím sladkým (
granko, vanilkový cukor, atd. ), úplne zbytocne. Môzu naše deti takto
vôbec poznat nejakú prirodzenú chut? Odpovedou na otázku, aké mlieko
zvolit je teda jednoznacne to s kratšou dobou trvanlivosti.
*
Zakysané mliecne výrobky* ( jogurt, kefír, acidofilné mlieko ) sú
skvelým zdrojom uzitocných baktérií , ktoré sa starajú o správnu
flóru v hrubom creve. Bránia pomnozeniu a usídleniu škodlivých
baktérií, ktoré spôsobujú hnacky.
Prvým príkrmom z kravského mlieka je v 8 – 9. mesiaci *jogurt*.
Samotné *kravské mlieko a tvarohové dezerty a syry* podávame az od 1.
roku, u detí s predispozíciou k alergii je vhodné odlozit zaciatok ešte
o nieco neskôr. Co sa týka tavených a plátkových syrov, niektorí
odborníci odporúcajú pre vysoký obsah fosfátových solí nepodávat
ich do 6. roku.
*Tvrdé syry* sú vhodné az od 3. rokov. Sú horšie strávitelné a
rovnako ako tavené majú vysoký obsah fosfátových solí, tukov a
bielkovín. *Pliesňové a zrejúce syry* nie sú rovnako vhodné, navyše
sú príliš slané, majú intenzívnu chut aj vôňu.
Pre deti, u ktorých sa vyskytla alergia na bielkovinu kravského mlieka, a
mlieko ako také muselo byt z jedálnicka väcšinou úplne vylúcené, je
riešením pitie umelých mliek s vysokým stupňom hydrolýzy ( Nutrilon
Pepti a iné). Súcasne je mozné nahradit vápnik z mlieka potravinami ako
vajecný zltok, strukoviny, morské ryby, ovsené vlocky, neskôr semienka
lanu, mak, orechy, obilné klícky. Klícky sú nesmierne výzivné, ale je
treba si dávat pozor, aby boli dostatocne uvarené. Aj ovsené vlocky
musia byt pre deti minimálne jednu hodinu namocené v mlieku, jogurte
alebo vo vode. Preliate horúcou vodou alebo mliekom zmäknú ovela
rýchlejšie. Batolatám podávame vlocky výhradne dobre prevarené. Deti
vo veku 1 – 3 roky by mali denne vypit 300 – 500 ml mlieka. Deti
staršie ako 3 roky 400 – 700 ml.
Rozmýšlate, ci ponúkat klasické maslo alebo rastlinný margarín?
Urcite nevyberajme tie s co najnizším obsahom tuku! Aj maslo aj margarín
obsahujú vitamíny rozpustné v tukoch. Maslo je lahšie strávitelné, je
prírodný produkt, neobsahuje ale, na rozdiel od rastlinných margarínov
esenciálne mastné kyseliny. Preto je vhodné pouzívat ako maslo tak
rastlinný tuk.
↧