S érou globalizácie sa spája nevyhnutný pokrok, v súcasnosti sa pre
nás stali samozrejmostou veci, ktoré sme ešte donedávna vnímali ako
vzácne. Spolu s rastúcim úspechom smerovania spolocnosti rastú
takisto obavy o to, k akému cielu skutocne dospejeme. Jednotlivec však
sa cíti odbremenený od zamýšlania sa nad touto skutocnostou, pretoze
súcasný progres dnes prijímame ako fakt, ktorý svojimi zásahmi však
nedokázeme ovplyvnit. Súcasný spôsob zivota v sebe skrýva mnoho
procesov, vdaka ktorým sa naša civilizácia mení na úspešnejšiu
a pokrokovejšiu. Akú daň však platíme za túto vyspelost?
Predstava blahobytu bola pre ludstvo atraktívna uz v dávnej minulosti,
avšak súcasná éra globalizácie so sebou priniesla hodnotový systém,
kde materiálna povrchnost hrá jednu z hlavných úloh konzumnej
spolocnosti. Uz nehladíme na duchovno, dôlezitými sa stávajú matérie,
ktoré prezentujú jednotlivca a takisto celé skupiny.
Podla tvrdení ceského sociológa Kellera prejavom obrannej stratégie
môze byt meranie úspešnosti a zmyslu vlastného zivota poctom vecí,
ktoré je konzument schopný behom svojho zivota nazhromazdit, a opät
povyhadzovat aby spravil miesto veciam celkom novým. Ak sú predajné
produkty brané ako meradlo úspešnosti zivota, musí ich nedostatok budit
skutocný strach z jeho nenaplnenia. Zaobstarávanie stále nových
vecí, ktoré zaplňujú priestor okolo nás, môze byt chápané ako
výhodná stratégia v boji, ktorý je vedený všadeprítomným strachom
zo zivotnej prázdnoty. Hromadenie príjmov a zvyšovanie spotreby sú
vcelku spolahlivé spôsoby, ako na minumum redukovat cas, ktorý je clovek
sám so sebou. Ak sme naplnení úzkostami a obavami, nie je nám
stretnutie so sebou samým vôbec milé. Je výhodnejšie v záplave
povinností a vecí nariekat na tým, ako sami na seba nemáme cas.
Hlavným cielom materiálnej spotreby sa stáva splnenie túzob a radost
z nových zázitkov. Uz dávno z nás odišla nutnost výberu
a akákolvek volba nás uspokojuje a ponúka akúsi záplatu
v nekonecnej mozaike našich prianí. Výber je predsa na nás
a rozhodnutie co si doprajem je iba v našich rukách. Je však potrebné
zamysliet sa nad skutocnou slobodou spotrebitela. Je sloboda skutocne
pravá, alebo len zakrýva to, ze naše rozhodnutia pochádzajú od nás,
no v skutocnosti sú však volbou konzumnej spolocnosti
Riešenie poklesu skutocných hodnôt a ich transformácia na
materialistické sa neskrýva v odstránení masového hromadenia, ale
v uvedomení si ozajstnej príciny ich budúcich dôsledkov. Osobnost
konzumného cloveka v sebe skrýva mnoho identít, ktoré majú za
dôsledok strácanie vlastnej a skutocnej prapodstaty.
V dnešnej dobe je najtazšie ostat sám so sebou, pretoze máme pocit, ze
ak nie sme súcastou nejakej konzumnej hry, prichádzame o nieco
dôlezité. Naplňajú nás matérie a krátkodobé ciele, nevieme
premýšlat systémovo a dôlezité sú pre nás docasné pocity.
Nakupovaním si vynahrádzame svoje sklamania, frustrácie a nachádzame
v tom istý spôsob terapie. Hromadenie sa pre nás stáva jedinou moznou
volbou ako sa vyrovnat so strácaním svojej identity. Navonok však máme
všetko a ziadna túzba sa nejaví ako nesplnitelná. Tým si kompenzujeme
to, o co naše duchovno prichádza.
Jednotlivec podliehajúci zákonom konzumnej spolocnosti by si mal
uvedomit, ze zmena nastane aj vo chvíli, ak prestane bezmyšlienkovite
prijímat inovácie ako nevyhnutnost, a takisto si urcí svoje hodnoty
a normy, ktorými sa bude riadit. Za urcujúci faktor povazujeme
zamyslenie, ci je kult materializmu skutocne správnou volbou pri
dosahovaní štastia.
Prílišná záplava informácií spôsobuje, ze zabúdame na seba, na
našu skutocnú prapodstatu a konáme podla diktátu, ktorý nám urcuje
spolocnost. Vyslovené obavy sú preto na mieste, a ostáva len dúfat, ze
nasledujúce generácie prídu na udrzatelný systém, aby neznicili svoju
planétu.
Podlahli sme súcasnej dobe a nepremyslene zijeme tak, ako je nám
diktované. Pocit volnosti u nás stále pretrváva a máme pocit, ze sme
stále slobodnejší. Tento fakt je tazké napadnút, pretoze komu je toho
ponúknuté tolko ako našej generácii?
↧