Quantcast
Channel: Dolezite.sk - dôležité informácie, denné správy, aktuálne spravodajstvo
Viewing all articles
Browse latest Browse all 930

Bol na Marse život?

$
0
0
Bol na Marse zivot?     Pomerne vela ludí dnes zaujíma, ci na planéte Mars bol v minulosti zivot, ako ho poznáme tu na zemi.   Odpoved by sa mohla schovávat v podobnosti s našou Zemou. Pozrime sa teda na to:  Velkost [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Povrch] povrchu Marsu je oproti Zemi štvrtinová a jeho [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Hmotnos%C5%A5] hmotnost desatinná. Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Jednu otocku okolo svojej osi (/[LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Sol_(Mars)] Sol/) vykoná raz za 24 hodín 39 minút 35,244 sekúnd. */Dlzka dňa na Marse sa podobá dlzke pozemského /*[LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/De%C5%88] */dňa/**/ najviac spomedzi všetkých planét slnecnej sústavy!/* Sklon jeho [LINK: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rota%C4%8Dn%C3%A1_osAaction=editAredlink=1] rotacnej osi ku [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Kolmica] kolmici na [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekliptika] ekliptiku 25,19° je porovnatelný so sklonom 23,44°, ktorý má Zem. Vdaka tomuto sklonu sa tu vyskytujú [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ro%C4%8Dn%C3%A9_obdobie] rocné obdobia, podobné tým na Zemi, aj ked sú takmer dvakrát tak dlhé, lebo „martanský rok“ je 1,88-násobok pozemského roku Je to náhoda? Ak je Mars o tolko menší, preco má tolko podobného zo zemou? A dokonca 24 hodinový deň? Rocné obdobia? Takáto podobnost sa štatisticky rovná skoro nule. Tak, ze náhoda to nebude. Bol to teda zámer? Ak áno, znamená to ze na Marse bol zivot? Alebo je Mars pripravený nárocky, aby mali ludia kde sa rozšírit?  Ak áno, kto to takto pripravil? Boh? Bytosti z vesmíru? A preco o tom nik nehovorí?   Najprv si však povieme ,preco na Marse nie je zivot teraz. Priemerná [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Teplota] teplota pri povrchu planéty je okolo −56 °C. Na [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Rovn%C3%ADk] rovníku sa teploty bezne pohybujú od −90 do −10 °C, a nad nulu sa dostanú iba výnimocne. Oproti tomu teplota povrchovej vrstvy pôdy môze niekedy dosiahnut az +30 °C. Aj napriek týmto obcasným priaznivým teplotám nemôze [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvapaln%C3%A9_skupenstvo] kvapalná [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Voda] voda na povrchu existovat, pretoze by sa zacala vplyvom nízkeho tlaku okamzite [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Vyparovanie] vyparovat. [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9rick%C3%BD_tlak] Tlak na povrchu sa pohybuje medzi 600 az 1000 [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Pascal] Pa, co je priblizne 100 az 150-krát menej ako na Zemi alebo ako priblizne 30 km nad povrchom Zeme   Mars má dnes velmi riedku [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9ra_(kozmick%C3%A9ho_telesa)] atmosféru, ktorá nie je schopná zadrziavat tepelnú výmenu medzi povrchom a okolitým priestorom. To má za následok velké tepelné rozdiely pocas dňa a noci, co spôsobuje pocetné piesocné búrky s rýchlym vetrom. V priebehu výskumu kozmickými sondami sa ukázalo, ze Mars má atmosféru zlozenú hlavne z oxidu uhlicitého, len s malou prímesou vody. Voda sa však nachádza pod povrchom pravdepodobne zamrznutá, alebo vo väcších hlbkach môze mat aj tekuté skupenstvo. Mars má jadro ako Zem. Pevné jadro v tekutej láve.   Cize podmienky nie sú pre zivot vyhovujúce, aspoň nie na povrchu. Ako sa mohlo stat, ze Mars je taký nehostinný? Bol v minulosti iný? Áno. Na Marse sú vysušené korytá riek a jazier. Môzeme predpokladat, ze kedysi bola na Marse riadne tecúca voda a jazerá, alebo i moria. Pravdepodobne ,tu bola aj zeleň a zivocíchy ,ako na Zemi . Nie je vylúcené, ze aj ludom podobné bytosti obývali Mars ako my obývame Zem   Urcite je na mieste si polozit otázku: Co sa vlastne stalo? Preco taká krutá zmena? Všetci zahynuli? Alebo opustili planétu a pristáli na Zemi? Podla vedcov rozhodujúci faktor, preco Mars nemá atmosféru ako na Zemi je, ze nemá dostatocnú gravitáciu, aby si udrzal vrchné ochranné vrstvy atmosféry. Tie proste uleteli do vesmíru. Ostatné plyny nie sú schopné vytvárat skleníkový efekt a udrziavat tak teplotu nad nulou potrebnú na roztopenie ladovcov. Ak by sa podarilo vytvorit skleníkový efekt, tak roztopené ladovce by dodali potrebné pary vody, co by v podstate vytvorilo atmosféru, ako na Zemi.   Tomu však bráni nízka gravitácia. A teraz otázka! Ako prišiel Mars o svoju Gravitáciu? Mars nielen, ze nemá potrebnú gravitáciu, ale nefunguje mu ani elektromagnetizmus. Nevytvára sa mu štít, ktorý nás na Zemi chráni pred radiáciou z vesmíru a od Slnka.     Zem má pevné Jadro rotujúce v tekutej láve, co vytvára magnetizmus zeme, presne ako tociace sa dynamo. To zároveň aj zvyšuje gravitáciu. Za ten efekt je zodpovedný náš Mesiac. Mesiac  obieha okolo Zeme a svojou gravitáciou tahá za sebou na moriach prílivovú vlnu. Vo vnútri Zeme sa pevné jadro v tekutine otáca za Mesiacom, tak ako príliv na povrchu.   Cize skrátene: Ak by sme nemali Mesiac tam kde je, Tak by sa nám stalo to isté, co na Marse.   Ako je na tom Mars?   Mars má teraz dva mesiace Fobos a Deimos. Tieto dva mesiace obiehajú okolo Marsu po dvoch rôznych dráhach. Ich velkost, ale ani vhodná poloha nedokáze zabezpecit takú gravitacnú silu, aby sa jadro Marsu roztocilo. Preto Mars nemá dostatocnú gravitáciu, ale ani magnetický štít. Mohlo to byt v minulosti inak? Vedci tvrdia, ze mesiace Marsu nie sú z rovnakého materiálu a predpokladajú, ze netvorili jeden celok. Je to však naozaj tak? Vedia to skutocne objektívne posúdit? Ako? Nikto tam nevŕtal a ani nepristal. Navyše je tam vraj meter prachu. Ich  údajné zlozenie sa blízi [LINK: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Uhl%C3%ADkat%C3%BD_chondritAaction=editAredlink=1] uhlíkatým chondritom. Dá sa teda ocakávat, ze bude obsahovat znacné mnozstvo [LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Uhl%C3%ADk] uhlíka a uhlíkatých ([LINK: http://sk.wikipedia.org/wiki/Organick%C3%A1_l%C3%A1tka] organických) látok. A to sa týka mesiacov oboch  rovnako.  Na základe toho je mozné usúdit, ze obe telesá v minulosti tvorili jeden mesiac, ktorý obiehal po správne nastavenej dráhe? Pravdepodobne áno. Na jednom z nich je dokonca aj voda. Nie je vylúcené, ze ich pôvodný mesiac bol tiez zivou planétkou. Mozno tam prebehla vojna, alebo nejaká katastrofa. Ich pôvodný mesiac však vybuchol a rozpadol sa na viac kusov.   Ak by sme aj dnes upravili dráhy obidvoch telies tak, aby ich gravitácia zodpovedala gravitácii nášho mesiaca voci Zemi. Dostali by sme potrebný efekt na rozhýbanie jadra Marsu? A naštartovali tak jeho dynamo? Asi nie.  Zrejme by sme potrebovali ešte iné teleso. Ako napríklad asteroid. Nakolko  hmotnost oboch telies nie je dostatocná. Zrejme, ked  v minulosti došlo k výbuchu mesiaca , cast z neho odletela prec. Uz dnes  máme rakety ktorými, by sme dokázali takými telesami pohnút. To však bude úloha pre nasledujúce generácie, nakolko je to financne nárocné.   Mozno Vás táto úvaha zaujala. Mozno, nie. V budúcnosti sa však ludia urcite pokúsia osídlit Mars. Mohol  by to byt návod ,ako Mars opravit tak, aby sa zacal podobat Zemi. Tak ,ako to bolo v minulosti. clánok z obrázkami nájdete tu: http://cez-okno.net/clanok/bol-na-marse-zivot       Autor: SANDO

Viewing all articles
Browse latest Browse all 930