Všetci si myslíme, ze máme pravdu. A predsa, clovek, ktorý má vyššiu
úroveň intelektuálnej integrity, zistí, ze v priebehu doby sa pravda
mení. Zmení sa, pretoze clovek s rozhladom je vzdy otvorený naucit sa
nieco nové a má prílezitost pozriet sa na veci z inej perspektívy.
Taýto clovek neustále kontroluje nové informácie ktoré obdrzí, overí
ich a porovná zo svojimi vedomostami.
Ak nechcete spochybňovat a skúmat nové informácie alebo fakty tak
veríte v dogmy. Ludia, ktorí veria v dogmy nie sú intelektuálne
otvorení sami voci sebe ci iným. Ludia otvorení zmenám vplývajú na
okolie. Nakoniec budú spolocne vidiet zmeny pravdy s tým, ako postupom
casu získajú viac detailnejších vedomostí. A s väcšími znalostami
sa ich chápanie sveta, a ich okolia, prehlbuje a dospieva, stáva sa
presnejším, s perspektívami zmeny ... a takto sa rodí múdrost. Múdry
clovek vie, ze nevie všetko, a tak sa stále ucí. Cím viac budete hladat
pravdu s integritou, viac si hovorit pravdu poctivo do ocí, tak odhalíte
viac pravdy a hlbšie podstaty.
[LINK: http://www.quintessentialpublications.com/tracyrtwyman/?p=2636]
Neustále je nám hovorené, ze zijeme v kapitalistickej spolocnosti. Ale
co kapitalizmus znamená? Slovo pochádza z latinského "Capitalis", co
znamená "hlava", a vztah tohto pojmu k financnej konotácii slova
"kapitál" je nejasný. Jeho prvé pouzitie v tomto zmysle bol vlastne
slovo hlavné mesto- capitol, co sa prenieslo na akcie alebo majetok.
Základnou stavebnou jednotkou kapitalizmu je korporácia zo zaciatkom
okolo roku 1600, ked sa vývoj spolocnosti urýchlil zásluhou inovácie
námorníctva a navigacných technológií a následným rozmachom sektora
námornej dopravy. To je dôvod, preco koreňové slovo "Mer" ( more ) je
základom slova obchod ( merchant ), a preco stále hovoríme expedícia (
shipping od slova lod- ship ), ked máme na mysli prepravu tovaru, bez
ohladu na spôsob. Zlepšenie námorníctva viedlo k rozkvetu novej formy
hospodárstva. Obchodníci mohli plávat do Indie, Ázie, Afriky, Ameriky a
obchodovat s nebývalou škálu tovaru.
Ale lode a posádky boli drahé a cesty nebezpecné. Ak jedna cesta
nevyšla, investor sa ocitol v dlhoch na celý zivot, a co horšie, vo
väzení. Takze vláda Holandska, v tom case vedúca sila v námornej
preprave, prišla s novou koncepciou, ked obchodníci mohli zdielat svoje
zdroje a minimalizovat *individuálne investicné riziko*. Vytvorili
korporácie, co je definované ako skupina investorov, ktorí spolocne
investovali do cinnosti podniku a vytvorili spolocnost, ktorá sa potom
stala "právnickou osobou" co je výsadou ktorú udeluje vláda. Tejto
nezivej "právnickej osobe-cloveku" bolo potom právne umoznené vstúpit
do právnych zmlúv a obchodných aktivít, rovnako ako normálnym zivým
ludom. Ale bol tam jeden dôlezitý rozdiel: na rozdiel od skutocnej osoby,
korporácia nemôze byt uvrhnutá do väzenia za dlhy.
V skutocnosti neexistuje ziaden skutocný spôsob, ako prinútit
korporáciu splácat svoje dlhy. Ked zistia, ze spolocnost uz nie je
zivotaschopná, vyhlásia bankrot a nechajú cierneho Petra veritelom. Toto
usporiadanie sa osvedcilo holandským obchodníkom sedemnásteho storocia a
coskoro bol nápad okopírovný inými krajinami, napríklad Británia. (
Výsada bola udelená preto, lebo král nemá sám o sebe ziadne rucenie za
svoje ciny, pretoze vlastní krajinu aj s ludmi a námorným spolocnostiam
bola udelená výsada pre sluzby pre krála, co platí dodnes cez dynastiu
Karola Velkého a 4. ríšu.) Tak vznikli slávne "Východo-Indické
spolocnosti" Holandská a Britská. Aby sa predišlo stratám investorov,
tak sa zriadili poistovacie spolocnosti.
Nakoniec, stále viac a viac spolocností dostalo tieto zvláštne výsady
az do dnešnej doby ked takmer kazdý clovek môze získat štatút s
„rucením obmedzeným“ za malý poplatok, ktorý chráni ich osobný
majetok pred pohladávkami veritelov, ale aj štátu.
*Nepísanou tichou dohodou je, ze výsady „s rucením obmedzeným“
budú slúzit pre spolocnost ako celok. Pôvodný zámer s udelením práva
zivej osoby, vstupovat do kontraktu, nezivým korporáciám prerástol do
monštra podobného výtvoru Frankeštajna, ked korporácie dostali právo
vstupovat do volebného procesu, uzurpujú si ludské práva ako je sloboda
prejavu, a viacmenej zacali spolocnost likvidovat podobne ako
Frankenštejnovo monštrum zlikvidovalo okolie jeho strojcu.*
Takze korporácie s rucením oobmedzeným boli vynájdené pre sluzby
královi a nakoniec pre spolocnost. Ked korporácie vytvoria hodnotný
tovar a sluzby cestne a legálne mali by sme ich mat vo velkej úcte za to,
co dokázali. Ale do tej miery, ze za necestné veci, ktoré dnes casto
robia, by ich majitelia mali byt braní na zodpovednost.
Korporátne práva a povinnosti versus Obnovenie právnej zodpovednosti
Doktrína „s rucením obmedzeným“ je podhubím pre vznik nespútanej
korporátnej moci bez zodpovednosti volicom, v podstate neguje demokraciu a
právny štát. Je nutné sa s tým vysporiadat v záujme slobody
jednotlivca, rovnosti pred zákonom a spolocnej prosperity.
Majitelia a riaditelia firiem musia byt zo zákona zodpovední za svoje
konanie a rucit osobným majetkom ( podobne sa úplnemu ruceniu prikláňam
k niektorým štátnym funkciám a ziadne odstupné pre niektoré funkcie
vo verejnej správe ). Vlastníci, velkí akcionári a top manazéri
pozívajú ohromnú silu, ako svetovo, tak lokálne, ale nenesú právnu
zodpovednost za svoje konanie. Túto imunitu poskytuje právna zásada
obmedzenej zodpovednosti.
Spolocnost potrebuje úspešné firmy, ale dnes firmy prebrali spolocnost.
Je to ako by dospievajúce dieta dostávalo viac a viac volnosti, az
rodicom prerastie cez hlavu. Kazdý kto chce aby dieta bolo dobré má
stanovené mantinely aby nedošlo k tomu, ze ani sa nazdáte a rodina je
pod palcom dospievajúceho ( bezný obrázok v USA ). Hlbokou iróniou je,
ze neobmedzený rast korporátnej moci predstavuje najväcšiu hrozbu pre
volný trh, a politickú sútaz, zo schopnostou manipulácie
neregulovaných trhov, obmedzovania individuálnej slobody, tvorby systému
nerovnosti pred zákonom a nespravodlivej prosperity.
Rozšírené obavy z dopadu korporátnej moci sa prejavujú v úsilí o
dosiahnutie spolocenskej zodpovednosti korporácii. Je smutné, ze
spoliehame na dobrovolnú cinnost a chýbajú právne ostne k zmene
správania korporácii ( korporátne heslo „Rozkazuj a kontroluj“
ktoré korporácie aplikujú na robotníkov je nutné preniest do právnych
noriem a ústavy aj na kontrolu korporácií a politikov, vid Švajciarsko.
Nesmieme nechávat nic na dobrú vôlu a vieru v ich dobro. Medzi nami, je
to doktrína prevzatá z církvi). Korporácie majú práva cloveka, ale
ziadnu zo zodpovedností. Vedú kampaň na odstránenie právnych predpisov
o com tvrdia, ze bránia svoje podnikanie, ale nie tých, v koho prospech
boli prijaté. Dnes korporácie tlacia na spolocnost, aby sa úplne
organizovala na korporátnych základoch preberajúc komunálne a štátne
sluzby. Tento totalitný pohyb spevňuje tyraniu vybranej triedy a je
základom nového svetového poriadku 21. storocia.
Dnes 51 z najväcších svetových ekonomík sú korporácie, a 80%
svetovej produkcie priemyselných výrobkov vyrába len 1.000 firiem.
Cezhranicné fúzie a akvizície prostredníctvom kolektívnych
investicných fondov - hlavné meradlo koncentrácie korporátnej moci –
sú tridsatkrát vyššie ako na konci roku 1980. V rovnakej dobe, pomer
miezd v Spojených štátoch k hrubého domáceho produktu (HDP) je
najnizšií v zázname (od roku 1947), zatial co podiel korporátnych
ziskov je najvyššií od roku 1960. Podobný obrázok sa objaví vo
všetkých priemyselných ekonomikách, najmä vo vedúcich krajinách
Európskej únie- Nemecko, Benelux, Francúzko a Anglicko.
Mantra nezodpovednosti
Feudálne privilégium, pôvodne výsada krála, s „rucením
obmedzeným“ je centrom vzostupu korporátnej moci, lebo predstavuje
plošnú výnimku záujmovej skupiny pred zodpovednostou za ciny svojich
firiem. Kým mantra "ziadne práva bez povinností" sa pouzíva na
reguláciu správania chudobných ludí, tak len velmi málo dosiahne
feudálne privilégiá. Vlastníci- akcionári (a tým aj manazéri, aby
chránili manazérov tak im dávajú akcie spolocnosti) sú nad rámec
zákona v rozsahu nie menšom ako mali clenovia ústredných výborov
komunistických strán, despotický monarchovia, diktátori a kmeňoví
vodcovia, ked liberálne západné spolocnosti jedným dychom tvrdia, ze
nad nimi majú morálnu prevahu.
Adam Smith, brilantný ekonóm a guru volného obchodu, bol tiez oponentom
štatútu „s rucením obmedzeným.“ V roku 1776 napísal: "Ak chcete z
nejakého podniku vytvorit akciovú spolocnost, avšak len preto, ze
takáto spolocnost tvrdí, ze sa tým stane zivotaschopnou a jej konanie
bude úspešné, alebo vyberiete a povýšite urcitý súbor obchodníkov
ktorí robia obchod s ich susedmi nad všeobecné zákony, len preto, ze
ich to spraví schopnými a prosperujúcimi, tak... dat im takú výnimku,
by iste nebolo rozumné. " Smithova námietka je starostlivo vynechaná z
chvály ktorú zozal od presadzovacov volného trhu a bez okolkov odhaluje
jeho obavy z korporátnej moci - je to jednoduchý, ale silný bod:
demokratická a slobodná spolocnost by nemala oslobodit niektorých ludí
zo všeobecných zákonov len preto, ze predvídame, ze ich cinnost môze
byt prospešnou pre spolocnost.
Ak rovnost pred zákonom má mat nejaký zmysel, musí sa vztahovat na
všetky ludské bytosti, nie fiktívne osoby a organizácie, nesmú byt
paušálne výnimky zo zodpovednosti iba na základe toho, ze sa môze
biznis môze rozvíjat prostredníctvom povolení a výnimiek. Nemôzeme na
jednej strane zaobchádzat s podnikmi ako by boli len jedna osoba a tým
umozňovat individuálne investície s nerovnou právnou ochranou.
Previnili sme sa manzelskou slepotou k moci: bez ohladu na okolnosti sú
ludské bytosti rovné pred zákonom zo silnými korráciami, a bez ohladu
na to znovu udelujeme výnimky osobitného záujmu a ochranu
prostredníctvom sily „s rucením obmedzeným.“
Zástancovia štatútu „s rucením obmedzeným“ ignorujú tieto
základné úvahy a tvrdia, ze obmedzenie zodpovednosti je dômyselným
prostriedkom k zvýšeniu kapitálového financovania a tým podporujú
rast produktivity v prospech všetkých. To by znamenalo, ze bez
korporácií, ako ich poznáme, by sa spolocnost zrútila.
Tak to ale nie je. S.r.o. nie je podmienkou industrializácie a prosperity
kdekolvek na svete v akejkolvek dobe. V prvých priemyselných krajinách,
najmä v Británii a Spojených štátoch, to bol iba jeden z výstupov
industrializácie, nie vstupov, (ked ludia po veky robili biznis s plným
rucením svojim osobným majetkom- Henry Ford, Bata atd neboli eserocky,
ale rodinné podniky) cím sa podporovali uz existujúce záujmy, mnohé z
nich tak velké az to prerástlo do monopolov, co je jedným z
charakteristických znakov pre S.r.o- monopolné ovládnutie trhu, co
videli v USA uz v roku 1911 ked najvyšší súd rozdelil Rockefellerov
Standard Oil. V roku 1900 iba 10% britských firiem pouzívalo štatút
obmedzenej zodpovednosti ( Limited liability- Ltd). V krajinách ktoré
nasledovali, od Nemecka po Japonsko a Juznú Kóreu, vlastné súkromné
financie hrali malú rolu vo financovaní industrializácie- tu hral
hlavnú úlohu štát ( ked štát a jeho ludia vybudujú nieco co funguje
a prináša zisky tak to treba sprivatizovat ). Mentalita akcionárov
prikláňat sa k s.r.o. získala reálnu pôdu len v posledných troch
desatrociach zo vzostupom globálnej financnej deregulácie a
neo-liberalizmu. V tom case svet spomalil rast, zato rástli kontá v
daňových rajoch, ked sa s.r.o. stali dominanujúcimi. Rastové-miery
celkovej svetovej produkcie padli takmer na polovicu z rocného priemeru
4,8% v rokoch 1960-80 na iba 2,9% v rokoch 1980-2000. Rovnako tak rast
produktivity práce spomalil z 2,5% rocného na 0,8% za rovnaké obdobie.
Okrem toho, nerovnost príjmov na celom svete sa vystupňovala, a svet
utrpel viac ako sedemdesiat váznych financných kríz od roku 1980..
Horšie je, ze mnohé z obáv vyjadrených oponentmi zo zavedenia
obmedzenej zodpovednosti v Británii a USA v 19. storocí - ze je
pravdepodobné, ze to bude povzbudzovat k nezodpovednému riskovaniu a
špekuláciám na úkor spolocnosti ako celku - sa potvrdzujú. Firemné
podvody a korupcia sú na dennom poriadku. Dokonca aj popredné
medzinárodné organizácie vyzvali vlády, aby sa priklonili k "dobrej
správe riadenia spolocností" (napr. OECD v roku 2001 štúdiu (Behind the
Corporate Vail) „Za korporacným závojom: Pouzitie právnickej osoby na
nezákonné úcely“, a uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca
2007). Korporácie po celom svete korupciou vymôzu novely právnych
predpisov s cielom ulahcit prístup k obmedzenému ruceniu, aby akcionári
chránili svoj osobný majetok od škody, ktorú spôsobili, alebo môzu
spôsobit v budúcnosti.
V správe z augusta 2002 o jadrových elektrárniach v Spojených štátoch
je niekolko pochybností: "Za posledných desat rokov bolo vlastníctvo
zvyšujúceho sa poctu jadrových elektrární prevedené na relatívne
malý pocet velkých korporácií. Tieto velké korporácie prijali
podnikatelské štruktúry, ktoré vytvárajú samostatné dcérske
spolocnosti s rucením obmedzeným na kazdú jadrovú elektráreň, a v
mnohých prípadoch, oddelené prevádzkové a majetkové subjekty, ktoré
neposkytujú dalšie väzby medzi jadrové elektrárne a ich konecných
vlastníkov. Štruktúry s rucením obmedzeným sú vyuzívané ako
úcinné mechanizmy na prenos ziskov na majitelov bez platenia daní. Tiez
poskytujú financný štít pre majitelov, ak nehoda, porucha zariadenia,
porušovanie bezpecnostných predpisov, alebo nedostatocná údrzba na
jednom závode vytvorí velké a nepredpokladané náklady. Vlastník môze
odíst vyhlásením konkurzu na tejto samostatnej jednotky, bez toho aby
bola ohrozená jeho úcast v dalších jadrových i nejadrových
investíciách. "
Koniec jednej ilúzie
Štatút s rucením obmedzeným znamená "moc bez zodpovednosti" a to sa
šíri rýchlo ako mor. Pôvodne bol výsadou iba verejne kótovaných
spolocností. Mnohé z týchto súkromných kapitálových spolocností,
ktoré si rýchlo získavajú zlú povest odkrajovaním aktív a
nemilosrdným znizovaním miezd, majú na štíte mnoho z najväcších
úctovných škandálov (ako sú Arthur Andersen v kauze Enron a všetky
ratingové spolocnosti). Vítazmi sú velkí hráci – riaditelia a
manazéri velkých spolocností s rucením obmedzeným špekulujúci na
krátkodobé "velké peniaze" beztrestne.
Len v roku 2006 si vrcholných 25 manazérov hedzových fondov domov
odnieslo kombinovane 15 miliárd dolárov. Porazení sú malí veritelia a
akcionári, majitelia a zamestnanci firiem znicených krátkodobou
chamtivostou- vdaka skorumpovanému politickému systému. Ked Farepak Ltd-
Britský "vianocný klub", v ktorej väcšinou rodiny s nízkymi príjmami
ukladali na kúpu vianocných darcekov pre svoje deti, skrachovala v
novembri 2006 z dôvodu zlých správných rozhodnutí, tak 120 000 ludí
prišlo o 40 miliónov libier úspor. Medzitým majoritný akcionár
Nicholas Gilodi-Johnson získal 62 000 £ za rok ako rozdiel odhadovaných
dividend akcií, vo výške takmer 445 000£ . Jeden z dalších rezisérov
krachu Farepak v case katastrofy bol Clive Thompson, ktorý dostával
kazdorocne konzultacný poplatok 100 000 £ a generálny riaditel William
Rollason 275 000 libier rocného platu, ich odchodné a penzie sa budú
stahovat daňovníkom v rámci poistenia.
Záverom. Ak si hlbkovo preštudujete históriu „s rucením
obmedzeným“ ( limited liability ) a „právnickú osobu“ ( corporate
personhood ) tak velmi rýchlo pochopíte kameň úrazu, základ korupcie a
nedemokratickú formu Európskej únie, a zároveň preco nemajú v láske
demokratické Švajciarsko, alebo Island kde 80 bankárov celí súdu.
Feudálna výsada krála obmedzeným rucením osobným majetkom majitelov,
vrátane akcionárov, by sa nemala vztahovat v prvom rade na: banky- v
ziadnom prípade, a na zabehnuté firmy. Osobný majetok majitelov
eserociek by nemal byt chránený pred pohladavkami štátu a zamestnancov.
A mala by sa udelovat na obmedzený cas pre zavádzanie nových produktov
na trh. To beriem, ze pri takom investovaní sa vstupuje do rizika. Ale
polozit na lopatky rozbehnutú firmu, previezt na svoj úcet peniaze
akcionárov a mat to všetko podlozené zákonom je choré.
Vztah „právnickej osoby“ a spolocnosti, rozumej korporátne peniaze v
politike sa dá riešit dvomi spôsobmi: absolútny zákaz korporátnych
peňazí v politike- majitelia firiem môzu vstupovat ako súkromný
sponzori, alebo, a to je efektívnejšie riešenie, priama demokracia. Ak
uz korumpovat tak nech nás korumpujú všetkých. V zastupitelskej
demokracii stací skorumpovat pár politikov a je to v suchu. V priamej
demokracii je nutné ovplyvňovat kazdého volica, preto sa tomu hovorí
demokracia. Preto sú spolocenské vztahy v demokratických krajinách iné
ako sú vo fašistických- o forme správy vecí verjných formou
Nariadení Európskej komisie ktoré neprechádzajú Európskym parlamentom
som sa nedocital v ziadnej teórii o demokracii.
Poznámky na záver. Korporácie vyuzívajúce neobmedzeného privilégia
„s rucením obmedzeným“ sponzorujú kluby Ayn Randovej a rôzne
inštitúty, Cato inštitút za všetky, aby nám malovali sklícka na
okuliaroch na ruzovo, avšak, zásadne sa vyhýbajú jadru problému
ktorým nie je kapitalizmus, súkromné vlastníctvo a podnikanie,
inovácie a vývoj, ale zlodejina a nespravodlivost. Hedzové fondy a
banky, za všetky, nesplňajú ziadne kritérium aby im bola udelená
výsada s.r.o. Nemajú vývojové strediská a neprinášajú na trh
inovatívne výrobky spojené s rizikom. Jediným motorm podnikania
hedzových fondov ( How Did Mitt Romney Get So Obscenely Rich? Robert Reich
Explains
na youtube) je „volný trh“ ked nicia konkurenciu dovozom z krajín s
otrockou prácou cim likvidujú domácich výrobcov ktorých potom kúpia a
fabriku odvezú do Ázie a zavesia nezamestných na krk spolocnosti. Potom
sa necudujme, ze „najväcším poberatelom sociálnych dávok v USA je
Walmart,“ povedal kongresman Greyson.
Celá táto tzv. „kapitalistická“ štruktúra bola vybudovaná na
tumelovanie verejných financií a okrádanie drobných investorov,
penzijné fondy a ešte aj detom kradnú jeziška.
„Na rohu ulice vrah o morálce káze...Deti mají rády kornouty se
zmrzlinou, Soudcové se na ne zlobili, Zmrzlináre detem zabili... a bylo
jim to málo, Porucili detem modlit se jak si prálo velicenstvo Kat.“
Karel Kryl v rokoch 1960-tych.
Niektoré zo zdrojov kde naštudujete nieco z vývoja diagnózy „s
rucením obmedzeným“
[LINK: http://www.quintessentialpublications.com/tracyrtwyman/?p=2636]
http://www.quintessentialpublications.com/tracyrtwyman/?p=2636
[LINK: http://www.psyfitec.com/2011/10/frankensteins-corporations.html]
http://www.psyfitec.com/2011/10/frankensteins-corporations.html
[LINK:
http://www.yuricareport.com/Corporations/CorporationsWillEatYourSoul.html]
http://www.yuricareport.com/Corporations/CorporationsWillEatYourSoul.html
Právnická osoba
[LINK:
http://www.forbes.com/sites/dougguthrie/2012/02/14/corporations-personhood-conferred-citizenship-earned/]
http://www.forbes.com/sites/dougguthrie/2012/02/14/corporations-personhood-conferred-citizenship-earned/
[LINK: http://www.huffingtonpost.com/news/corporate-personhood]
http://www.huffingtonpost.com/news/corporate-personhood
Banky
[LINK:
http://www.creditwritedowns.com/2009/02/the-top-25-european-banks-by-assets.html]
http://www.creditwritedowns.com/2009/02/the-top-25-european-banks-by-assets.html
Walmart a Greyson
[LINK:
http://www.rawstory.com/rs/2012/11/27/grayson-walmart-is-the-largest-recipient-of-public-aid-in-the-country/]
http://www.rawstory.com/rs/2012/11/27/grayson-walmart-is-the-largest-recipient-of-public-aid-in-the-country/
↧